Hormonálna sústava

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Hormonálna sústava. [cit. 2024-03-29]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/clovek/hormonalna-sustava>.

Látkové riadenie činnosti organizmu – humorálna regulácia – je fylogeneticky staršie ako nervové riadenie. Uskutočňuje sa prostredníctvom hormónov, ktoré sú nositeľmi chemickej informácie. Majú len riadiace účinky, nie sú teda ani zdrojom energie, ani stavebnou súčasťou živej hmoty. Tvoria sa v špeciálnych tkanivách, odtiaľ ich rozváža krv. Pôsobia len na bunky svojich cieľových tkanív a orgánov. Tieto bunky majú špecifické molekulové štruktúry – receptory, ktoré viažu len určitý im zodpovedajúci hormón.

Podľa chemickej povahy delíme hormóny do 3 skupín:

  1. látky odvodené od fenolu – nízkomolekulové látky (200–300 Da), ktoré sa ľahko rozpúštajú vo vode (napr. adrenalín, tyroxín)
  2. látky odvodené od sacharidov (steroidy) – nízkomolekulové látky (200–300 Da), ktoré sa rozpúšťajú v tukoch (napr. pohlavné hormóny)
  3. látky bielkovinovej povahy – majú vyššiu molekulovú hmotnosť (2–100 kDa) (napr. hormóny hypofýzy, pankreasu)

Podľa pôvodu delíme hormóny na:

  • žľazové hormóny – produkujú sa v špeciálnych orgánoch – žľazách s vnútornou sekréciou – endokrinné žľazy
  • tkanivové hormóny – produkujú ich bunky alebo skupiny buniek v orgánoch, ktoré majú inú ako vnútorne sekretorickú funkciu (hormóny sliznice žalúdka alebo tenkého čreva ovplyvňujúce časť tráviacej sústavy, hormóny na nervových zakončeniach, mnoho peptidov tvorených v mozgu atď.)
účinokhormónendokrinná žľaza
hormóny riadiace premenu živíninzulínpodžalúdková žľaza
glukagónpodžalúdková žľaza
tyroxínštítna žľaza
rastový hormónadenohypofýza
glukokortikoidykôra nadobličiek
hormóny riadiace premenu anorganických látok a vodymineralokortikoidykôra nadobličiek
antidiuretický hormónneurohypofýza
parathormónprištítne telieska
tyreokalcitonínštítna žľaza
hormóny sympatiko-adrenálneho komplexuadrenalíndreň nadobličiek
noradrenalíndreň nadobličiek
hormóny hypotalamo-hypofýzového komplexurastový hormónadenohypofýza
adrenokortikotropný hormónadenohypofýza
tyreotropný hormónadenohypofýza
folikulostimulačný hormónadenohypofýza
luteinizačný hormónadenohypofýza
prolaktínadenohypofýza
oxytocínneurohypofýza
pohlavné hormónyestrogénvaječníky, placenta
progesterónvaječníky, placenta
testosterónsemenníky
choriongonadotropínplacenta
Tab. Rozdelenie hormónov podľa účinku

Hypofýza link

Hypofýza – podmozgová žľaza (hypophysis, glandula pituitaria) je malé oválne teliesko (asi 1 cm) uložené na lebečnej spodine. Obidva jej laloky sú vývojovo, štruktúrne aj funkčne od seba odlišné.

Predný lalok hypofýzy link

Predný lalok hypofýzy – adenohypofýza (adenohypophysis) – je pravou žľazou s vnútornou sekréciou. Vylučuje niekoľko dôležitých hormónov, z ktorých väčšina riadi činnosť ostatných žliaz s vnútornou sekréciou a pohlavných žliaz – glandotropné a gonádotropné hormóny. Preto má adenohypofýza ústredné postavenie v hormonálnych reguláciách. Sama podlieha riadiacemu vplyvu hypotalamu (podlôžko – súčasť medzimozgu), v ktorého tesnej blízkosti sa nachádza a s ktorým je spojená krvnými cievami. V hypotalame sa tvoria regulačné hormóny, ktoré sa krvou dostávajú do adenohypofýzy a tam ovplyvňujú tvorbu a uvoľňovanie jej hormónov. Na hypotalamus pôsobia zasa vplyvy z ostatných oblastí mozgu. Tak je sprostredkované pôsobenie ústrednej nervovej sústavy na žľazy s vnútornou sekréciou.

