Tráviaca sústava

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Tráviaca sústava. [cit. 2024-03-29]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/clovek/traviaca-sustava>.

Základnou vlastnosťou tela je rast a obnova buniek, na ktoré sú potrebné stavebné látky a energia. Tráviaca sústava – gastrointestinálny trakt (GIT) - slúži na spracovanie potravy a vstrebávanie živín, a teda premieňanie látok z potravy na látky telu vlastné. Súčasťou spracovania potravy je jej mechanické rozdrvenie a chemické rozloženie na jednoduchšie vstrebateľné látky. GIT tvoria orgány tráviacej rúry a pomocné žľazy.

Tráviacu rúru tvorí:

Prídatné žľazy tráviacej sústavy sú:

Ústna dutina link

V ústnej dutine (cavum oris) začína tráviaca cesta. Zabezpečuje príjem potravy. V ústnej dutine prebiehajú mechanické reflexy – žuvanie a prehĺtanie. Okrem toho má ústna dutina význam pri dorozumievaní sa (artikulácia), zvyšuje ventiláciu pľúc a látky obsiahnuté v slinách majú význam pri imunitných dejoch organizmu. Súčasťou ústnej dutiny sú jazyk a zuby.

Od nosovej dutiny je ústna dutina oddelená tvrdým a mäkkým podnebím. Tvrdé podnebie je tvorené hlavnej kosťou hornej čeľuste. Vzadu prechádza do mäkkého podnebia, ktoré je zakončené kužeľovitým čapíkom (uvula).

Jazyk link

Jazyk (lingua, glossa) sa podieľa pri mechanickom spracovaní potravy a jej prehltaní a slúži aj ako orgán reči. Nachádzajú sa na ňom chuťové poháriky s chuťovými bunkami. Povrch je tvorený sliznicou z viacvrstvového plochého epitelu. Lymfatické tkanivo sliznice jazyka vytvára jazykovú mandľu (tonsilla lingualis), ktorá má význam v imunitnom systéme.

Jazyk je tvorený z priečne–pruhovaných svalov a je spojený so sánkou, jazylkou a stenou hltanu. Intraglosálne svaly sú celé uložené v jazyku a menia jeho tvar, extraglosálne svaly odstupujú mimo jazyk a zabezpečujú jeho celkový pohyb v ústnej dutine.

Na jazyku rozlišujeme:

  • špička (hrot) – predná pohyblivá časť jazyka
  • telo – najväčšia časť, opiera sa o mäkké podnebie
  • koreň – zadná časť obrátená do hltanu

Zuby link

Funkciou zubov (dentes) je mechanické spracovanie potravy, pričom sa podieľajú aj na artikulácii. Anatomicky zub tvorí koreň, krčok a korunka. Stavebným materiálom zubov je zubovina (dentín) s veľkým podielom nerastných látok. Na povrchu je zub pokrytý zubnou sklovinou, ktorá obsahuje až 98% anorganických látok a tvrdosťou sa podobá kremeňu. Povrch krčku a koreňa pokrýva zubný cement, ktorý sa stavbou podobá kostnému tkanivu. V dutine zubu sa nachádza riedke rôsolovité tkanivo – zubná dreň. V koreni zubu sa nachádza otvor, ktorým do dreňovej dutiny vstupujú cievy a nervy.

Zuby sú zoradené do horného a spodného zubného oblúka. Zuby sú v normálnom chrupe uložené tesne vedľa seba a vytvárajú zuboradie. Pri zovretí čeľustí by mali horné zuby nasadať tesne oproti dolným, s miernym predsunutím horných rezákov. Výraznejší horný alebo spodný predkus je známkou anomálie. Dočasný (mliečny) chrup má 20 zubov, definitívny (trvalý) chrup má 32 zubov. Prerezávanie prvých zubov sa začína asi v 6. mesiaci života a končí v 24.–32. mesiaci. Medzi 6. až 7. rokom života začína postupná výmena za definitívny chrup, ktorá je spravidla ukončený medzi 12. až 13. rokom. Posledné stoličky – tzv. "zuby" múdrosti – môžu prerezávať aj výrazne neskôr, prípadne vôbec.

