Jednoklíčnolistové rastliny - lipnicotvaré

Rad: Lipnicotvaré link

Čeľaď: Lipnicovité link

Hospodársky najvýznamnejšia je čeľaď lipnicovitých (Poaceae). Patria sem všetky trávy a z nich odvodené obilniny. Väčšina má podzemky. Stonka tráv sa nazýva steblo a v internódiách je väčšinou duté. Listy sú rozlíšené na čepeľ a pošvu, na ich rozhraní býva jazýček a ušká. Kvety sú silne redukované, tvoriace súkvetia pozostávajúce z početných kláskov. Klásky tvoria klasy, strapce alebo metliny. Plodom je zrno s bohatým endospermom.

Častá burina v našich záhradách je pýr plazivý (Elymus repens, syn. Agropyron repens). Je to trváca vetroopelivá bylina. V nódoch sa steblo dokáže znovu zakoreniť, čím sa rastlina rozmnožuje vegetatívne. Z podzemku vyrastajú priame holé, až 1 m vysoké kolienkaté steblá, zakončené dvojradovým klasom dlhým do 13 cm. Spodná strana listov je riedko chĺpkatá. Kvitne od júna do augusta.

Medzi hojne zastúpené lúčne trávy patrí lipnica hájna (Poa nemoralis). Je to trváca, riedko alebo husto trsovitá, 15-100 cm vysoká, živozelená tráva s vonkajšími kvetonosnými výbežkami. Steblá sú krátko vystúpavé až priame, pravidelne listnaté, aj s pošvami hladké. Čepele listov sú čiarkovité, ploché, zriedkavo zložené. Metlina je podlhovastá, voľná, 3-15 cm dlhá. Klásky sú 1-7-kveté. Kvitne v júni až auguste. Lipnica patrí medzi eurázijské druhy.

Kostrava horská (Festuca drymeja) je trváca, riedko trsovitá tráva s dlhými poplazmi. Byľ je vysoká až vyše 1 m, masívna. Čepeľ spodných listov je zakrpatená, čepeľ vyšších listov je až 50 cm dlhá, čiarkovito kopijovitá, žliabkovaná, dlho končistá, na vrchnej strane sivozelená, na spodnej svetlozelená, so zahnutými chlpmi. Metlina je až 30 cm dlhá, rozložená, vrchol má ovisnutý, jej stonky sú drsné. Klásky sú elipsovité, cca 7 mm dlhé, so 4-6 kvetmi. Kvitne od júna do augusta. Kostrava horská je rozšírená v horách strednej a južnej Európy a Malej Ázie.

Smlz trsťovitý (Calamagrostis arundinacea) je trváca, 60-170 cm vysoká, málo trsovitá bylina, s plazivým podzemkom. Steblá sú priame, hladké pod metlinou málo drsné, dosť silné. Listové čepele so 4-10 mm široké, na rube a okrajoch drsné, na líci sivozelené, na rube tmavozelené. Metlina je v obryse kopijovitá, 10-30 cm dlhá. Kvitne od júna do augusta. Eurázijský druh.

Mednička jednokvetá (Melica uniflora) je trváca, 30-60 cm vysoká tráva jasnej až sýtozelenej farby. Tvorí veľké trsy. Z dlhého podzemku vyrastajú odnože, ktoré sa plazia ďaleko pod zemou. Steblá sú tenké, slabé, hladké. Nesú 3-6 listov. Listové čepele sú široké až 5 mm, ploché, na povrchu väčšinou hladké. Listové pošvy sú nahé alebo chĺpkaté. Súkvetie je kláskovitá metlina, pomerne chudobná. Na jej tenkých, priamo odstávajúcich konárikoch sedia 1-3 jednokveté klásky. Kvet je hnedofialovej farby. Kvitne v máji až septembri. Mednička patrí medzi európske druhy.

Jačmeň myší (Hordeum murinum) je jednoročná až dvojročná bylina. Dorastá do výšky 100 cm, klasy môžu merať až 10 cm a pripomínajú klasy kultúrneho jačmeňa. S ním sa však nekríži. Rastie na ruderálnych stanovištiach. Okrem Slovenska rastie v celej strednej a južnej Európe, západnej Áii a severnej Afrike.

