Kalkulačka chí-kvadrát test

V tomto štatistickom teste vyslovujeme záver o zhode alebo rozdiele medzi experimentálne získanými (e) a teoreticky očakávanými štiepnymi pomermi na základe testovania nulovej hypotézy.

Nulová hypotéza je predpoklad, že neexistuje rozdiel medzi očakávanými a teoretickými výsledkami. Na základe výsledkov Χ2-testu nulovú hypotézu prijímame alebo zamietame.

Dôležitú úlohu v tomto teste zohráva hladina významnosti (α), ktorá označuje hranicu, kedy odchýlka pozorovaných hodnôt od očakávaných vznikla v dôsledku náhody (napr. nešťastného výberu testovanej vzorky) a nie je štatisticky významná. Za štandard sa považuje hladina významnosti 0.95 alebo 0.90.

Viac o teórií chí-kvadrát testu s využitím v genetike si môžete prečítať na tomto mieste.

Príklad zo života...

Nemusíme sa obmedzovať len na testovanie štiepnych pomerov. Do kolonky ideálny štiepny pomer môžeme zadať akékoľvek čísla, ktoré vyjadrujú určité ideálne rozloženie. Príkladom je napr. návšteva divákov kina počas týždňa vyjadrená percentom pre každý deň v týždni. My však týmto hodnotám neveríme, preto tieto percentá porovnáme so skutočným počtom predaných lístkov (zapíšeme do kolonky e) pre jednotlivé dni (názvy dní môžeme zapísať do kolonky fenotyp).

  1. Popridávame si toľko tried, koľko je dní v týždni.
  2. Do kolonky fenotyp vpíšeme názvy dní - pondelok až nedeľa.
  3. Do stĺpca ideálny štiepny pomer vpíšeme, koľko percent ľudí z celého týždňa navštívilo kino v dané dni. (Zapíšeme len číslo, bez znaku %.)
  4. Do stĺpca e vpíšeme skutočné počty ľudí, ktoré sme zistili z predaja lístkov, pre jednotlivé dni.
  5. Akonáhle sú všetky hodnoty vyplnené a sú správne (tj. sú to čísla), kliknite na tlačidlo Vyrátaj χ2.

Zadanie pre χ2 test

Trieda Fenotyp alebo iné označenie (nepovinné) Ideálny štiepny pomer e