Podľa tvaru rozoznávame štyri druhy zubov:

  1. rezáky (dentes incisivi)
  2. očné zuby (dentes canini)
  3. črenové zuby (dentes premolares)
  4. stoličky (dentes molares)

Slinné žľazy link

Do ústnej dutiny ústia vývody troch párov veľkých slinných žliaz:

  • príušná žľaza (glandula parotis)
  • podsánková žľaza (glandula submandibularis)
  • podjazyková žľaza (glandula sublingualis)

Ich produktom sú sliny. Sliny sú dôležité, lebo navlhčujú a zmäkčujú potravu, a tým uľahčujú žuvanie. Obsah hlienu v slinách robí hlt klzkým a pomáha tak pri prehĺtaní. Sliny rozpúšťajú v potrave rôzne látky a zosilňujú tak dráždenie receptorov. Pomáhajú čistiť zuby aj ústa od zvyškov jedál a ničia (enzýmom lyzozýmom) a splachujú baktérie. Začínajú trávenie škrobov, lebo obsahujú enzým ptyalín (slinná amyláza).

Hltan link

Hltan (pharynx) je lievikovito rozšírená rúra, ktorá je súčasťou tráviacej aj dýchacej sústavy. Delí sa na 3 úseky:

  1. nosová časť – nosohltan (pars nasalis, nasopharynx) – nie je súčasťou tráviacej sústavy
  2. ústna časť (pars oralis, oropharynx)
  3. hrtanová časť (pars laryngea, laryngopharynx)

Predná stena hrtanovej časti hltanu má otvor, ktorým hltanová dutina súvisí s hrtanom, pričom zhora ho uzatvára hrtanová príchlopka (epiglottis). Tá bráni preniknutiu potravy do dýchacích ciest. Je tu vyvinutý reflexný automatizmus – prehĺtací reflex.

Pažerák link

Pažerák (oesophagus) je 20–25 cm dlhá rúra, ktorá zabezpečuje spojenie s hltanom a žalúdkom. Prechádza medzipľúcie a bránicu, dostáva sa do brušnej dutiny a nasadá na žalúdok. Posúvaniu potravy napomáhajú peristaltické vlny.

Žalúdok link

Žalúdok (gaster, ventriculus) je svalovitý vak s obsahom 1–2 l. Skladá sa z troch častí:

  1. vstup do žalúdka (cardia) – kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od pažeráku
  2. dno (fundus) – vlastné telo žalúdka, kde sa zadržiava a premiešava potrava
  3. vrátnik (pylorus) – kruhová svalovina oddeľujúca žalúdok od dvanástnika

V sliznici žalúdka je mnoho žliazok. Prvou funkciou žalúdka je zhromaždiť a zadržať väčšie množstvo naraz prijatej potravy. Tým sa umožní prijímať pokrmy vo väčších intervaloch (raňajky, obed a pod.).

Potrava sa pohybmi steny žalúdka premiešava so žalúdočnou šťavou, ktorá ju chemicky mení na tráveninu – chýmus – vhodnú na ďalšie spracovanie v tenkom čreve. Trávenina je po malých dávkach zo žalúdka vypúšťaná do dvanástnika.

Hlavnými súčasťami žalúdočnej šťavy je kyselina chlorovodíková, enzým pepsín a hlien (mucín). Kyselina chlorovodíková (HCl) má mnohostranný význam. Vytvára v žalúdku silne kyslé prostredie (pH = 1–1,5) nevyhnutné pre pôsobenie pepsínu, uľahčuje vstrebávanie niektorých minerálnych látok (napr. premenou na rozpustnú soľ), bráni znehodnocovaniu vitamínov B1, B2 a C a ničí veľa choroboplodných mikroorganizmov, a tak zabraňuje ich prieniku do čreva.

Sekrécia kyseliny chlorovodíkovej je stimulovaná peptidovým hormónom – gastrín, ktorý produkujú vlastné endokrinné bunky v žalúdku. Gastrín taktiež podporuje pohyby žalúdku a čriev. Somatostatín pôsobí proti produkcii gastrínu a naopak tlmí pocit hladu.

Pepsín sa vylučuje ako neúčinný pepsinogén, ktorý sa aktivuje v silne kyslom prostredí na účinný pepsín. Štiepi bielkoviny na jednoduchšie, vo vode rozpustné peptidy. Zráža mlieko, ktoré sa ako zrazenina v žalúdku dlhšie udrží a čiastočne sa trávi. V žalúdku dojčiat zráža mlieko enzým chymozín. Okrem pepsínu a chymozínu slúži na trávenie bielkovín aj enzým katepsín, ktorý pripravuje bielkoviny na štiepenie pepsínom.

