Superasteridy

Rad: Vresovcotvaré link

Čeľaď: Vresovcovité link

Vresovcovité (Ericaceae) zastupujú najmä polokry a kry so šupinovitými, ihlicovitými alebo väčšími kožovitými listami, ktoré sú zväčša vždyzelené. Kvety sú pravidelné štvor- až päťpočetné a väčšinou zrastenolupienkové. Kalich je zvonkovitý, lievikovitý alebo guľovitý. Plodom je tobolka, bobuľa alebo kôstkovica. Typickým znakom čeľade je endotrofná mykoríza, ktorá im umožňuje žiť na chudobnejších piesčitých, rašelinových alebo kyslých pôdach. Rozšírené sú po celom svete.

Brusnica čučoriedková (čučoriedka obyčajná, Vaccinium myrtillus) je nízky poloker s opadavými listami. Má guľatú 5-početnú korunu. Plodom je tmavomodrá až čierna bobuľa. Čučoriedka rastie na kyslom humuse v našich horských, najmä ihličnatých lesoch.

Brusnica obyčajná (Vaccinium vitis-idaea) je nízky ker so šupinovitými plazivými výbežkami a vzpriamenými konárikmi. Listy sú kožovité, obráteno vajcovité alebo elipsovité, neopadavé. Kvety sú biele až červenkasté, usporiadané v strapcoch. Rastie na chudobných a suchých stanovištiach alebo na rašeliniskách.

Čeľaď: Čajovníkovité link

Čajovníkovité (Theaceae) sú subtropické a tropické stromy a kry. Listy sú jednoduché, nedelené. Kvety sú 5-početné, veľké, obojpohlavné, s veľkým počtom tyčiniek. Plodom je tobolka alebo bobuľa. Z histologického hľadiska ich parenchým obsahuje veľa trieslovín.

Čajovník čínsky (Camellia sinensis, syn. Thea sinensis) je kultúrna rastlina pochádzajúca z Malajzie, ktorá sa pestuje v subtrópoch Ázie a Afriky. Je to vždyzelený ker so sýtozelenými kožovitými pílkovitými listami. Z mladých listov sa sušením vyrába zelený čaj a fermentáciou (oxidáciou polyfenolov obsiahnutých v listoch) čierny čaj. Čajové listy obsahujú teín, teobromín a kofeín.

Čeľaď: Prvosienkovité link

Prvosienkovité (Primulaceae) sú byliny. Stonka je buď listnatá alebo listy tvoria prízemnú ružicu. Kvety sú pravidelné 5-početné, najčastejšie tvoria súkvetie okolík, strapec alebo metlinu. Koruna je zrastená, rúrkovitá, zvonkovitá alebo tanierikovitá. U niektorých rodov (prvosienka) je prítomná heterostýlia - rôznorodosť morfológie kvetov (tyčiniek a piestikov) v populácii.

Prvosienka jarná (Primula veris) je trváca, krátko chlpatá alebo lysá bylina. Vajcovité až podlhovasté listy vyrastajú z podzemku a tvoria prízemnú ružicu. Listová čepeľ je v mladosti na okrajoch zvinutá, zvráskavená, vlnovitá a nerovnako vrúbkovaná, vpredu takmer zaokrúhlená a naspodku zúžená do krídlovitej stopky. Zo stredu ružice vyrastá 10-12 cm vysoký, okrúhly, chĺpkatý stvol zakončený jednoduchým okolíkom kvetov. Kvety sú 1-2 cm veľké, žlté, voňavé. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je podlhovastá, jednopuzdrová tobolka. Prvosienka jarná rastie takmer v celej Európe a Ázii. U nás sa vyskytuje pomerne hojne.

Čeľaď: Aktinídiovité link

Aktinídiovité (Actinidiaceae) je malá čelaď, ktorú zastupujú nízke stromy, kry alebo drevnaté liany rastúce najmä v subtropickom pásme Ázie, Južnej a Strednej Ameriky. Listy sú striedavé, jednoduché. Kvety sú voľnolupienkové, rastúce jednotlivo alebo vo vrcholíkovitom súkvetí. Plodom je obyčajne bobuľa.

Aktinídia lahodná (Actinidia deliciosa) je rýchlorastúca liana pochádzajúca z Číny. Listy sú zospodu plstnaté, opadavé. Kvety sú žltkasté, vyrastajú jednotlivo alebo v počte 2-3, samčie a samičie na odlišných jedincoch (dvojdomosť). Jej plstnaté zelené plody, bobule, sú u nás známe ako ovocie kiwi.

Rad: Santalotvaré link

Čeľaď: Santalovité link

Santalovité (Santalaceae) sú poloparazitické vždyzelené stromy (santalové drevo), kry a byliny, rastúce najmä v trópoch a subtrópoch. Majú premenené korene, tzv. haustóriá, ktorými čerpajú živiny z koreňov, konárov alebo kmeňa hostiteľskej rastliny. Listy sú jednoduché, niekedy redukované len na šupiny. Kvety sú drobné, pravidelné, najčastejšie 3-5 početné, jednopohlavné alebo obojpohlavné. Korunné lupienky sú zrastené, trúbkovité alebo tvoriace čiašku. Plodom je bobuľa alebo kôstkovica.

