Lamiidová vetva

Rad: Horcotvaré link

Čeľaď: Marenovité link

Medzi marenovité (Rubiaceae) patria stromy aj kry, u nás sa však vyskytujú len byliny. Listy sú usporiadané praslenovito alebo protistojne (kávovník). Kvety sú drobné, 4- až 5-početné, biele alebo žlté. Plodom je dvojnažka, kôstkovica (kávovník) alebo tobolka (chinínovník).

Kávovník arabský (Coffea arabica) je tropický ker pochádzajúci z dažďových pralesov Etiópie. V súčasnosti sa pestuje ako významná úžitková rastlina v rôznych kútoch sveta, najmä v Brazílii a Indii. Listy sú tuhé, kožovité. Kvety 5-početné, biele, voňavé. Kôstkovica obsahuje po 2 semená, ktoré obsahujú približne 1-1,5% alkaloidu kofeínu. Semená sa pražia sa pripravuje sa z nich káva s povzbudivými účinkami na nervovú sústavu. Kávovník mohutný (Coffea robusta) je menej náročný na pestovanie, skôr dozrieva, ale poskytuje menej kvalitnú kávu ako arabika.

Rad: Ľuľkotvaré link

Čeľaď: Ľuľkovité link

Čeľaď ľuľkovité (Solanaceae) má pre človeka veľký význam. Patria sem mnohé hospodársky významné byliny, kry, inde aj stromy obsahujúce alkaloidy. Kvety majú zrastený kalich a korunu, súkvetím je väčšinou závinok alebo iné vrcholíkovité súkvetie. Plodom je bobuľa alebo tobolka, zriedkavo kôstkovica.

Rajčiak jedlý (Lycopersicum esculentum, syn. Solanum lycopersicum), ľudovo paradajka, je jednoročná, príp. viacročná bylina. Pochádza z Južnej Ameriky. Kvety sú žlté. Trváci zelený kalich je súčasťou aj zrelej bobule. U nás sa pestuje v rôznych odrodách. Červený alebo žltý plod (podľa odrody) neobsahuje jedovatý solanín. Rozoznávame vysoké, nízke a kríčkovité odrody. Plody sa využívajú čerstvé alebo priemyselne spracované na pretlaky, kečupy, šťavy atď.

Paprika ročná (Capsicum annuum) je jednoročná bylina pôvodom z tropickej Ameriky. Kvety sú biele. Plodom je netypická vysýchavá bobuľa. U nás sa pestuje vo viacerých odrodách ako zelenina. Odrody s červenými plodmi obsahujú antokyány. Pálivosť spôsobuje kapsaicín. Feferónky patria do poddruhu papriky ročnej maloplodej (Capsicum annuum subsp. microcarpum).

Ľuľok zemiakový (Solanum tuberosum) má na Slovensku mnoho pomenovaní, ktoré vychádzajú z úslovia opisujúceho, ako sa kedysi stravovala chudoba: v nedeľu zemiaky, v pondelok grule, v utorok krumple, v stredu kartofle, vo štvrtok erdeple, v piatok bandurky, v sobotu švábka. Zemiak pritom pochádza z Južnej Ameriky. Je to trváca bylina s bielymi až fialkovými kvetmi. U nás sa pestuje ako okopanina s množstvom odrôd, ktoré podľa využitia delíme na stolové (potravina), hospodárske (krmivo) a priemyselné (surovina, najmä škrob). Zemiak obsahuje jedovatý solanín vo všetkých častiach rastliny, okrem zrelých hľúz, ktorými sa rastlina rozmnožuje vegetatívne. Hľuzy, hoci sú v zemi, majú stonkový, nie koreňový pôvod.

Ľuľok baklažánový (Solanum melongena) - baklažán - pochádza z Indie. Spomedzi ľuľkovitých má najväčšie plody (až 30 cm). Bobule sú vajcovitého tvaru a fialovej farby, s dužinou hubovitej konzistencie. Pestuje sa ako zelenina, u nás len v teplejších oblastiach.

