Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Génové mutácie

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Génové mutácie. [cit. 2024-11-21]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/genetika/genove-mutacie>.

Génové mutácie sú malé zmeny genetickej informácie, ktoré postihujú malý počet nukleotidov v DNA, väčšinou len jeden. Preto sa nazývajú aj bodové mutácie. Účinok takejto mutácie na gén je rôzny. Mutovaný gén (mutantná alela) si môže zachovať plnú funkčnosť oproti pôvodnému génu, ale tak isto môže jediná mutácia (napr. zámena nukleotidu na jednom mieste) viesť k úplnému znefunkčneniu proteínu, ktorý je mutovaným génom kódovaný a výsledkom je genetické ochorenie, ktoré sa prejaví u potomstva.

Predispozícia na genetické ochorenie vznikla už v jadre vajíčka alebo spermie, tzn. že sa nezískava počas života jedinca, ale bola zdedená (preto genetické ochorenie).

Bodové mutácie klasifikujeme na základe viacerých kritérií podľa toho, na akej úrovni dané zmeny sledujeme. Toto členenie je vo svojej podstate hierarchické a zahŕňa celý priebeh proteosynzézy až po výsledný produkt (proteín). Rozlišujeme teda mutácie s efektom na:

  • efekt na sekvenciu DNA
  • efekt na sekvenciu aminokyselín
  • efekt na čítací rámec
  • efekt na funkciu daného proteínu

Nasledovný príklad ilustruje, aký významný vplyv môžu bodové mutácie mať: Zámena nukleotidu je malá mutácia na úrovni sekvencie DNA. Ale ak napríklad vznikne z tripletu ATG (ktorému komplementárny kodón UAC kóduje zaradenie tryptofánu pri translácii) zámenou guanínu za cytozín triplet ATC, vznikne STOP kodón UAG, čo na tomto mieste preruší čítací rámec a následnú transláciu a výsledkom je krátky nefunkčný proteín zaradený napr. do dôležitej enzymatickej dráhy, čím spôsobí narušenie homeostázy celého organizmu.

Efekt na sekvenciu DNA link

Zmeny na úrovni sekvencie nukleotidov sú prvotnými zmenami, od ktorých sa odrážajú zmeny na ostatných hierarchických úrovniach v prípade, že nastanú v oblasti génu, ktorá priamo slúži na prepis do mRNA (transkripciu) a preklad do primárnej štruktúry polypeptidového reťazca (transláciu). Mutácia môže samozrejme nastať aj na iných úrovniach, ale je nevýznamná, lebo sa týka len jednej molekuly (mRNA alebo proteínu), ale mutácia DNA je vzorom pre každú (!) molekulu mRNA a proteínu, ktorý na jej základe vzniká.

Vedeli ste, že...?Nie každá oblasť DNA slúži ako "vzor" pre proteíny, ktoré podľa nej procesom transkripcie a translácie vznikajú. Spomeňte si len na také známe prípady ako sú tRNA a rRNA, ktoré sa nikdy neprekladujú do proteínov, pretože majú odlišné, špeciálne funkcie. Do proteínov sa nedostávajú ani oblasti na DNA, ktoré označujeme pojmom intróny. Sú typické hlavne pre eukaryoty. V skutočnosti len 5% (!) celkovej ľudskej DNA predstavuje proteín-kódujúce sekvencie. Zvyšok sú tzv. nekódujúce sekvencie, k významom ktorým sa dnešná veda snaží postupne dopátrať.