Medzi hormóny adenohypofýzy patria:

  • rastový hormón (somatotropný hormón, STH) – podporuje súmerný rast kostry a mäkkých orgánov, čo súvisí s jeho metabolickými účinkami (zvyšuje tvorbu bielkovín); nadbytok rastového hormónu v mladosti spôsobuje nadmerný vzrast – gigantizmus; pri jeho nedostatku vzniká trpasličí vzrast – nanizmus

  • adrenokortikotropný hormón (ACTH) – glandotropný hormón; riadi činnosť kôry nadobličiek, najmä sekréciu glukokortikoidov
  • tyreotropný hormón (TTH) – glandotropný hormón; riadi činnosť štítnej žľazy

  • folikulostimulačný hormón (FSH) – gonádotropný hormón; u žien riadi dozrievanie folikulov, u mužov podporuje spermiogenézu
  • luteinizačný hormón (LH) – gonádotropný hormón; u žien urýchľuje dozrievanie vajíčka a tvorbu žltého telieska, u mužov tlmí bunky produkujúce testosterón
  • prolaktín (luteotropný hormón, LPH) – gonádotropný hormón; len u žien – spolu s LH podporuje produkciu progesterónu v žltom teliesku a pravdepodobne spolu s STH pripravuje prsné žľazy na produkciu mlieka

Zadný lalok hypofýzy link

Zadný lalok hypofýzy – neurohypofýza (neurohypophysis) – nie je pravá žľaza s vnútornou sekréciou. Obidva jej hormóny sa tvoria v hypotalame a do neurohypofýzy sa dostávajú nervovými vláknami. V neurohypofýze sa ukladajú a z nej sa dostávajú do krvi.

  • antidiuretický hormón (adiuretín, vazopresín, ADH) – riadi hospodárenie s vodou; vylučuje sa ho viac, keď má organizmus nedostatok vody – zvýši v obličkových kanálikoch spätné vstrebávanie vody do krvi (moču je málo a má väčšiu hustotu); po vypití väčšieho množstva vody prebiehajú opačné deje, sekrécia hormónu sa utlmí a nadbytok vody sa obličkami vylúči
  • oxytocín – u žien podnecuje sťahy svalov maternice, čo je dôležité pri pôrode, a sťahy svalových buniek v mliečnej žľaze, a tak vystrekovanie mlieka do vývodov, čo má význam pri dojčení

Šuškovité teliesko link

Šuškovité teliesko (epifýza, corpus pineale) je malý (asi 8 mm) kužeľovitý útvar umiestnený v zadnej časti medzimozgu.

  • melatonín – vyznačuje sa výraznou cirkadiálnou produkciou s maximom v noci a reguluje denný rytmus; pravdepodobne taktiež ovplyvňuje aj činnosť iných endokrinných žliaz a sekréciu pohlavných hormónov pôsobením na bunky adenohypofýzy; u živočíchov ovplyvňuje kontrakciu melanofórov (živočíchy strácajú farbu)

Štítna žľaza link

Štítna žľaza (glandula thyreoidea) sa skladá z dvoch lalokov priložených k hrtanu a začiatku priedušnice. Produkuje hormóny, najmä tyroxín, ktoré vo svojej molekuly obsahujú jód. Nedostatok jódu vo vode a v potrave má za následok zníženú tvorbu hormónov štítnej žľazy a prejavy ich nedostatku. Preto sa kuchynská soľ jodizuje. Nedostatočná činnosť štítnej žľazy u novorodencov a malých detí spôsobuje oneskorenie telesného a duševného vývinu, až kretenizmus. U dospelého človeka sa prejaví znížením premeny látok, útlmom mnohých telesných funkcií. Nadmerná sekrečná činnosť štítnej žľazy vedie k opačným prejavom: dráždivosť, nepokoj, zrýchlenie srdcovej činnosti, chudnutie a pod.