Tabak virgínsky (Nicotiana tabacum) je jednoročná bylina, u nás sa pestuje vo viacerých odrodách poskytujúcich tabakové listy. Obsahuje najmä prudko jedovatý alkaloid nikotín, ktorý sa veľmi rýchlo vstrebáva (ústami, tráviacim traktom i pokožkou). Povzbudzuje síce centrálnu nervovú sústavu, ale potom nastáva depresia a po vyšších dávkach vznikajú aj kŕče so smrteľnými následkami. Okrem toho zužuje cievy, znižuje vylučovanie moču a má ďalšie nepriaznivé vedľajšie účinky, najmä pri vdychovaní, keď sa z väčšej časti hneď vstrebe do krvi. Tabakový dym okrem nikotínu obsahuje ešte karcinogénne látky, CO a arzén.

Machovka čerešňová (syn. židovská) (Physalis alkekengi) je známa ako dekoratívna bylina s oranžovým až červeným nafúknutým kalichom, ktorý pripomína lampión. Málokto však vie, že v jeho vnútri sa nachádza plod - bobuľa červenej farby a sladkej chuti. K jedlým druhom patrí predovšetkým machovka peruánska (Physalis peruviana), ktorej bobule sa zvyknú zavárať alebo sušiť a používať ako náhrada hrozienok.

Kustovnica čínska (Lycium chinense) je známa pre svoje plody - goji. Sú to malé pretiahnuté bobule červenej farby, ktoré sa najčastejšie sušia a používajú podobne ako sušené hrozienka. U nás rastie príbuzný druh kustovnica cudzia (Lycium barbarum), najmä ako burina v okolí ciest a železničných tratí na južnom Slovensku.

Ľuľkovité sú však predovšetkým jedovaté rastliny, kvôli obsahu alkaloidov. Ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna) patrí medzi veľmi staré liečivé rastliny. Celá rastlina obsahuje smrteľne jedovaté alkaloidy. Stredoveké ženy používali odvar vňate na rozšírenie zreničiek (bella donna = krásna pani). Ľuľkovec je trváca bylina dorastajúca až do 2 m výšky. Koreň je silný, valcovitý. Byľ je priama, tupo hranatá, rozkonárená najmä v hornej časti, jemne chlpatá. Listy sú celistvookrajové, vajcovité alebo elipsovité, končisté, chlpaté, protistojné. Kvety sú hnedočervené. Kvitne od mája do augusta. Plodom je bobuľa, v zrelosti fialovočierna, šťavnatá. Ľuľkovec zlomocný je rozšírený po celej Európe, rastie hlavne na rúbaniskách.

Podobný obsah alkaloidov má blen čierny (Hyoscyamus niger). Je to jednoročná až dvojročná, lepkavá, chlpatá, silne zapáchajúca bylina, s tupo hranatou, vetvenou stonkou vysokou okolo 75 cm. Sivozelené listy sú vajcovité, charakteristicky vykrajované, dlhé 15-20 cm. Kvety sú špinavožlté. Dvojročný blen kvitne v máji a júni, jednoročný až v júli a auguste. Blen čierny rastie ako burina na živinami bohatých pôdach, najmä na rumoviskách, úhoroch a pustých miestach v nížinách až do podhorí.

Durman obyčajný (Datura stramonium) je jednoročná, prudko jedovatá bylina. Stonka je vysoká 0,5-1 m, priama, chlpatá. Listy sú vajcovité, charakteristicky laločnato zubaté a stopkaté. Ozdobné veľké biele kvety vyrastajú jednotlivo. Plodom je takmer okrúhla tobolka, s priemerom 3-7 cm, na povrchu chránená ostrými tŕňmi. Durman obyčajný má svoj pôvod v Amerike, ale udomácnil sa aj v Európe. Vyskytuje sa na podobných miestach ako ľuľkovec a blen. Niektoré druhy durmanu sa pestujú ako okrasné rastliny. Všetky sú však jedovaté.