Z hľadiska sekvencie DNA rozoznávame niekoľko typov bodových mutácií:

  • substitúcie – zámeny nukleotidu za iný, ktoré sa klasifikujú nasledovne:
    • tranzície – zámena purínu za purín alebo pyrimidínu za pyrimidín (napr. C za T)
    • transverzie – zámena purínu za pyrimidín alebo opačne (napr. C za G)
    • zámena nukleotidu za látku s čiastočne odlišnou chemickou štruktúrou (neprirodzený nukleotid)
  • inzercia (adícia) – vloženie jedného alebo viacerých nukleotidov
  • delécia – strata jedného alebo viacerých nukleotidov

Tieto typy bodových mutácií môžu spôsobovať:

  • vonkajšie faktory – chemické mutagény (analógy báz a chemomutagény modifikujúce bázy zapríčiňujú substitúcie, interkalačné činidlá zapríčiňujú inzercie a delécie)
  • vnútorné faktory – produkty bunkového metabolizmu, chyby pri replikácii, rekombinácii a reparácii DNA

Efekt na sekvenciu aminokyselín link

Transkripciou nukleotidovej sekvencie génu vzniká v bunkovom jadre mRNA, ktorá je medzičlánkom medzi DNA a proteínom. Trojica nukleotidov na mRNA sa označuje pojmom kodón. K jednému kodónu na mRNA je komplementárny antikodón na tRNA. Transferová RNA prináša k miestu syntézy polypeptidového reťazca špecifické aminokyseliny. Tento proces sa nazýva translácia a prebieha na ribozómoch.

Mutácie, ktoré prebiehajú v proteín-kódujúcich oblastiach DNA, sa na ďalšom hierarchickom stupni prejavujú zmenou sekvencie kodónov na mRNA. Na základe ich efektu rozlišujeme:

  • mutácie so zmenou zmyslu (missense mutation) – zmena kodónu spôsobí zaradenie inej, chemicky značne odlišnej aminokyseliny do polypeptidového reťazca
  • neutrálne mutácie – mutácie spôsobujú zámenu jednej aminokyseliny za inú aminokyselinu s podobnými chemickými vlastnosťami, takže zmena je menej výrazná
  • tiché mutácie (silent mutation) – na základe degenerovanosti genetického kódu nastáva zaradenie rovnakej aminokyseliny napriek odlišnému kodónu (jedná sa predovšetkým o niektoré substitúcie na 3. pozícii nukleotidu)

Efekt na čítací rámec link

Čítací rámec je spôsob, akým sa interpretujú sekvencie nukleotidov do sekvencie aminokyselín. Každý kodón je daný trojicou za sebou idúcich nukleotidov, pričom platí:

dĺžka čítacieho rámca = počet aminokyselín × 3

Mutácie, ktoré ovplyvňujú čítanie kodónov na mRNA, sú rozsiahle zmeny vedúce takmer vždy k syntéze nefunkčného proteínu. Sú to tieto mutácie:

  • mutácie bez zmyslu (nonsense mutation) – zmena kodónu pre niektorú aminokyselinu za STOP kodón (UAG, UAA alebo UGA) spôsobí predčasné ukončenie translácie na ribozóme
  • posunové mutácie (frameshift mutation) – sú špeciálnym typom mutácií, ktorých podstatou je inzercia alebo delécia takého počtu nukleotidov, ktorý nie je násobkom 3, čo vedie k posunu čítania kodónov na ribozóme, následkom čoho nastáva zaradenie úplne odlišných aminokyselín od miesta mutácie

Efekt na funkciu proteínu link

Mnohé spomenuté mutácie dokážeme rozoznať len vtedy, ak ovplyvnia fenotyp daného jedinca. Mutácia v proteíne sa môže správať rôzne:

  • mutácia typu gain-of-function – mutovaný proteín získal nové abnormálne vlastnosti, a preto je fenotyp takejto mutácie väčšinou dominantný
  • mutácia typu loss-of-function – mutovaný proteín je nefunkčný, ale druhá kópia (normálna, nemutovaná alela) väčšinou postačuje pokryť potreby organizmu, preto je táto mutácia recesívna
  • dominantne negatívna mutácia – je špeciálnym prípadom mutácie, pri ktorej má mutovaná alela taký dominantný fenotyp, že jej produkt je svojim prejavom antagonistický voči produktu normálnej alely, takže výsledkom je strata funkcie napriek prítomnosti jednej normálnej alely
Vedeli ste, že...?Príkladom dominantne negatívnej mutácie sú napr. proteíny, ktoré vykonávajú svoju funkciu len vtedy, keď je spojených niekoľko rovnakých molekúl do komplexnej kvartérnej štruktúry. Takáto štruktúra sa označuje pojmom homomér a zvyčajne sa konkretizuje počtom zložiek, ktoré ju tvoria. Napr. funkčný proteín p53 formuje homotetramér zložený zo 4 identických molekúl monoméru p53. Zákernosť dominantne negatívnej mutácie spočíva v tom, že na tvorbu 1 funkčného homotetraméru p53 sú potrebné 4 molekuly "dobrého" monoméru p53. Keďže mutovaná alela tvorí "zlý" monomér p53 rovnako intenzívne ako normálna alela, je pravdepodobnosť vzniku homotetraméru so 4 "dobrými" monomérmi p53 len 20%.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Genetika živočíchov