Imelo biele (Viscum album) je poloparazitický stromový ker rastúci v korunách stromov, kde pomocou haustórií odoberá vodu, minerálne látky a niektoré ďalšie živiny z dreva hostiteľa. Stonky imela sú hnedé až sivočierne. Listy sú 2-4 cm veľké, protistojné, neopadavé. Kvety sú veľmi malé, jednopohlavné. Plodom je nepravá biela bobuľa, ktorá má okolo seba lepivú hmotu, čím lepšie priľne na povrch stromu, odkiaľ môže začať klíčiť nová rastlinka.

Rad: Klinčekotvaré link

Čeľaď: Klinčekovité link

Klinčekovité (Caryophyllaceae) sú prevažne byliny. Listy sú celistvé, protistojné. Kvety sú jednotlivé alebo tvoria súkvetia (dvojramenný vrcholík, vidlica). Plodom je tobolka.

Typickým zástupcom čeľade je klinček záhradný (Dianthus caryophyllus). Odborný názov "dianthus" vystihuje jeho krásu (gr. dios = božský, anthos = kvet). Pôvodným domovom tohto druhu je pravdepodobne oblasť Stredomoria. Je známe nespočetné množstvo jeho odrôd. Je to viacročná bylina, vysoká do 80 cm. Listy sú väčšinou sivozelené, štíhle, dlhé do 15 cm. Kvety vyrastajú jednotlivo alebo v zhlukoch do 5 kvetov. Majú sladkú vôňu. Pôvodná prirodzená farba je svetloružová až fialová, ale šľachtením boli vytvorené odrody červené, biele, žlté a zelené. U nás sa s obľubou pestuje v záhradách aj črepníkoch ako viacročná alebo jednoročná rastlina.

Do tejto čeľade patrí aj silenka obyčajná (Silene vulgaris). Je to trváca bylina vysoká 25-50 cm so vzpriamenou, holou byľou, ktorá je na vrchole rozkonárená do strapcovitého súkvetia. Listy sú protistojné, kopijovité, celistvookrajové, sediace. Kališné lístky sú zrastené a vytvárajú typický nafúknutý, blanitý, žilkovaný kalich. Korunné lupienky sú biele alebo zriedkavo ružové. Plodom je vajcovitá tobolka. Je to nenáročná bylina, rastie na suchých aj vlhkých lúkach, svetlých lesoch, pri okrajoch ciest, od nížin až po horské oblasti. Kvitne od mája do septembra. 

Čeľaď: Láskavcovité link

Láskavcovité (Amaranthaceae) sú predovšetkým tropické rastliny Južnej Ameriky, ale niektorí zástupcovia sa vyskytujú aj u nás (napr. láskavec ohnutý - Amaranthus retroflexus). Niektoré druhy sa pre vysoký podiel bielkovín pestujú ako alternatívne plodiny (napr. láskavec metlinatý - Amaranthus cruentus, mrlík biely - Chenopodium album). Novšie sa sem zaraďujú aj hospodársky veľmi významné druhy s viacerými poddruhmi a odrodami.

Rastliny tejto čeľade sú jednoročné alebo dvojročné a typické pre ne je mnohokveté metlinaté súkvetie drobných kvetov. Kvety niektorých zástupcov vyrastajú v pazuchách štetinovitých listeňov, takže celé súkvetie je na dotyk pichľavé. Produkujú obrovské množstvo semien s dobrou klíčivosťou, preto ako buriny osídľujú zväčša stanovištia, kde je narušený vegetačný kryt. Iné druhy sú nitrofyty alebo halofyty. Plodom je tobolka alebo nažka.

Repa obyčajná (Beta vulgaris) je významná dvojročná kultúrna rastlina. Divorastúca materská rastlina kultúrnej repy je slanomilná rastlina, ktorá rastie pri brehoch Atlantického oceánu. Má tenký kolovitý koreň, ktorý je síce sladký, ale obsahuje iba 5% cukru. Buľva repy vzniká zhrubnutím a zdužinatením koreňa, hypokotylu a stonky. Jej hmotnosť sa od minulosti poriadne zväčšila, no hlavne sa v nej zvyšoval obsah cukru (18%). Zaujímavosťou je, že osivo repy je zdrevnatené klbko s viacerými plodmi, preto pri klíčení vyrastajú rastliny v skupinách.

