Miazgovo-cievna sústava

Miazgovo–cievny alebo lymfatický systém sa skladá z lymfatických ciev a vysoko špecializovaných lymfoidných orgánov a tkanív. Lymfatický systém odvádza z tkanív veľké molekuly alebo častice, ktoré nemôžu preniknúť stenou kapilár (bielkoviny, kvapôčky tukov) a časť lymfatického moku. Jeho funkcia spočíva v produkcii a dozrievaní lymfocytov, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v získanej imunitnej odpovedi. Lymfatické cesty predstavujú taktiež častý spôsob šírenia metastáz pri nádorovom ochorení.

Miazga (lymfa) je bezfarebným produktom tkanivového moku, ktorého zloženie je veľmi podobné zloženiu krvnej plazmy ale s nižším obsahom bielkovín (výnimku tvorí lymfa z miazgového riečiska čriev, kde je obsah bielkovín až 3–násobne vyšší). Obsahuje veľa lymfocytov. Miazgové cievy začínajú v tkanive slepými výbežkami ako jemné vlásočnice, ktoré sa zbiehajú do silnejších. Z nich vznikajú miazgové kmene, ktorých sútok vytvára hrudníkový miazgovod. Ním lymfa odteká do žilovej krvi. Pohyb lymfy je ovplyvňovaný kontrakciou hladkej svaloviny steny lymfatickej cievy, kontrakciou priľahlých kostrových svalov, dýchaním, peristaltikou čriev a srdcovou činnosťou.

Lymfatické orgány sa rozdeľujú na 2 skupiny:

1. primárne (centrálne) lymfatické orgány
   • kostná dreň (medulla ossium)
   • detská žľaza (thymus)
     
     
2. sekundárne (periférne) lymfatické orgány
   • slezina (lien, splenis) 
   • lymfatické uzliny (nodi lymphatici)

Primárne lymfatické orgány link

Kostná dreň predstavuje od 7. mesiaca vnútromaternicového vývinu hlavný orgán krvotvorby – červená kostná dreň (medulla ossium rubra). Nachádza sa v tele dlhých kostí a medzi trámcami hubovitej kosti (typicky napr. stehnová kosť, rebrá, panvová kosť). Vyvíjajú sa tu všetky krvné bunky a u človeka tu dozrievajú B–lymfocyty. V dospelosti jej časť postupne nahrádza žltá kostná dreň (medulla ossium flava), v ktorej krvotvorné tkanivo ustupuje tukovému tkanivu. Za určitých okolností môže byť spätne reaktivovaná na červenú kostnú dreň. Pre neskorý vek je typický prechod žltej kostnej drene na želatinóznu, šedú kostnú dreň (medulla ossium grisea), ktorá už nereaktivuje.

Týmus – detská žľaza (thymus) je dvojlaločný orgán nachádzajúci sa v medzipľúcii v hornej časti hrudníku za hrudnou kosťou. Najväčšiu úlohu zohráva v prvých 5 rokoch života, v dospelosti zaniká a je nahradená tukovým tkanivom. Funkcia detskej žľazy spočíva v získavaní imunokompetencie (schopnosť reagovať na cudzí antigén) a autotolerancie (schopnosť rozlišovať a neútočiť na telu vlastné tkanivá) T–lymfocytov (od toho názov /Thymus–lymfocyty/) a riadení imunitných reakcií v organizme. Pri poruche imunitnej tolerancie vznikajú závažné autoimunitné ochorenia, kedy vlastný imunitný systém ničí bunky tela.

Sekundárne lymfatické orgány link

Slezina (lien, splenis) sa nachádza v hornej časti brušnej dutiny vľavo pod bránicou. Za normálnych okolností sa nedá nahmatať, pri chorobe sa však zväčšuje. Slezina je jedným z hlavných imunologických filtrov krvi. Jej úloha spočíva v zneškodňovaní prevažne červených krviniek, ale aj rôznych abnormálnych teliesok plávajúcich v krvnom prúde, preto hrá dôležitú úlohu pri zbavovaní tela škodlivín. Napomáha pri tvorbe protilátok. Za určitých okolností sa podieľa (spolu s pečeňou) na tvorbe červených krviniek, keď je chorá kostná dreň.

Lymfatické uzliny (nodi lymphatici) sú malé zhluky lymfoidného tkaniva umiestnené pozdĺž lymfatických ciev v celom organizme. Väčšina orgánov má lymfatickú drenáž. V uzlinách sa zachytáva cudzí antigén (mikroorganizmy, toxíny, prachové čiastočky, ktoré vnikli sliznicami do tela a pod.), na ktorý reaguje uzlina proliferáciou buniek a zdurením.

Medzi najväčšie lymfatické uzliny patria:

• hltanová mandľa (tonsilla pharyngea)
• podnebná (krčná) mandľa (tonsilla palatina)
• jazyková mandľa (tonsilla lingualis)