Superrosidy

Rad: Viničotvaré link

Čeľaď: Viničovité link

Viničovité (Vitaceae) sú prevažne tropické dreviny, liany, ktoré sa prichytávajú úponkami. Hlavná stonka končí ako úponka a ďalší rast preberá bočná stonka, vyrastajúca v pazuche listu. Listy sú striedavé, dlaňovito delené alebo dlaňovito zložené. Kvety sú pravidelné, 4-5 početné, jednopohlavné alebo obojpohlavné, tvoriace súkvetie metlinu. Koruna je čiapočkovito zrastená. Plodom je bobuľa so 4 semenami.

Vinič hroznorodý (Vitis vinifera), ľudovo vínna réva, je významným kultúrnym druhom, ktorý pravdepodobne vznikol z divorastúcich druhov viniča lesného (Vitis sylvestris) a viniča kaukazského (Vitis caucasica) v oblasti Stredomoria a juhozápadnej Ázie. V súčasnosti sa pestuje veľké množstvo jeho odrôd. Využíva sa ako potravina v čerstvom (stolové hrozno) alebo sušenom stave (sušené hrozienka) alebo sa kvasením sladkej bobuľovej šťavy vyrába víno a iné alkoholické a nealkoholické nápoje.

Rad: Kysličkotvaré link

Čeľaď: Kysličkovité link

Kysličkovité (Oxalaceae) je malá čeľaď, ktorá zahŕňa byliny aj dreviny. Ich pomenovanie pochádza z prítomnosti kyseliny šťavelovej, vďaka ktorej sú kyslé. Listy sú dlaňovito zložené, 3-4 početné, čím vytvárajú charakteristické troj- alebo štvorlístky podobné ďateline (napr. kyslička - Oxalis), alebo sú nepárno perovito zložené (napr. egrešovec - Averrhoa). Niektoré druhy vytvárajú rôzne podzemné zásobné orgány (koreňové hľuzy, podzemky), ktorými sa aj vegetatívne rozmnožujú. Kvety sú 5-početné. Plodom je tobolka alebo bobuľa.

Kyslička obyčajná (Oxalis acetosella) je trváca bylina s podzemkom, vysoká do 30 cm. Nadzemná stonka sa vôbec nevyvíja; z podzemku vyrastajú tvojpočetné listy na dlhých chlpatých stopkách. U nás sa hojne vyskytuje vo vlhkých tienistých lesoch od nížin po subalpínsky stupeň. Pestuje sa aj ako ozdobná rastlina.

Egrešovec oblý (Averrhoa carambola) je cudzokrajná vždyzelená drevina (ker až nízky strom) pôvodom z juhovýchodnej Ázie. Listy sú nepárno perovito zložené v počte lístkov 5-11. Kvety sú ružové až fialové, malé, zvonkovitého tvaru. Plodom je voskovito žltá podlhovastá bobuľa s približne 12 semenami, na priereze tvorí päťcípu hviezdu a je známa ako ovocie karambola. Niektoré pestované odrody semená neprodukujú.

Rad: Malpígiotvaré link

Čeľaď: Fialkovité link

Fialkovité (Violaceae) sú byliny s typickými dlaňovito zloženými, 3-4 početnými listami s prílistkami. Kvety sú 5-početné, súmerné, s ostrohou, voňavé. Plodom je tobolka.

Fialka biela (Viola alba) je trváca, 5-15 cm vysoká rastlina s tenkým, dlhým podzemkom. Listy majú 2-10 cm dlhé chlpaté stopky a veľké, srdcovito trojhranné až okrúhlo vajcovité čepele, na báze silno vykrojené. Kvety sú asi 2 cm dlhé, biele, slabo voňavé, vyrastajú na dlhých stopkách. Doba kvitnutia je zavčasu na jar. Plodom je guľovitá a chlpatá tobolka. Fialka biela rastie hlavne vo svetlých, teplých a suchých lesoch.

Fialka voňavá (Viola odorata) sa od fialky bielej odlišuje tmavomodrým sfarbením kvetov. Taktiež jej areál výskytu je širší, častejšie sa vyskytuje pri ľudských obydliach. Kvety intenzívne voňajú. Zvláštnosťou je, že okrem jarných modrých kvetov má aj tzv. kleistogamické kvety, ktoré nekvitnú a k odplodneniu tu dochádza v uzavretých kvetoch.

Čeľaď: Prýštecovité link

Zástupcovia čeľade prýštecovitých (taktiež mliečnikovité, Euphorbiaceae) majú mliečnice, ktoré obsahujú kaučuk a rôzne jedovaté alkaloidy. U nás sú to byliny, inde stromy a sukulentné kry. Niektoré cudzokrajné mliečniky vyzerajú na nerozoznanie od kaktusov. Plodom je väčšinou tobolka, u cudzokrajných druhov bobuľa.