  • tyroxín – nevyhnutný pre normálny priebeh premeny látok, povzbudzuje celkovú premenu živín, zvyšuje spotrebu kyslíka a tvorbu tepla v tkanivách, v skorých vývinových štádiách má aj rastové účinky; silným podnetom pre vylučovanie tyroxínu je chlad; nadbytkom tyroxínu vzniká hypertyreózaBasedova choroba - prejavujúca sa navonok zväčšenou štítnou žľazou a vystúpenými očnými guľami
  • tyreokalcitonín – má opačné účinky ako parathormón (produkovaný prištítnymi telieskami) – bráni odbúravaniu kostného tkaniva a znižuje hladinu vápnika v krvi

Prištítne telieska link

Prištítne telieska (glandulae parathyreoidae) sú malé oválne útvary, zvyčajne štyri, uložené na zadnej strane štítnej žľazy.

  • parathormón – udržiava stálu hladiny vápnika v krvi a v mimobunkovej tekutine a podľa potreby podnecuje uvoľňovanie vápnika z kostí; vylučovanie parathormónu je riadené hladinou vápnika v krvi (spätná väzba)

Podžalúdková žľaza link

Podžalúdková žľaza (pancreas) je jednou z najväčších žliaz v tele. Okrem vytvárania pankreatickej šťavy, ktorá pôsobí ako tráviaca šťava v tenkom čreve, má aj endokrinnú funkciu. V Langerhansových ostrovčekoch sa produkujú inzulín a glukagón.

  • inzulín – zasahuje do metabolizmu cukrov v organizme tým, že zvyšuje schopnosť buniek prijímať glukózu z krvi, čím jej hladinu v krvi znižuje; taktiež podporuje vytváranie tukov zo sacharidov a tvorbu bielkovín
  • glukagón – pôsobí opačne – zvyšuje hladinu glukózy v krvi; na rozdiel od inzulínu nie je pre život nevyhnutný

Cukrovka link

Cukrovka (diabetes mellitus) je chronické ochorenie, ktorého základným prejavom je zvýšená hladina cukru v krvi - hyperglykémia, čo je viac ako 7 mmol/l nalačno alebo viac ako 11 mmol/l po jedle. Normálna hodnota cukru v krvi – glykémia – je do 5,5 mmol/l (po jedle prechodne aj 7,8 mmol/l).

Vzhľadom na príčinu jej vzniku rozlišujeme v princípe 2 typy cukrovky:

  • typ 1 – následok autoimunitného ochorenia, ktorého cieľom sú β–bunky Langerhansových ostrovčekov pankreasu produkujúce inzulín – hovoríme o tzv. absolútnom nedostatku inzulínu; diagnostikuje sa väčšinou v mladom veku a na Slovensku tvorí 7,6% prípadov cukrovky; hladina krvného cukru sa musí regulovať vonkajším príjmom inzulínu pomocou inzulínových injekcií (tzv. inzulínové perá)
  • typ 2 – následok vysokého príjmu cukrov v strave spôsobí, že tkanivá prestanú reagovať na častú zvýšenú hladinu inzulínu v krvi – hovoríme o tzv. relatívnom nedostatku inzulínu; vyskytuje sa predovšetkým vo vyššom veku, na Slovensku tvorí 91% všetkých cukroviek a výrazne súvisí s obezitou; liečba zahŕňa predovšetkým diétu
Tehotenská cukrovka je stav u žien, ktorý niekedy vzniká následkom tehotenstva a spontánne odoznie v priebehu šestonedelia. Zvýšená hladina cukru v krvi počas tehotenstva však ohrozuje matku aj plod, preto každá tehotná žena podstupuje tzv. glukózový tolerančný test. Ten spočíva vo vypití väčšieho množstva roztoku glukózy a meraní glykémie, aby sa zistilo, ako je organizmus schopný vysporiadať sa so zvýšenou hladinou glukózy. Podľa závažnosti tehotenskej cukrovky sa pristupuje k diéte alebo inzulínovej kompenzácii. Na Slovensku tvorí asi 0,6% prípadov cukrovky.