Mnohoštet valcovitý (Aegilops cylindrica) je jediným druhom mnohoštetov, ktorý sa vyskytuje u nás, konkrétne na území južného Slovenska. Pôvodným domovom mnohoštetov je Malá Ázia, odkiaľ sa rozšírili do južnej Európy, severnej  Afriky a strednej Ázie. Mnohoštet valcovitý obľubuje suché svetlé stanovištia na nížinách ako sú pastviny a okraje viníc a ciest. Je to jednoročná tráva, vysoká 15-50 cm, steblo je kolienkaté, holé. Listy sú ploché, 2-3 mm široké. Klas je valcovitý, dlhý 6-11 cm. Mnohoštety sú významné z pohľadu genetiky, pretože mnohé nesú prirodzené gény rezistencie voči hubovým škodcom, ktoré napádajú aj kultúrne pšenice. Keďže sa s nimi dokážu krížiť, majú veľký šľachtiteľský potenciál. Výskumy taktiež naznačili, že takýmto medzidruhovým krížením vznikli v minulosti aj kultúrne pšenice.

Obilniny link

Medzi lipnicovité patria všetky naše obilniny. Mnohé kultúrne obilniny majú jarné aj zimné varianty (jariny a oziminy).

Pšenica letná (Triticum aestivum) je naša najtypickejšia a celosvetovo najvýznamnejšia obilnina. Pochádza z Malej Ázie. Po genetickej stránke je to alohexaploid, ktorý spontánne vznikol dvomi nasledujúcimi medzidruhovými kríženiami. Najprv sa divá diploidná pšenica Triticum urartu skrížila s diploidným mnohoštetom špaldovitým (Aegilops speltoides), čím vznikla tetraploidná pšenica dvojzrnová (Triticum turgidum). Následne došlo k ďalšiemu medzidruhovému kríženiu medzi pšenicou dvojzrnovou a diploidným mnohoštetom Tauschovým (Aegilops tauschii), čím vznikla hexaploidná pšenica špaldová (Triticum spelta). Pšenica špaldová nemá vymlátiteľné zrná. Jej genetickou mutáciou vznikla neskôr vymlátiteľná pšenica letná.

Ovos siaty (Avena sativa) je jednoročná kultúrna obilnina, ktorá pochádza z východnej Európy. U nás sa pestovala už v dobe bronzovej. Kvety ovsa sú previsnuté, tvoriace metlinu, klásky sú dvojkveté. Z múky sa pripravuje pečivo, ovsené vločky a krupica.

Jačmeň siaty (Hordeum vulgare) je diploidná kultúrna obilnina. Podobne, ako u pšenice letnej, aj v prípade jačmeňa došlo počas evolúcie k premene nevymlátiteľného zrna na vymlátiteľné. Tento znak je však recesívny, takže odrody kultúrneho jačmeňa sú preň homozygotne recesívne. Jačmeň je samoopelivý. Klas jačmeňa je typický dlhými osťami. Zrno môže byť nahé alebo plevnaté. Môže byť jarný alebo ozimný. Používa sa na kŕmne, sladovnícke (výroba piva) alebo potravinárske účely (chlebovina, výroba jačmenných krúpov a kávovín).

Raž siata (Secale cereale) je mladšou kultúrnou plodinou ako pšenica a jačmeň. Má relatívne mohutný koreňový systém a dlhú vegetačnú dobu (280-310 dní). Je to cudzoopelivá obilnina. Okrem ozimín existujú aj jarné odrody, ale v našich podmienkach sa nepestujú. Na krmovinárske účely sa používajú tetraploidné odrody. Raž sa ďalej používa na výrobu bioetanolu a rôznych destilátov, cereálnych výrobkov, ražného chleba a takisto kávovín.