Kvety zástupcov rodu mliečnik (Euphorbia, syn. Tithymalus) sú jednopohlavné a značne redukované. Kvetné obaly sú zakrpatené a pohlavné orgány redukované na 1 tyčinku, resp. 1 piestik. Kvety sa združujú do zložitých súkvetí, kde okolo samičieho kvetu je 5 závinkov samčích kvetov a celok je podopretý štyrmi oválnymi alebo polmesiačikovitými žliazkami. Takéto súkvetia, tzv. cyáthiá, majú čiaškovitý tvar, sú podopreté dvomi žltými alebo červenými listeňmi, ktoré imitujú kvetné obaly. Cyáthiá sa ďalej združujú do vidlíc a tie do okolíka, ktoré sú taktiež podopreté listeňmi.

U nás je pomerne hojný mliečnik chvojkový (Euphorbia cyparissias, syn. Tithymalus cyparissias). Je to trváca bylina, dorastajúca do výšky 10-30 cm. Byľ je husto porastená úzkymi čiarkovitými lístkami. Má drevnatý podzemok. Kvitne od mája do augusta. Z poranenej rastliny vyteká biele mlieko, ktoré je jedovaté. Rastie na suchých lúkach.

Maniok jedlý (Manihot utilissima) je tropický ker, pôvodom z Brazílie. Poskytuje koreňové hľuzy dlhé až 60 cm a vážiace 10 kg. Pripomínajú bataty, ale nejedná sa o tú istú rastlinu. Sú základnou škrobovou potravinou obyvateľstva v Afrike a v Južnej Amerike. Z pomletých a vysušených hľúz sa získava múka používaná na pečenie chleba. V čerstvom stave sú hľuzy jedovaté, pretože sa z glykozidov uvoľňujú kyanidy.

Do tejto čeľade patrí aj ricín obyčajný (Ricinus communis), ktorému je na Biopedii venovaný samostatný článok.

Čeľaď: Ľanovité link

Ľanovité (Linaceae) sú byliny s jednoduchými, väčšinou úzkymi listami. Kvety sú 5-početné v chudobných závinkoch. Plodom je 5-púzdrová tobolka s nepravými priehradkami a 10 semenami.

Ľan siaty (Linum usitatissimum) je štíhla jednoročná bylina s jednotlivo rastúcimi holými, na vrchole rozkonárenými stonkami, dorastajúca do výšky 80 cm. Listy sú podlhovasté, dlho končisté. Kvety bývajú najčastejšie svetlomodré, ružové, len zriedkavo biele. Pochádza pravdepodobne z Prednej Ázie, u nás sa pestuje ako kultúrna plodina pre ľanové vlákno (ssp. usitatissimum) a ako olejnina (ssp. crepitans). Ľanový olej rýchlo vysychá a má využitie najmä pri výrobe fermeží, lakov, linolea, syntetického kaučuku a vo farmaceutickom priemysle.

Čeľaď: Vŕbovité link

Medzi vŕbovité (Salicaceae) patria okrem vŕb (Salix) aj topole (Populus). Vyskytujú sa na celom svete okrem Austrálie a juhovýchodnej Ázie, najčastejšie v severnom miernom pásme. Listy sú jednoduché, striedavé, zriedkavejšie protistojné, s prílistkami. Drobné, vetroopelivé, bezobalové kvety sú usporiadané v jahňadách, samčie a samičie kvety sa vyvíjajú takmer vždy na oddelených jedincoch. Plodom je tobolka obsahujúca malé semená zamotané v miešku, ktorý sa premení na chlpy.

Vŕby sú relatívne nízke stromy (najvyššie majú 25 m) a známe sú aj kríkovité formy. Listy sú dlhé a úzke, kopijovité tvaru. Vzhľadom ku skorej dobe kvitnutia sú vŕby významnými medonosnými drevinami.

Vŕba biela (Salix alba) rastie v Európe a západnej Ázii pri brehoch riek a lúkach pri zdroji vody. Mladé listy sú spočiatku striebristo chĺpkaté, neskôr na hornej strane zelené, na spodnej sivé alebo modrozelené. Kvety vyrastajú veľmi skoro na jar spolu s mladými listami. Plodom je malá tobolka, dlhá 5 mm, po otvorení uvoľňuje páperisté biele semená.

Vŕba rakytová (Salix caprea), rakyta, dorastá najviac do výšky 15 m. Zvykne sa vysádzať v parkoch vďaka kvetom ("bahniatkam") ako ozdobný strom. Jej pružné vetvičky sú vhodnou surovinou pre pletené výrobky.

