Krycia sústava

Koža patrí k plošne najväčším orgánom ľudského tela. U dospelého človeka dosahuje 1,6–1,8 m². Plní viacero dôležitých funkcií:

• chráni organizmus pred mechanickým a chemickým poškodením
• chráni telo pred účinkami UV–žiarenia
• bráni vniknutiu mikroorganizmov do tela
• vylučuje niektoré odpadové látky
• zúčastňuje sa na termoregulácii
• je zásobným orgánom tela

Vrstvy kože link

Koža je zložená z 3 vrstiev:

1. pokožka
2. zamša
3. podkožné väzivo

Pokožka (epidermis) je tvorená viacvrstvovým plochým epitelom. V spodných vrstvách sa nachádzajú melanocyty produkujúce zrná hnedého farbiva melanínu, ktoré sa vo vezikulách (melanozómy) transportuje do okolitých keratinocytov. Ak je koža vystavená UV–žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne. V pokožke prstov, úst a v okolí vlasových korienkov sa nachádzajú Merkelove bunky, ktoré fungujú ako receptory pre dotyk. Keratinocyty vytvárajú a hromadia bielkovinu keratín, ktorá je vo vode nerozpustná, a preto je koža odolná a relatívne nepriepustná pre vodu. Vrchné vrstvy pokožky rohovatejú a odlupujú sa a bunky v nich sú nahrádzané deliacimi sa bunkami zo spodnejších vrstiev. Do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.

Hranica medzi pokožkou a zamšou (corium) nie je hladká. Zamša v týchto miestach vytvára podlhovasté valy – papilárne línie. Na niektorých miestach tela (brušká prstov) vytvárajú papilárne línie typické kresby – dermatoglyfické obrazce. Tvorba týchto línií je daná geneticky a ich odtlačok právne uznaný ako identifikátor konkrétnej osoby. Charakter obrazcov sa počas života nemení. V zamši sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a receptory (napr. Rufiniho telieska, Vater-Paciniho telieska). Zamšou prechádza aj mnoho elastických vláken, ktoré dodávajú koži elastičnosť a pevnosť.

Podkožné väzivo (hypodermis) tvoria väzivové bunky, medzi ktorými prebieha veľa kolagénových a elastických vláken. V bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk. Od množstva zásobného tuku závisí aj hrúbka tejto vrstvy kože.

Kožné deriváty link

Súčasťou kože sú kožné deriváty:

• vlasy
• chlpy
• nechty
• potné žľazy
• mazové žľazy
• prsníková žľaza

Vlasy (capilly) a chlpy (pilly) sa skladajú z voľného vlasu a koreňa, ktorý je obalený viacvrstvovou pošvou trubicovitého tvaru – vlasový vačok (folikul). Samotné vlasy sú tvorené z drene (u tenkých vlasov môže chýbať), kôry a vonkajšej kutikuly. Farba vlasov je podmienená typom a množstvom pigmentu melanínu v bunkách kôrovej vrstvy. Vlnitosť vlasov je taktiež daná tvarom a štruktúrou vlasovej kôry. Každý vlasový folikul je prepojený s maličkým hladkým svalom – tzv. vzpriamovač chlpu – do vrchnej vrstvy zamše a spôsobuje vzpriamenie chlpu na podnety zo sympatického nervového systému. Spodná zdurená časť folikulu – vlasová cibuľka – je miestom rastu vlasu, so striedajúcou sa fázou mitotického delenia a fázou rastového kľudu.

Necht (unguis) je zrohovatená doštička na koncoch prstov a zabezpečuje mechanickú ochranu.

V celej koži sú vyše dva milióny potných žliaz. Sú rozmiestnené nerovnomerne, najhustejšie sú v koži čela, dlaní a na chodidlách. Ústia na povrch tela a ich produktom je pot. Pot sa tvorí z tkanivového moku. Hlavnou zložkou potu je voda a v nej rozpustený chlorid sodný, kreatinín, močovina, aminokyseliny a mastné kyseliny, kyselina mliečna a propiónová. Pri odparovaní potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy významne podieľajú na termoregulácii. Množstvo vytvoreného potu závisí od teploty prostredia a pohybuje sa od 1–10 litrov i viac za deň.

Mazové žľazy vyúsťujú do vlasového púzdra a odtiaľ sa popri vlase (chlpe) dostáva ich produkt – maz na povrch tela, nenachádzajú sa v koži dlaní a stupají. Denne sa v koži vytvorí asi 2 g mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním a zvláčňuje ju. Maz obsahuje tukové látky, bielkoviny a rôzne soli.

Prsníková žľaza (glandula mammaria) tvorí základ prsníka u žien. Tvorí ju 15–20 lalokov, z ktorých vychádzajú mliekovody a tie vyúsťujú v prsníkovej bradavke.