Príklad č. 14

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2017. Biopedia.sk: Príklad č. 14. [cit. 2024-04-25]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/priklady-z-populacnej-genetiky/priklad-14>.

V populácii istého druhu organizmu sa zistili dva odlišné fenotypové typy jedincov s nasledujúcimi frekvenciami:

typ1typ2
99%1%
90%10%
Tab. Frekvencie fenotypov v populácii

Rozdiely sa zdajú byť dedičné. Súhlasia tieto údaje so znakom, ktorý je viazaný na chromozóm X?


Autozómová dedičnosť

Dva typy (dve fenotypové kategórie) pravdepodobne značia, že sa jedná o dominantný znak, a teda typ 1 pozostáva z dominantných homozygotov a heterozygotov. Typ 2 je pravdepodobne recesívny homozygot.

typ 1 (ľubovoľné pohlavie) = p2(AA) + 2pq(Aa)
typ 2 (ľubovoľné pohlavie) = q2(aa)

Hypotézu, že lokus je, resp. nie je autozómový, nemožno dokázať, pretože frekvencie výskytu znaku u samcov a samíc nie sú od seba závislé. Keby sme menili tieto frekvencie (napr. zmeníme frekvenciu u samíc na 80:20), výsledkom je len zmena alelických frekvencií, a teda potvrdenie autozómovo dedičnej vlastnosti daného znaku. Nemožno ani dokázať, či je populácia v rovnováhe, lebo nepoznáme absolútne počty heterozygotov. Ak vypočítame frekvenciu heterozygotov odvodením alelických frekvencií z recesívnych homozygotov, výsledkom bude vždy potvrdenie H-W rovnováhy.

Autozómový charakter si otestujete tak, že si určíte veľkosť populácie, napr. 200 jedincov, pričom 100 bude samcov a 100 samíc. Na základe frekvencií zistíte absolútny počet samcov a samíc pre obidva typy, spočítate samce a samice z každého typu (typ 1: 99+90, typ 2: 1+10) a z výsledného počtu jedincov typu 2 vypočítate frekvenciu recesívnej alely (√(q2) = √(11/200) = 0,2345). Kontrola jedincov typu 1: (2pq + p2)×200 = 189.

Gonozómová dedičnosť

Dominancia znaku u typu 1 a recesívny stav u typu 2 však môže platiť aj v prípade jeho gonozómovej dedičnosti. V prípade X-viazaného lokusu vychádzame z predpokladu, že samce sú hemizygotné, tzn. že sa u nich genotypové frekvencie rovnajú alelickým frekvenciám. V tomto prípade teda máme priamo dané alelické frekvencie u samcov, pričom frekvencie u samíc sú od týchto hodnôt priamo závislé, takže ich nemôžeme ľubovoľne meniť ako v prípade autozómovej dedičnosti:

typ 1 (♂) = p(XA)
typ 2 (♂) = q(Xa)

Z týchto genotypových frekvencií znaku u samcov odvodíme genotypové frekvencie u samíc a porovnáme so zistenými hodnotami z tabuľky:

p(XA) + q(Xa) = 0,9 + 0,1 = 1
q2(XaXa) = 0,12 = 0,01 = 1% - homozygotne recesívne samice (typ 2)
1 - q2(XaXa) = 0,99 = 99% - samice s dominantným znakom (typ 1)

Dedičnosť znaku môže byť viazaná na pohlavný chromozóm X.

Ďalšie články

Príklad č. 11

U slimáka Cepaea nemoralis determinuje sfarbenie ulity multialelický lokus. Alela pre hnedé sfarbenie CB je dominantná nad alelou pre ružové sfarbenie CP a alelou pre žlté sfarbenie CY. Dominancia alel je v hierarchickom poradí CB > CP > CY. V jednej populácii slimáka boli zaznamenané nasledovné fenotypové prejavy: hnedé sfarbenie 236, ružové sfarbenie 231, žlté sfarbenie 33. Ak je táto populácia v H-W rovnováhe, vypočítajte alelické frekvencie CB, CP a CY.

Príklad č. 12

Alela A podmieňuje dominantný znak, alela a v homozygotnom stave recesívny znak. Aké percento recesívnych alel sa nachádza v heterozygotnej konštitúcii, keď populácia pozostáva zo a) 16% recesívnych homozygotov, b) 1% recesívnych homozygotov?

Príklad č. 13

V populácii sa nachádza 8-krát viac heterozygotov ako recesívnych homozygotov. Aká je frekvencia recesívnej alely?

forward