Cukrovka je systémové ochorenie. Dlhodobo zvýšená hladina krvného cukru je príčinou závažných postihnutí periférnych ciev a nervov, ktoré môžu viesť až k slepote, srdcovému infarktu, cievnej mozgovej príhode, zlyhaniu obličiek alebo amputáciám končatín v dôsledku nedokrvenosti a odumierania tkaniva.

Výskyt cukrovky na Slovensku má dlhodobo stúpajúcu tendenciu; postihuje asi 6,5% populácie. Cukrovka (predovšetkým typu 2) je novodobá civilizačná choroba, ktorá súvisí s nezdravým životným štýlom spojeným s nedostatkom pohybu a nadmerným príjmom kalórií. Náchylnosť na rozvoj cukrovky je ovplyvnená aj genetickou výbavou.

* číselné údaje spojené s výskytom cukrovky na Slovensku pochádzajú z údajov Národného centra zdravotníckych informácií pre rok 2018

Nadobličky link

Nadobličky (glandulae suprarenales) sú párové žľazy uložené na hornom póle obličiek. Majú dve časti, kôru a dreň, ktorých vývojový pôvod je odlišný a vylučujú svoje vlastné hormóny.

Kôra nadobličiek link

Hormóny kôry nadobličiek označujeme kortikosteroidy, čo je súhrn asi 30 látok steroidnej povahy patriacich do 2 hlavných skupín:

  1. glukokortikoidy – riadia premenu živín; sekrécia je riadená z medzimozgu cez adenohypofýzu
    • kortizol – zasahuje do premeny živín, najmä bielkovín a tukov; zvyšuje rozpad bielkovín a zo zásobární uvoľňuje tuky, čím mobilizuje vnútorné rezervy zdrojov energie a udržiava hladinu glukózy najmä v situáciách, keď sú na organizmus kladené zvýšené nároky; vo väčších dávkach tlmí zápalové a alergické procesy, čo sa využíva pri liečbe

  2. mineralokortikoidy – riadia premenu anorganických látok a vody; sekrécia riadená priamo obsahom sodíka v tele
    • aldosterón – riadi hospodárenie so sodíkom a draslíkom; podnecuje zadržiavanie sodíka v organizme (obmedzuje jeho straty, najmä obličkami) a zvyšuje vylučovanie draslíka; aldosterón je pre život nevyhnutný - akútny nedostatok vedie k stratám sodíka, a tým aj vody z organizmu, postupne nastáva rozvrat vnútorného prostredia, ktorý má za následok poruchy telesných funkcií a napokon aj smrť

Dreň nadobličiek link

Dreň nadobličiek je vlastne prispôsobené nervové tkanivo riadené sympatickými nervami.

