Medzidruhové vzťahy

Sú to veľmi dôležité vzťahy, ktoré regulujú nadmerné kolísanie početnosti populácií a udržujú homeostázu. Sú to heterotypické (rôznorodé) vzťahy, ktoré vytvárajú sieť väzieb v ekosystémoch. Vzťahy môžu byť neutrálne, kladné alebo záporné. Vo vznikajúcich ekosystémoch vznikajú silné záporné vzťahy v porovnaní s ekosystémami, ktoré existujú už dlho. V priebehu evolúcie sa záporné interakcie vytrácajú v prospech kladných.

Neutralizmus link

Neutralizmus je taký vzťah medzi dvoma populáciami, ktoré majú možnosť sa ovplyvňovať, ale nepôsobia na seba. Je to východzí stav, z ktorého sa vytvárajú kladné a záporné vzťahy. Populácie sa neovplyvňujú preto, lebo majú úplne odlišné ekologické niky, ktoré predstavujú ich súbor životných potrieb.

Protokooperácia link

Je to najvoľnejší spôsob kladného vzťahu, kedy je vzájomné spolužitie prospešné pre všetky zúčastnené jedince. Ide o nezáväzné spojenie, ktoré môže byť kedykoľvek prerušené. Príklad je hniezdenie viacerých druhov vtákov na jednom mieste.

Komenzalizmus link

Je to spojenie dvoch alebo viacerých druhov, v ktorých komenzál má zo spolužitia potravný prospech. Svojho hostiteľa nijak neovplyvňuje. Šelmy zanechávajú zvyšky potravy pre supy, hyeny, chrobáky a pod.

Ak sa komenzál trvalo vyskytuje v blízkosti hostiteľa, hovoríme o parekii, trvalo prichytený živočích na inom, ktorý neparazituje, je epizoit. U rastlín sa vyskytujú epifyty (rastliny žijú na iných rastlinách). Stav, kedy jeden živočích žije v tele iného, bez toho, aby mu škodil, je entekia (ryby a kraby v dutinách hubiek). Známa je aj forézia, kedy je jeden druh prenášaný iným. Špecifický vzťah človeka a živočíchov, ktoré žijú v jeho blízkosti, je synantropia. Synekia označuje nasťahovanie komenzála do hniezda iného živočícha. V hniezdach kŕmivých vtákov bolo zistených viac ako 150 druhov hmyzu. Tu už sa prejavuje postupný prechod k parazitizmu.

Mutualizmus link

Najpevnejší a nevyhnutný vzťah pre niektoré druhy, ktorý je trvalý. Samostatne by jednotlivé organizmy zahynuli. Tento spôsob spolužitia sa označuje ako symbióza. Baktérie, prvoky žijú v tráviacom trakte bylinožravcov - hostiteľ ich ochraňuje, oni rozkladajú celulózu z rastlinnej potravy na jednoduché cukry. Lichenizmus je spolužitie mykobionta (huby) a fotobionta (riasy) a výsledkom je nový organizmus - lišajník.

Mykoríza je spolužitie húb s koreňovým systémom vyšších rastlín. Huba sa živí slizovitými výlučkami koreňov a rastlina má prospech z väčšej zberacej plochy vody, ktorú huba zabezpečuje. Mykoríza môže byť:

1. endotrofná - mycélium preniká až do parenchýmu koreňa
2. ektotrofná - hýfy prenikajú len do medzibunkových priestorov
3. ektendotrofná - nemajú histologický vzťah

Amenzalizmus link

Iným slovom alelopatia, je negatívny typ interakcie dvoch druhov - amenzála a inhibítora. Inhibítor svojimi výlučkami pôsobí na amenzála a brzdí jeho rast, rozmnožovanie. Inhibítor nie je interakciou nijako poškodený. Rastliny vylučujú koreňmi látky, fytoncídy, ktoré inhibujú rast ostatných rastlín. Veľmi častá je alelopatia u mikroorganizmov, ktoré produkujú antibiotiká alebo kolicíny.

Kompetícia link

Kompetícia alebo konkurencia je vzťah dvoch druhov, ktoré čerpajú látky potrebné pre svoj život z rovnakých zdrojov. Uplatňujú rovnaké nároky na potravu, rozmnožovanie, úkryt, životný priestor, čiže majú podobné ekologické niky. Výsledkom tohto vzťahu je nedostatok živín pre oba druhy, alebo vytlačenie jedného z nich. Konkurencia sa vyskytuje najmä v spoločenstvách alebo synúziách (spoločenstvách malých biotopov), menej v populáciách.

Predácia link

Je vzťah dravca (predátora) a jeho koristi. Populácia dravca je menšia ako populácia koristi, ale dravec je obyčajne väčší ako jeho korisť. Obe populácie sú na sebe závislé: ak sa vyhubí predátor, dochádza k premnoženiu koristi, ktorá môže spôsobovať veľké škody. Týmto vzťahom je poznačená morfológia aj fyziológia oboch druhov, ktoré sú na svoju úlohu dobre prispôsobení.

Ryby sa chránia zmenou sfarbenia, tzv. homochrómiou. Najčastejšie hmyz sa pred predátorom maskuje miméziou (napodobňuje tvary listov) alebo mimikrami (napodobňuje iné živočíchy).

Parazitizmus link

Populácia parazita je väčšia ako populácia hostiteľa, ale parazity sú menšie ako hostiteľ. Parazit brzdí životné procesy hostiteľa, málokedy ho zabíja, pretože by tak prišiel o potravu. Dlhodobý vzťah parazita a hostiteľa sa vyrovnáva, až môže v priebehu dlhej evolúcie dôjsť k "zmiereniu" a vzniku kladných vzťahov. Napriek tomu je parazitizmus jednou z najväčších hybných síl evolúcie.

Podľa miesta hostiteľa, kde sa parazit priživuje, rozlišujeme dva typy parazitov:

1. ektoparazity - žijú na povrchu hostiteľa
2. endoparazity - žijú v tele hostiteľa

Parazit môže byť:

1. obligatórny - trvalo sa vyživuje ako parazit
2. fakultatívny - za určitých podmienok alebo v niektorom štádiu svojho vývinu neparazituje

Parazit je dokonale prispôsobený podmienkam, v ktorých žije. Došlo u neho k redukcii zmyslových a pohybových orgánov, vyvinuli sa rôzne prísavky a háčiky a majú veľmi dobre vyvinutý rozmnožovací aparát. Parazity sa vyznačujú svojou špecializáciou, t.j. viazanosťou na určitý typ hostiteľa alebo konkrétny druh. Často sú pre životný cyklus parazitov potrební medzihostitelia, v ktorých prebehne len časť ich vývinu. Poznáme aj tzv. hyperparazitizmus, kedy je parazit napadnutý iným parazitom (napr. drobné roztoče medzi telovými platničkami blchy).