Kukurica siata (Zea mays) je na prvý pohľad netypická kultúrna obilnina, ktorá má svoj pôvod v Strednej Amerike. Jej genetický pôvod však nie je príliš známy, pretože jej predpokladaní predchodcovia sa jej vzhľadovo nepodobajú. Na Slovensko sa kukurica dostala v 18. storočí. Je to cudzoopelivá, vetroopelivá jednoročná rastlina, dorastajúca do výšky až 3 m. Steblo je plné. Listy sú striedavé, dlhé, kopijovité, čepeľ listu má výrazné stredné rebro. Samičie súkvetie sa nachádza v pazuche listu a je chránené viacerými obalovými lístkami. Samčie súkvetie tvorí metlinu na vrchole rastliny. Rozmožuje sa semenami, ktoré však bez pomoci nie sú schopné samé sa uvolniť z klasu. Kukurica je schopná vyprodukovať obrovské množstvo biomasy za relatívne krátky čas. Kukurica je kŕmna plodina, vyrábajú sa z nej oleje, škrob, bioetanol, priama spotreba tvorí asi len 1/4 z celkovej produkcie. Asi 1% rozlohy pestovanej kukurice tvorí pukancová (popcorn) kukurica, ktorá má menšie zrná a mäkké škrobové jadro. Kukurica je aj dôležitá modelová rastlina v genetike.

Ryža siata (Oryza sativa) je kultúrna obilnina pestovaná v oblasti tropickej a subtropickej juhovýchodnej Ázie, kde tvorí najdôležitejšou zložku potravy obyvateľstva. U nás sa nepestuje (hoci isté pokusy boli zaznamenané v minulosti), pretože vyžaduje vlhké podnebie a pestuje sa priamo na zamokrených plantážach. Ryža je jednoročná bylina, dorastajúca do výšky 1-1,5 m. Listy sú široké 2-2,5 cm a dlhé 0,5-1 m. Steblá sa na konci rozvetvujú do metlinového súkvetia zloženého z jednotlivých jednokvetých kláskov. Na svete existuje niekoľko tisíc odrôd ryže. Základné rozdelenie podľa zrna je na ryžu guľatozrnnú, krátkozrnnú a dlhozrnnú. Biela ryža je zbavená všetkých obalov, farebné a natural ryže sú spravidla pololúpané. Každá ryža sa hodí na iný typ pokrmu, rozdiel je v chuti ako aj lepivosti zŕn.

Bambus obyčajný (Bambusa vulgaris) je napriek stromovitým rozmerom stále považovaný za trávu, čo z neho robí najväčšiu trávu na svete s výškou 10-20 m a hrúbkou stebiel 4-10 cm. Prirodzene rastie v Indočíne, mrazuvzdorné druhy však možno pestovať aj v našich záhradách. Dokáže narásť aj niekoľko centimetrov za deň.

Čeľaď: Broméliovité link

Broméliovité (Bromeliaceae) sú trváce byliny, zriedka stromy. Pomerne časté sú aj sukulentné formy a epifyty. Listy sú jednoduché, celistvookrajové, vajcovité alebo kopijovité, striedavé, často kožovité a dužinaté, usporiadané buď v prízemnej alebo vrcholovej ružici. Niekedy sa vyskytujú listové modifikácie - tŕne. Kvety sú väčšinou obojpohlavné, 3-početné, tvoriace súkvetia klas alebo hlávka. Kalich a koruna spravidla nezrastajú. Plodom je tobolka alebo bobuľa, vyskytujú sa dužinaté plodstvá.

Ananásovník chocholatý (Ananas comosus) pochádza z Južnej Ameriky z oblastí Brazílie a Paraguaju. Stonka je veľmi krátka, vyrastajú z nej ružice dlhých, kožovitých, špicatých listov dĺžky 80-150 cm. V období kvitnutia vrchol stonky zmohutnie a vyrastú na ňom drobné žltočervené kvety a nad nimi koruna nových listov. Po odkvitnutí tvoria zaschnutý obal plodstva, ktoré sa nazýva ananás. Na jednej stonke spravidla vyrastie len jeden takýto plod, pričom rastlina má maximálne 2-3 stonky. Dužina ananásu je biela až sýtožltá, aromatická. Ananásovníky sa najjednoduchšie rozmnožujú odrezkami, zo semien len v prípade šľachtenia nových odrôd.