Mucín je zásaditý a v súvislej vrstve pokrýva sliznicu žalúdka. Odoláva tráviacim účinkom pepsínu aj kyseline chlorovodíkovej a chráni pred nimi sliznicu žalúdka.

Sťahy svalov steny žalúdka spôsobujú rozdrobovanie obsahu žalúdka a jeho premiešavanie so žalúdočnou šťavou. Tieto sťahy (peristaltika) prebiehajú ako priečne zaškrcovanie obvodu smerom od žalúdkového vchodu k vrátniku. Začínajú po jedle a spôsobujú prerušované vypudzovanie tráveniny žalúdka do dvanástnika.

Dôležitým reflexným ochranným dejom je zvracanie. Je to vyprázdňovanie žalúdka pažerákom a ústami von z tela. Zvracanie nastáva najmä pri neprimeranom podráždení žalúdka nadmerným obsahom, požitým dráždivých látok alebo aj dráždením iných častí tráviacej sústavy.

Tenké črevo link

Tenké črevo (intestinum tenue) je taktiež zložené z 3 častí:

  1. dvanástnik (duodenum) – cca 12–palcový úsek (preto dvanástnik) za žalúdkom; ústia sem vývody pečene a pankreasu
  2. lačník (jejunum)
  3. bedrovník (ileum)

V tenkom čreve sa dokončuje trávenie všetkých živín. Tenké črevo je 4 až 5 m dlhé a 3 až 3,5 cm široké. Jeho sliznica tvorí mnohé riasy a je v nej mnoho jemných výbežkov - klkov, ktoré zväčšujú jeho kontaktnú plochu s potravou. Do dvanástnika priteká šťava z podžalúdkovej žľazy a žlč. Žliazky sliznice tenkého čreva produkujú črevnú šťavu. Črevná šťava obsahuje enzýmy štiepiace najmä peptidy, nukleové kyseliny a disacharidy.

Tenké črevo vykonáva miestne a celkové pohyby. Striedavým zvieraním a ochabovaním susedných úsekov čreva sa obsah prelieva z miesta na miesto a premiešava sa s tráviacimi šťavami. Peristaltickou vlnou (postupujúce priečne zaškrcovanie kruhovej svaloviny) sa obsah posúva do nižších častí tráviacej sústavy.

Podžalúdková žľaza link

Podžalúdková žľaza (pancreas) zohráva veľmi dôležitú úlohu v procese trávenia potravy, pretože sa tu tvorí pankreatická šťava. Tá obsahuje soli, ktoré neutralizujú kyslú tráveninu, a enzýmy štiepiace všetky živiny. Enzým trypsín pokračuje v trávení bielkovín na jednoduchšie peptidy a aminokyseliny. V pankreatickej šťave je aj zmes amyláz štiepiacich škroby na jednoduché sacharidy, a lipáz, ktoré rozkladajú tuky na glycerol a mastné kyseliny.

Podžalúdková žľaza má rovnako významnú endokrinnú funkciu. Veľmi významne zasahuje do regulácie metabolizmu sacharidov produkciou hormónov inzulínu a glukagónu. Inzulín je krátky peptid, ktorý znižuje hladinu glukózy v krvi, glukagón ju na druhej strane zvyšuje. Nedostatok inzulínu alebo porušenie jeho účinku na bunky zapríčiňuje cukrovku (diabetes mellitus).

Pečeň link

V pečeni (hepar) sa tvorí žlč, ktorá sa potom odvádza do žlčníka (vesica fellea), kde sa zhromažďuje a zahusťuje. Žlč obsahuje anorganické soli, žlčové farbivá a iné organické látky. Z nich najdôležitejšie sú soli žlčových kyselín, lebo podstatne znižujú povrchové napätie, a tak rozptyľujú tuky na jemné kvapôčky, emulziu. Tento proces sa nazýva emulgácia tukov. Tým sa uľahčuje pôsobenie enzýmov, ktoré trávia tuky.

Pečeň je najväčšia žľaza v ľudskom organizme, váži cca 1,5 kg. Je to taktiež detoxikačné centrum organizmu, v ktorom prebieha odbúravanie toxických látok a liekov. Pečeň zohráva svojou metabolickou aktivitou významnú úlohu pri udržiavaní telesnej teploty. Prebieha tu syntéza aminokyselín, cholesterolu a taktiež sa tu tvorí a uskladňuje glykogén.