Topoľ biely (Populus alba) dostal pomenovanie podľa bieleho zafarbenia spodnej strany listov, ktoré spôsobujú husté biele chĺpky. Listy sa tvarom podobajú javorovým. Malé, zelené tobolky, v jahňadách dlhých do 10 cm, otvárajú sa a uvoľňujú drobné semená, umiestnené na bielych vatovitých vláknach. Hoci je "poletovanie topoľa" počas kvitnutia vnímané ako zdroj alergie, v skutočnosti sú tieto vlákna príliš veľké, aby boli vdýchnuté a spôsobovali alergie. Alergickú nádchu spôsobujú skôr rôzne byliny kvitnúce v tomto ročnom období.

Topoľ osikový (Populus tremula) - osika - má okrúhle, široko vajcovité listy s veľmi hrubými zúbkami na okraji, dlhé a široké sú do 7,5 cm. Sú umiestnené na dlhých a tenkých stopkách a vejú už pri malom poryve vetra, a preto sa hovorí, že sa "trasieš ako osika". Jahňady sú dlhé do 7,5 cm.

Topoľ čierny (Populus nigra) dostal názov podľa tmavej sivohnedej borky, s hrubými trhlinami, často s veľkými hrčami. Listy má trojuholníkovité až vajcovité, dlhé do 10 cm, tupo zúbkaté, na oboch stranách hladké. Tento druh má najkratšie jahňady, len do 5 cm.

Čeľaď: Rafléziovité link

Rafléziovité (Rafflesiaceae) je malá skupina parazitických tropických rastlín. Nemajú stonku, listy, korene ani fotosyntetické pletivá. Všetky živiny vrátane vody získavajú z hostiteľskej rastliny.

Raflézia Arnoldova (Rafflesia arnoldi) je rastlina s najväčšími kvetmi v rastlinnej ríši. Dužnatý kvet má v priemere 1 m a jeho hmotnosť môže byť až 5 kg. Rastlina získava živiny pomocou parazitických haustórií, ktorými cudzopasí na koreňoch tropických lián. Kvety sú jednopohlavné, obsahujú buď tyčinky alebo piestiky. Peľ prenášajú muchy, ktoré rastlina láka silným zápachom, takže hoci je vzácna, je neprehliadnuteľná. Rastie v tropických lesoch Indonézie.

Rad: Lomikameňotvaré link

Čeľaď: Egrešovité link

Egrešovité (Grossulariaceae) sú známe ovocné i okrasné kry s dlaňovito zúbkatými až laločnatými listami. Kvety sú 5-početné, vyrastajú väčšinou v riedkych strapcoch, menej často jednotlivo alebo v pároch. Plodom je mnohosemenná bobuľa so zaschnutým kalichom.

Egreš obyčajný (Grossularia uva-crispa) je ker vysoký do 1,5 m. Listy vyrastajú z brachyblastov umiestnených v pazuchách dvoj- až päťdielnych tŕňov (tzv. tŕňové listy), sú troj- až päťlaločnaté. Kvety vyrastajú z pazuchy širokého listeňa jednotlivo alebo v pároch. Kalich je zvonkovitý, koruna žltobiela. Bobuľa môže byť guľovitá alebo vajcovitá, chlpatá, u pestovaných odrôd môže byť lysá. Divorastúci ker rastie prevažne v lesoch od nížin až po horský stupeň.

Ríbezľa čierna (Ribes nigrum) je brztŕňový ker, vysoký až 2 m. Jeho minuloročné konáre sú chlpaté. Listy sú jednoduché laločnaté. Kvety sú na previsnutých stopkách a tvoria riedky strapec. Plody sú čierne bobule s vysokým obsahom vitamínu C. Divo rastie veľmi zriedkavo v lužných lesoch.

Ríbezľa červená (Ribes rubrum) sa odlišuje predovšetkým farbou plodov, ktoré sú červené a v plnej zrelosti kyslejšie ako u ríbezle čiernej. Pôvodná je v severozápadnej Európe. Pestované odrody môžu mať aj biele plody. Inak povedané, biela ríbezľa nie je samostatným druhom ale odrodou ríbezle červenej.

Čeľaď: Tučnolistovité link

Tučnolistovité (Crassulaceae) sú najčastejšie sukulentné byliny a kry, veľmi zriedkavo aj stromy, rastúce po celom svete. Mnohé sa pestujú aj u nás ako okrasné črepníkové alebo skalkové rastliny. Sú charakteristické dužinatými vždyzelenými listami s odlišným typom fotosyntézy.

Skalnica strechová (Sempervirum tectorum) je u nás známa ako skalná ruža, pretože jej habitus pripomína kvet ruže. Jej pôvodným domovom sú púšte a skalisté suché oblasti severnej Afriky, juhozápadnej Ázie a Kaukazu, odkiaľ sa jej pestovanie rozšírilo aj k nám, pretože dobre znáša aj naše podnebie. Je to trváca bylina s dužinatými listami vyrastajúcimi prakticky bez stonky z prízemnej listovej ružice. U nás sa pestuje v skalkách, kvetináčoch, ale aj betónových, kameninových, tvárnicových terasách a múroch, pretože je nenáročná na substrát.