Čeľaď: Pupencovité link

Pupencovité (Convolvulaceae) sú byliny typické poliehavými alebo popínavými stonkami, niektoré vytvárajú koreňové hľuzy (povojník). Listy sú jednoduché, striedavé. Typickým znakom je aj zrastená koruna do lievikovitého tvaru. Plodom je tobolka. Niektoré druhy majú mliečnice.

Povojník batatový (Ipomoea batatas) je známy úžitkový druh, ktorý vytvára koreňové hľuzy - bataty, známe aj ako sladké zemiaky, a ako zemiaky sa aj používajú. Okrem potravinárskeho využitia sa používajú aj na výrobu škrobu a liehovín. Povojník batatový rastie a pestuje sa v trópoch a subtrópoch.

Rad: Hluchavkotvaré link

Čeľaď: Hluchavkovité link

Do čeľade hluchavkovitých (Lamiaceae) patrí mnoho významných rastlín s výraznou arómou. U nás rastú byliny a polokry, inde aj stromy. Listy sú krížmo-protistojné na štvorhrannej stonke. Kvety sú súmerné, pyskaté, kalich zrastený, koruna zložená z horného a dolného pysku. Súkvetie tvorí dve protistojné stiahnuté vidlice, ktoré sa nazývajú papraslen. Druhotne môže paprasleny tvoriť klasy alebo metliny. Plod je väčšinou rozpadavý na tvrdky alebo kôstkovičky.

Hluchavka biela (Lamium alba) je trváca bylina s plazivým podzemkom. Má 20-40 cm vysokú priamu alebo vystúpavú štvorhrannú stonku s protistojnými listami s pílkovitým okrajom a biele pyskaté kvety slabej medovej vône. Plody sú štyri tvrdky. Hluchavka biela rastie zväčša pri cestách, múroch a plotoch.

Šalvia lekárska (Salvia officinalis) je poloker, 20-50 cm vysoký, zväčša trsnato rozkonárený, s priamymi alebo vystúpavými plstnatými stonkami, na ktorých vyrastajú podlhovastovajcovité sivo plstnaté listy a dvojpyskaté fialové, niekedy ružové alebo aj biele kvety. Kvitne od júna do júla. Plody sú tvrdky. Šalvia je veľmi aromatická a je medonosná. Darí sa jej v suchšej vápnitej pôde. U nás je šľachtená, vo voľnej prírode sa nevyskytuje.

Dúška materina (Thymus serpyllum), ľudovo nesprávne materina dúška, je trváca bylina s vretenovitým koreňom, z ktorého vyrastajú 10-30 cm vysoké, poliehavo alebo vystúpavo rozkonárené stonky, často sa zakoreňujúce, s drobným lístkami a tmavo alebo jasne fialovými, niekedy aj bielymi kvetmi. Kvitne od apríla do septembra. Plody sú tvrdky. Materina dúška je medonosná. Rastie na suchých a slnečných miestach, najmä lúkach, stráňach, kopcoch a pod. V kuchyni sa používa pod názvom tymián.

Rozmarín lekársky (Rosmarinus officinalis) je vždyzelený poloker, 10-50 cm vysoký, prútnato rozkonárený, so sediacimi čiarkovitými, kožovitými, na líci tmavozelenými, na rube belavo až sivoplstnatými listami a modrofialovými, niekedy aj bielymi dvojpyskatými kvetmi. Kvitne zväčša v máji. Plody sa skladajú zo štyroch tvrdiek. Celá rastlina ostro vonia ako gáfor.

Levanduľa úzkolistá (Lavandula angustifolia) je poloker, 20-60 cm vysoký, so sivoplstnatými, neskôr zelenými čiarkovitými listami a modrofialovými voňavými kvetmi. Kvitne od júna do augusta. Plody sú oriešky. Levanduľa je medonosná.