  • adrenalín a noradrenalín – obidva povzbudzujú činnosť obehovej sústavy; menia priesvit ciev a zvyšujú činnosť srdca; zväčšujú prietok krvi činnými svalmi, v iných oblastiach väčšinou cievy zužujú; rozširujú priedušky ochabnutím hladkých svalov v ich stenách; pôsobia aj na premenu látok, zvyšujú hladinu krvného cukru a rozklad tukov v tukovom tkanive, čím zvyšujú zdroje využiteľnej energie

Hormóny drene nadobličiek a glukokortikoidy zvyšujú odolnosť organizmu proti stresu, čo vyplýva z ich účinkov: mobilizujú zdroje energie, povzbudzujú obehovú sústavu, zlepšujú dýchanie, povzbudzujú aj činnosť mozgu. Stres je záťaž organizmu, ktorá môže byť spôsobená najrozličnejšími podnetmi a procesmi. Je to napr. poranenie, chirurgický zákrok, infekcia, pracovné preťaženie fyzické alebo psychické a pod.

Hormóny pohlavných žliaz link

Pohlavné hormóny slúžia na zachovanie druhu, ale pre život jednotlivca nie sú nevyhnutné. Ich úloha spočíva v regulácii pohlavných funkcií a procesov, ktoré s nimi súvisia. Tvoria sa v pohlavných orgánoch a u žien počas tehotenstva aj v placente.

  • estrogény (estradiol, estrón, estriol) – tvorí sa vo vaječníkoch a placente; jeho hladina kolíše podľa veku a štádia menštruačného cyklu (zvýšená hladina podporuje formovanie žliaz vo výstelke maternice a jej regeneráciu); podporuje vznik sekundárnych pohlavných znakov u žien; u mužov sa malé množstvo estrogénu produkuje v semenníkoch, u ktorých má protizápalové účinky a taktiež má vplyv na optimálnu hustotu kostí
  • progesterón (gestagén) – tvorí sa v žltom teliesku a placente; jeho hladina je najvyššia ku koncu menštruačného cyklu a koncu gravidity; udržuje funkčnú časť endometria maternice v sekrečnej fáze a ovplyvňuje zloženie a množstvo hlienu krčku maternice
  • choriongonadotropín – tvorí sa v placente počas gravidity, kde podporuje tvorbu estrogénov a progesterónu i tvorbu progesterónu žltého telieska; udržiava vhodné podmienky pre nidáciu a vývin plodu, zastavuje dozrievanie ďalších folikulov a pripravuje prsné žľazy na produkciu mlieka
  • testosterón – tvorí sa v semenníkoch; je nevyhnutný pre vznik a vývin mužských pohlavných orgánov (predstojnice, semenných vačkov, pohlavného údu a pod.), vývin sekundárnych pohlavných znakov u mužov (zväčšenie hrtana a hlbší hlas, rast fúzov, ochlpenie, hrubšia koža, mohutnejšie svaly kostry) a v dospelosti udržuje vitalitu spermií; podporuje tvorbu bielkovín

Zopakuj si

1. Hormóny delíme na
arrow_forward_ios
2. Prištítne telieska
arrow_forward_ios
3. Noradrenalín
arrow_forward_ios
4. Antidiuretický hormón
arrow_forward_ios
5. Adrenalín
arrow_forward_ios

Ďalšie články

Vylučovacia sústava

Pri metabolizme látok neustále vznikajú splodiny, ktoré by pri nahromadení pôsobili škodlivo. Preto je nevyhnutné tieto látky v potrebnej miere z tela vylučovať. Tak isto aj látky, ktoré sú pre telo potrebné, ale sa vyskytnú v nadbytku, treba vylúčiť. Vylučovanie prebieha najmä obličkami, pľúcami, kožou, pečeňou a tráviacou sústavou.

Nervová sústava

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšíeho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Vyššia nervová činnosť

Základom nervovej činnosti sú reflexy, reflexná činnosť. Nimi človek reaguje na zmeny prostredia a prispôsobuje sa im. Vrodená forma prispôsobenia je daná nepodmienenými reflexmi. Získaná forma je daná reflexmi, ktoré nazývame podmienené. Tieto reflexy objavil, preskúmal a opísal na začiatku 20. storočia ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov, zakladateľ učenia o vyššej nervovej činnosti.

forward