Príklad č. 5

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2017. Biopedia.sk: Príklad č. 5. [cit. 2024-04-24]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/priklady-z-mendelistickej-dedicnosti/priklad-5>.

Predpokladá sa, že hnedá farba očí dominuje nad modrou (H - h) a praváctvo nad ľaváctvom (P - p). Modrooký pravák sa ožení s hnedookou praváčkou. Majú dve deti. Jedno je hnedooký ľavák, druhé modrooký pravák. V druhom manželstve si tento muž zoberie ženu, ktorá bola tiež hnedooká praváčka. Má s ňou 9 detí - všetko praváci s hnedými očami.

Napíšte pravdepodobné genotypy muža a oboch žien.


Nech vás nemýli označenie hnedej farby očí - H (v 2. a 3. príklade je iné označenie - A). Taktiež nemýľte sa s označením ľaváctva - p (čiže nie l, alebo tak dajako). Označenie si v podstate môžete zmeniť ako sa vám páči, ale keď už použijete označenie pre dominantnú alelu A, recesívnu alelu už spravidla označujeme rovnakým (ale malým) písmenom - a.

Najprv si zapíšeme genotypy (1. manželstvo):

hhP- - muž
H-P- - 1. žena

H-pp - 1. dieťa (označené modrou farbou)
hhP- - 2. dieťa (označené žltou farbou)

V ďalšom kroku sa zameriame na recesívne znaky prvých dvoch detí. 1. dieťa je ľavoruké - pp, 2. dieťa je modrooké - hh. To nám napovie, že obaja rodičia musia mať pri obidvoch znakoch aspoň jednu alelu recesívnu, pretože len tak je možné dosiahnuť F1 generáciu s homozygotne recesívnym stavom pri úplnej dominancii. Keďže neznáme alely (reprezentované v zápise genotypov pomlčkou) sú v alelovom páre vždy po boku dominantnej alely P alebo H, s istotou môžeme za pomlčky dosadiť recesívne alely p alebo h. Genotypy rodičov overíme pokusným krížením, pričom predpokladáme, že muž má genotyp hhPp a žena z prvého manželstva HhPp:

Čiže už vieme, že muž má genotyp hhPp a jeho 1. žena HhPp.

Poďme na 2. manželstvo. To vyzerá nasledovne:

hhPp - muž
H-P- - 2. žena

H-P- - všetkých 9 detí

Z približných údajov o genotype môžeme predpokladať, že keď u všetkých deviatich detí sa prejavila dominantná alela (pre hnedú farbu očí aj pre pravorukosť), bude ich matka (teda mužova 2. žena) dominantný homozygot - HHPP.

Môžeme pristúpiť k zápisu kríženia rodičov:

Alternatívne kríženia link

V prípade, že by matka týchto deviatich detí bola v niektorom znaku (alebo v obidvoch) heterozygot, existuje väčšia či menšia pravdepodobnosť, že niektoré z jej detí bude mať modré oči alebo bude ľavoruké (ak má otec genotyp hhPp). Toto tvrdenie si dokážeme v nasledujúcich tabuľkách:

Až 1/2 detí (vyznačené modrou farbou) nevyhovuje danému genotypu H-P-.

1/4 detí (vyznačené modrou farbou) nevyhovuje genotypu H-P-.

Najviac, až 5/8 detí (vyznačené modrou farbou) nevyhovuje genotypu H-P-.

Keď to všetko zhrnieme, tak muž má genotyp hhPp, jeho 1. žena HhPp a jeho druhá žena s najväčšou pravdepodobnosťou HHPP.

Ďalšie články

Príklad č. 4

Červená farba hovädzieho dobytka je podmienená alelou R, ktorá je neúplne dominantná nad alelou pre bielu farbu r. Pri heterozygotnej kombinácii Rr vzniká dobytok strakatý. Aká je pravdepodobnosť, že z každého nasledujúceho kríženia budú teľatá strakaté? a) strakatý × biely b) strakatý × červený c) strakatý × strakatý Aká je pravdepodobnosť, že teľatá z týchto krížení budú biele?

Príklad č. 6

Šedý zákal očí je u človeka podmienený prítomnosťou dominantnej alely Z a albinizmus recesívnym párom aa. Gény sú lokalizované v rôznych autozómoch. Z manželstva normálne pigmentovanej matky a otca so šedým zákalom sa narodila albinotická dcéra. Na základe schémy napíšte pravdepodobný genotyp rodičov.

Príklad č. 7

U hovädzieho dobytka je bezrohosť dominantná (A-) nad rohatosťou (aa) a strakatosť je podmienená heterozygotným stavom (Bb) génu pre červenú (B) a bielu farbu (b). V akom pomere bude potomstvo strakatého heterozygotne bezrohého býka a strakatej rohatej kravy vyštepovať strakatých a rohatých jedincov?

forward