Genetika živočíchov

Genetika živočíchov sa v praxi sústreďuje na šľachtenie plemien s cieľom zlepšiť vlastnosti ako produkcia mlieka, kvalita mäsa či odolnosť voči chorobám. Šľachtenie využíva analýzu genotypu a fenotypu jedincov, aby boli vybrané tie s najlepšími genetickými predpokladmi. Drozofila poskytla kľúčové poznatky o genetických procesoch, ktoré sa aplikujú aj pri chove hospodárskych zvierat. Tie sa delia podľa využitia na produkčné, pracovné alebo spoločenské.

Genetika človeka

Genetika človeka

Dedičnosť človeka nemožno skúmať z etického hľadiska metódou pokusného kríženia. Ľudské partnerské páry majú navyše málo potomkov na to, aby sa dedičnosť ktoréhokoľvek znaku mohla analyzovať priamo podľa štiepnych pomerov v jednotlivých generáciách. Pri priemernej generačnej dobe človeka (asi 27 rokov) môže genetik objektívne sledovať najviac 4 generácie. Ľudský genetický výskum sa teda zameriava sa sledovanie populácií alebo dvojčiat.

Mutácie, mutagény a oprava

Mutácie, mutagény a oprava

Mutácie predstavujú náhle zmeny na úrovni genetického materiálu, ktoré sa prejavujú v zmene primárnej štruktúry nukleovej kyseliny. Vždy súvisia so zmenou genotypu, ale nemusia sa aj fenotypovo prejaviť. Mutácie rozdeľujeme na základe viacerých kritérií - charakteru a rozsahu poškodenia, typu postihnutých buniek a pod. Bunka má do istej miery schopnosť sa mutácií zbaviť, resp. predchádzať ich vzniku.

Chromozómové mutácie

Chromozómové mutácie

Chromozómové mutácie sú povahou rozsiahlejšie mutácie DNA, ktoré postihujú väčšie úseky, mnohé dokonca tak veľké, že sú viditeľné na mikroskopickej úrovni. Súvisia so stratou alebo naopak duplikáciou časti chromozómu alebo presunom časti DNA z jedného chromozómu na druhý chromozóm. Vznikajú najčastejšie počas bunkového delenia. Príčina ich vzniku je rôzna.

Genómové mutácie

Genómové mutácie

Genómové mutácie sú všetky odchýlky od základného diploidného počtu chromozómov telovej bunky. Tieto chyby vznikajú v dôsledku chybného rozchádzania sa chromozómov počas anafázy. Ak ide len o chýbanie alebo nadbytok niektorých chromozómov, jedná sa o aneuploidiu (napr. Downov syndróm). Ak chýba alebo je nadbytočný celý chromozómový súbor, jedná sa o pravú polyploidiu.

Genetická toxikológia

Genetická toxikológia

Genetická toxikológia, skrátene genotoxikológia, je mladá interdisciplinárna veda, ktorej predmetom výskumu je identifikácia mutagénneho a karcinogénneho účinku chemických, fyzikálnych a biologických agensov (vírusov) a ich dopad na zdravie a genetický materiál človeka. Na detekciu mutácií boli v 70. rokoch 20. storočia vytvorené batérie genotoxických testov, ktoré na základe presných predpisov odhaľujú genetické riziko testovaných agensov skôr, ako budú zavedené do praxe.

forward