Poľnohospodári a záhradníci často pestujú viaceré odrody repy. Hodnotným krmivom pre dobytok je repa kŕmna (Beta vulgaris provar. crassa). Má žltú, bielu, ale aj červenkastú dužinu a väčší podiel stonkovej časti. Niekedy sa skrmuje aj repa cukrová (Beta vulgaris provar. altissima), ktorá má vyšší podiel sacharózy. Výborný šalát sa robí z cvikly (Beta vulgaris provar. conditiva, syn. provar. cicla). Šťava z cvikly obsahuje veľa antokyánov a podporuje tvorbu červených krviniek i celkovú imunitu organizmu.

Do tejto čeľade zaraďujeme aj špenát siaty (Spinacia oleracea). Je to jednoročná až dvojročná bylina, u nás sa pestuje ako zelenina. Listy sú oštepovité, bohaté na bielkoviny a minerálne látky.

Mrlík biely (Chenopodium album) je rýchlorastúca jednoročná bylina, u nás známa predovšetkým ako burina, ale pestuje sa aj ako alternatívna potravinová plodina bohatá na vitamíny a minerály. Zriedkavo môže dorásť až do 2 m výšky, ale nemá veľmi pevnú stonku. Listy sú tmavozelené, striedavé, vo vrchnej časti úzke (5-20 mm), kopijovité, dlhé 1-5 cm, v spodnej časti rastliny sú väčšie (3-7 cm) a širšie (3-6 cm), kosoštvorcového tvaru. Kvietky sú malé, zelené, tvoriace hustú metlinu. Rastie hojne v záhradách, rumoviskách, na okrajoch ciest. Príbuzným druhom s podobným využitím je aj mrlík čílsky (Chenopodium quinoa), z ktorého u nás dostať kúpiť semená nazývané, ako inak, quinoa. Pestuje sa v oblasti Ánd už od čias Inkov. Poznáme odrody s bielymi, červenými až čiernymi semenami.

Čeľaď: Stavikrvovité link

Stavikrvovité (Polygonaceae) sú byliny so striedavými, jednoduchými listami. Charakteristickým znakom čeľade je prítomnosť prílistkov zrastených do blanitej rúrky (tzv. ochrea), ktorá objíma byľ nad každým uzlom. Ďalším výnimočným znakom sú 3-početné kvety s okvetím. Sú drobné, v klbkách, tvoriace metlinu alebo paklas. Plodom je trojboká nažka.

Rebarbora dlanitá (Rheum palmatum) je trváca bylina s mohutným hľuzovitým podzemkom. Má šťavnaté rozložité hrubostopkaté, dlaňovito delené listy a 2-3 m vysokú dutú, červenohnedo pruhovanú stonku so strapcami drobných belavých alebo červených kvetov. Kvitne od júla do augusta.

Stavikrv vtáčí (Polygonum aviculare) je jednoročná bylina s vláknitým koreňom. Má 10-50 cm dlhú poliehavú alevo vystúpavú, článkovanú, lúčovito rozloženú stonku. Kvety sú malé, belavé alebo ružovkasté. Kvitne od júna do októbra. Je to typický druh vyskytujúci sa pri ľudských obydliach, na poľných cestách, v štrbinách dlažby a obrubníkov ciest.

Čeľaď: Rosičkovité link

Rosičkovité (Droseraceae) je malá čeľaď, ktorú zastupujú mäsožravé rastliny. Rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia) je u nás zákonom chránená rastlina. Rastie na substrátoch chudobných na živiny. Tie si dopĺňa lapaním drobného hmyzu na lepivé trichómy, ktoré sa nachádzajú na listoch a pripomínajú kvapky rosy. Hlavnou zložkou lepivej hmoty sú vysokomolekulové kyslé polysacharidy, ktoré lákajú hmyz vôňou.

Čeľaď: Kaktusovité link

Kaktusovité (Cactaceae) sú sukulenty (byliny aj dreviny) s dužinatou stonkou rozličného tvaru s premenenými, redukovanými (šupiny) až celkom zaniknutými listami. Stonka je guľatého, valcovitého až stĺpovitého tvaru, alebo je sploštená a článkovaná. Kvety sú spravidla veľké a nápadné, pravidelné, obojpohlavné. Plodom je mäsitá, zvyčajne jedlá bobuľa alebo tobolka. Anatómia metamorfovaných orgánov ako aj fyziológia kaktusovitých (typ fotosyntézy) má celkovo mnoho špecifík, ktoré súvisia s prispôsobením sa životu v extrémnych suchých podmienkach púští a polopúští. Mnohé druhy sa u nás pestujú v skleníkoch alebo črepníkoch kvôli zaujímavým tvarom a kvetom ako okrasné exotické rastliny.

Domovom kaktusov sú najmä Mexiko a USA. Opuncie (Opuntia) majú zdužnatenú článkovanú stonku bez listov. Niektoré druhy sa udomácneli aj v Stredomorí. Rebrovce (Echinocactus) majú guľatú alebo kyjakovitú stonku s ryhami. Niektoré druhy rodu Pachycereus dosahujú impozantné výšky (až 19 m). Bobule kaktusov rodu Stenocereus sú jedlé a známe u nás ako pitahaja.