Dejiny biológie - 16. až 18. storočie

16. storočie link

Týmto storočím začína novovek. Významným autorom a priekopníkom tejto doby bol belgičan ANDREAS VESALIUS (1514–1564), ktorý publikoval 700–stranové dielo o anatómii ľudského tela Sedem kníh o dielni ľudského tela (De humani corporis fabrica libri septem). V diele sú uvedené viaceré nástroje a presné návody na pitvu. Švajčiar KONRAD GESNER (1516–1565) je autorom 6-zväzkového diela Historia animalium. Neustále zväčšujúce sa množstvo poznatkov vo vede napokon spôsobilo ukončenie éry encyklopedistov.

17. storočie link

Začiatkom 17. storočia začína pravý novovek. Zakladateľom novej metodiky (dielo Novum organum scientarum) v prírodovede založenej na induktívnej metóde (od detailu k celku), ktorej základom je pozorovanie a opis deja a následné overenie pokusom, je Angličan FRANCIS BACON (1561–1626).

Zakladateľom modernej fyziológie je WILLIAM HARVEY (1578–1657). Známy je predovšetkým tým, že v diele Anatomický výskum pohybu srdca a krvi u živočíchov (Exercitatio anatomica de motu cordis et sanguinis in animalibus) bez použitia mikroskopu presne opísal krvný obeh a správne vysvetlil funkciu srdca. Keďže nepoužil mikroskop, nebolo mu jasné prepojenie tepien a žíl pomocou kapilár (hovoril o mokvaní cez tkanivá). Harvey študoval aj princíp vzniku organizmov a pochádza od neho výrok "Omne vivum ex ovo" ("Všetko živé pochádza z vajíčka").

Významnou mierou prispelo k novým biologickým poznatkom skonštruovanie mikroskopu. V tejto veci sa o prvenstvo bijú bratia JANSENOVCI a ROBERT HOOKE (1635–1723). Hooke bol anglický fyzik a prírodopisec. Mikroskopom pozoroval povrch rezu korkom a uvidené komôrky podobné bunkám včelieho plástu pomenoval bunky (cellulae).

Za zakladateľa mikroskopických metód je považovaný ANTHONY VAN LEEUWENHOEK (1632–1723). Precíznym brúsením rôznych minerálov a skla vytvoril mikroskop s 250-280x zväčšením. Pozoroval priečne-pruhované svalstvo, stavbu šošovky ľudského oka, objavil nálevníky, vírniky, erytrocyty.

Objaviteľom krvných kapilár bol Talian MARCELLO MALPIGHI (1628–1694). Okrem toho popísal stavbu pľúc a obličky a sú podľa neho pomenované aj exkrečné orgány hmyzu – Malpighiho rúrky. Termín "ovárium" zaviedol REINER DE GRAAF (1641–1673). Za vajíčko cicavcov mylne považoval folikuly vaječníkov, ktoré neskôr dostali názov Graafove folikuly.

18. storočie link

V 18. storočí nastal proces diferenciácie (špecializácie) vo vedách o živote. Značný význam nadobudla embryológia. Na jednej strane stáli performisti, ktorí vývin plodu brali ako kvantitatívne zväčšovanie sa základov orgánov založených už na prvopočiatku embrya, a na druhej strane epigenetici, ktorí tvrdili, že vývin prebieha diferenciáciou beztvárnej hmoty. Ovulisti tvrdili, že determinujúcu funkciu vo vzniku a vývine embrya má ženský element (vajíčko), animalkulisti zas považovali za určujúci element mužskú spermiu. Dnes vieme, že v skorom štádiu sa z oplodneného vajíčka vyvinú základy orgánov, ktoré sa neskôr len kvantitatívne zväčšujú, a že oba elementy – mužský aj ženský – majú v tomto procese rovnaký význam.

Zakladateľom modernej systematiky je botanik CARL VON LINNÉ (1707–1778). Ako svoju doktorandskú prácu predložil v roku 1735 dielo Systema naturae, v ktorom podľa princípu dvojmenného pomenovania – binomickej nomenklatúry pomenoval množstvo rastlinných a živočíšnych druhov a klasifikoval ich na základe určitých systematických kritérií. Vytvoril tak hierarchický systém, ktorý pozostával zo štyroch taxonomických jednotiek: druh, rod, rad a trieda.