Bazalka pravá (Ocimum basilicum) je jednoročná kríčkovitá bylina. Má 30-40 cm vysoké štvorhranné krehké stonky s vajcovito-kopijovitými listami, vyššie prechádzajúcmi do listeňov a biele, prípadne žltobiele alebo červené kvety. Kvitne od júna do septembra. Plody sú čiernohnedé tvrdky. Celá rastlina príjemne vonia. Je veľmi medonosná.

Mäta pieporná (Mentha piperita) je trváca bylina s drevnatým podzemkom, z ktorého na všetky strany vyrastajú podzemné výbežky. Má 30-60 cm vysokú štvorhrannú, hnedofialovú stonku s vajcovitokopijovitými listami a bieloružové kvety s modrofialovým nádychom. Kvitne od júla do septembra. Vonia mentolom. Je medonosná.

Medovka lekárska (Melissa officinalis) je trváca bylina dosahujúca výšku 70-150 cm. Listy sú protistojné, pílkovité, vajcovitého tvaru a voňajú po citróne. Biele kvety vyrastajú po 3-6 pri báze vrchných listov. Kvitne od júna do augusta. Pôvodným domovom medovky je oblasť Stredomoria. Obľubuje predovšetkým slnečné stanovištia. Je medonosná. Medovkový čaj má upokojujúce účinky a blahodárne pôsobí aj na trávenie.

Čeľaď: Skorocelovité link

Skorocelovité (Plantaginaceae) sú byliny charakteristické prízemnou listovou ružicou a bezlistým stvolom. Listy sú kopijovité s oblúkovou žilnatinou. Stvol je zakončený klasovým súkvetím s drobnými 4-početnými kvietkami. Plodom je tobolka.

Skorocel kopijovitý (Plantago lanceolata) je trváca bylina vysoká asi 30 cm. Listy sú dlhé, kopijovité. Skorocel väčší (Plantago major) má o niečo kratšie a vajcovité listy. Oba druhy sa všade hojne vyskytujú ako buriny.

Čeľaď: Sezamovité link

Sezamovité (Pedaliaceae) sú najmä tropické byliny s jednoduchými listami, ale vyskytujú sa aj kry a stromy. Ich telo je často husto pokryté chĺpkami, ktoré produkujú lepkatý sekrét. Niektoré druhy majú dokonca sukulentné stonky (Uncarina spp.). Majú zrastený kalich aj korunu, ktorá tvorí pysk. Plody - tobolky - často obsahujú rôzne háčiky a tŕňovité výrastky.

Sezam indický (Sesamum indicum) je naznámejším zástupcom sezamovitých. Je to jednoročná bylina vysoká až 2 m. Kvety sú žlté, modré alebo fialové. Prirodzene rastie v Afrike a v Indii, ale hojne sa pestuje kvôli semenám, ktoré sa používajú na kulinárske účely.

Čeľaď: Olivovité link

Olivovité (Oleaceae) sú dreviny s protistojnými jednoduchými alebo perovito zloženými listami. Kvety sú 4-početné. Plodom je tobolka (orgován), nažka (jaseň), bobuľa (vtáčí zob) alebo kôstkovica (oliva). Niektoré druhy sú významné hospodárske rastliny alebo sa pestujú ako okrasné stromy a kríky.

Olivovník európsky (Olea europaea) je spravidla nižší strom so vždyzelenými kožovitými listami kopijovitého tvaru. Plodom je kôstkovica - oliva, ktorá poskytuje hodnotný olivový olej získavaný z oplodia. Zrelý plod je čiernej farby, ale na konzumovanie sa používajú aj nezrelé zelené olivy. Je to typický divorastúci a pestovaný strom stredomorských štátov, najmä Grécka a jeho ostrovov, kde pestovanie olivovníkov tvorí hlavný zdroj príjmov obyvateľstva.