Choroby pečene link

Mnohé choroby pečene zasahujú výrazne do fungovania celého organizmu, pretože viac či menej obmedzujú jej metabolické aktivity. Požitie väčšieho množstva alkoholu, niektorých liekov alebo vírusová infekcia môžu viesť k zápalovému ochoreniu pečene – hepatitíde. To sa môže prejaviť jej zníženou funkciou a neschopnosťou spracovávať, okrem iného, žlté farbivo bilirubín, ktoré tvorí medziprodukt v degradácii hemoglobínu. Bilirubín sa následne hromadí v krvnej plazme a spôsobuje zožltnutie očného bielka alebo pokožky – sú to symptómy žltačky. Pojmy hepatitída a žltačka teda nie sú synonymá; žltačka sama o sebe nie je ochorením, ale len poukazuje na výskyt iného problému (v tomto prípade hepatitídy).

Chronické užívanie alkoholu alebo infekcia vírusom hepatitídy typu B alebo C môžu viesť k oveľa závažnejšiemu ochoreniu – cirhóze pečene. Jedná sa o nevratné poškodenie pečeňových buniek (hepatocytov), ktoré sú postupne nahrádzané spojivovým tkanivom. Jedinou možnosťou liečby v tomto štádiu ochorenia pečene je jej transplantácia.

Niekedy sa možno stretnúť s termínom infekčná žltačka, ktorý označuje zožltnutie pokožky najčastejšie vplyvom infekcie vírusom hepatitídy typu A. Aj tu sa však samozrejme jedná o zápal pečene, ktorý sa prejavuje žltačkou. Prívlastok infekčná zdôrazňuje, že ju spôsobuje vírusové ochorenie (na rozdiel napr. od alkoholovej hepatitídy/žltačky, ktorú nespôsobuje vírus, a nie je teda ani infekčná).

Vstrebávanie látok z tenkého čreva link

Hlavným miestom vstrebávania (resorpcie) živín z tráviacej sústavy je práve tenké črevo, v ktorom sa trávenina zdržuje najdlhšie, pomaly sa pohybuje a výdatne sa premiešava. Dokončuje sa tu trávenie živín, t.j. rozklad na jednoduché látky rozpustné vo vode. Sliznica tenkého čreva je na vstrebávanie prispôsobená svojou veľkou plochou a bohatým prekrvením. Vstrebávanie je založené na pasívnom prenikaní vody a jednoduchých látok cez stenu tenkého čreva, ale je aj aktívne, čo znamená, že nastáva za prítomnosti látkového prenášača a závisí od energie, ktorá sa uvoľní pri metabolizme v črevných bunkách. Vstrebané látky odvádza krv a miazga.

Hrubé črevo link

Hrubé črevo (intestinum crassum) je asi 1,5 m dlhé a 5–7 cm široké. Skladá sa z 3 častí:

  1. slepé črevo (intestinum caecum) – rozšírený úsek, na konci ktorého je červovitý prívesok (appendix vermiformis)
  2. tračník (colon) – hlavná časť
    1. vzostupný úsek (colon ascendens)
    2. priečny úsek (colon transversum)
    3. zostupný úsek (colon descendens)
    4. esovitá kľučka (colon sigmoideum)
  3. konečník (rectum)
Apendix sa niekedy nesprávne nazýva slepým črevom, ale je to len ten prívesok na konci slepého čreva. U bylinožravých živočíchov má veľký význam pri trávení celulózy, pretože tu žijú symbiotické baktérie napomáhajúce jej tráveniu. U človeka nie je význam slepého čreva a apendixu dodnes úplne objasnený, ale predpokladá sa, že tiež môže slúžiť ako zdroj "dobrých" črevných baktérií, odkiaľ sa kolonizuje zvyšok hrubého čreva napr. po dlhodobej antibiotickej liečbe. Súčasne sa v ňom nachádza množstvo lymfatického tkaniva, takže nepochybne má význam pre imunitný systém v tejto oblasti.

Sliznica hrubého čreva všeobecne nemá klky, nevylučujú sa do neho ani žiadne tráviace šťavy. Do hrubého čreva prichádzajú z tenkého čreva nestráviteľné zvyšky potravy (časti šliach, väziva, buničina), určité množstvo nevstrebaných živín a minerálnych látok, vody, zvyšky tráviacich štiav, žlčové farbivá, odlúpené výstelkové bunky a pod.

Hrubé črevo sa začína napĺňať 4 až 8 hodín po požití jedla. V hrubom čreve prebieha ešte v obmedzenej miere vstrebávanie (solí, vody, niektorých vitamínov a niektorých liekov podávaných v podobe čípkov alebo klystíru). Pre výživu nemá toto vstrebávanie význam. Na obsah hrubého čreva výrazne pôsobí činnosť baktérií, ktoré v ňom stále normálne žijú. Sú to kvasné baktérie (Escherichia coli) a hnilobné baktérie. Niektoré baktérie vytvárajú vitamíny komplexu B a vitamín K. Činnosťou baktérií a zahusťovaním sa obsah hrubého čreva mení na výkaly (fekálie). Pri kvasení vzniká značné množstvo plynov (oxid uhličitý, metán). Časť sa ich vstrebáva, časť z tela odchádza. Plyny napínajú stenu hrubého čreva a povzbudzujú jeho pohyby. Pôsobením hnilobných baktérií sa uvoľňujú z aminokyselín látky, ktoré môžu po vstrebaní pôsobiť v organizme nepriaznivo (amoniak, sulfán, fenol a pod.). U zdravého človeka sa tieto látky zneškodňujú v pečeni.

Konečník link

Obsah hrubého čreva sa pomalými pohybmi posúva a o 18 až 30 hodín po jedle sa dostáva do esovitej kľučky a z nej do konečníka (rectum). Naplnenie konečníka vzbudí pocit nutkania na stolicu. Keď sa tomuto pocitu vyhovie, uplatní sa vyprázdňovací (defekačný) reflex. Svalovina konečníka sa zmrští a pri súčasnom ochabnutí vnútorného a vonkajšieho zvierača sa konečník cez análny (ritný) otvor (anus) vyprázdni. Činnosť vonkajšieho zvierača je ovládaná vôľou.

Zadržiavanie stolice dlho alebo opakovane má za následok zápchu. Pre podnecovanie pohybu čriev a pre dobré vyprázdňovanie hrubého čreva je dôležitá tzv. hrubá vláknina potravy (celulóza, pektíny, lignín), ktorá bráni aj nadmernému rozmnožovaniu baktérií a vstrebávaniu ich toxínov do krvi. Opak zápchy, preháňanie, zvyčajne vyvoláva zrýchlený prechod črevného obsahu. Najčastejšou príčinou je porucha trávenia alebo požitie potravín, na ktoré je črevo precitlivené.


Zopakuj si

1. Hrubé črevo človeka začína
arrow_forward_ios
2. Kompletný mliečny chrup má
arrow_forward_ios
3. V tenkom čreve človeka sa vstrebáva
arrow_forward_ios
4. Medzi baktérie žijúce trvalo v hrubom čreve človeka patria
arrow_forward_ios
5. V žalúdku človeka sa nevstrebávajú
arrow_forward_ios

Ďalšie články

Dýchacia sústava

Dýchacia sústava človeka zabezpečuje výmenu plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Samotná výmena prebieha v drobných pľúcnych mechúrikoch v pľúcnom tkanive, kde do krvi vstupuje vzdušný kyslík a vystupuje oxid uhličitý - produkt bunkového metabilizmu. Súčasťou dýchacej sústavy sú okrem pľúc aj dýchacie cesty - ústna a nosová dutina, hrtan, priedušnica a priedušky.

Vitamíny

Vitamíny sú účinné vo veľmi malých množstvách a uplatňujú sa ako súčasť enzýmových systémov pri premene látok. Niektoré sú pre život nevyhnutné. Potreba vitamínov je rozličná. Závisí najmä od veku, pohlavia, hmotnosti tela a od intenzity premeny látok. V každom ročnom období musíme preto dbať na dostatočný podiel ovocia a zeleniny, ale aj zložiek živočíšnej potravy, ktoré obsahujú väčšie množstvo vitamínov.

Minerálne látky

Minerálne látky, aj keď nie sú zdrojom energie, sú stálou a nevyhnutnou súčasťou všetkých buniek a telových tekutín. Minerálne látky tvoria asi 4,7% hmotnosti tela. Najviac je solí vápniku a fosforu, ktoré sú uložené v kostiach a zuboch a dodávajú im tvrdosť a pevnosť. Ďalej je v tele sodík, draslík, síra, chlór, horčík a v menšom množstve železo, jód, zinok, meď, kobalt. Niektoré prvky majú špecifický význam (napr. železo v molekule hemoglobínu, jód v hormóne štítnej žľazy, zinok v inzulíne a pod.).

forward