Živú prírodu nemožno jednoducho a hlavne jednoznačne klasifikovať. V súčasnosti sa používa zaradenie organizmov do systému z hľadiska ich fylogenetickej príbuznosti, čo je niekedy veľmi problematické. Ani v súčasnej modernej dobe nie je zaradenie niektorých skupín organizmov jednoznačné a možno sa stretnúť s viacerými variantami.
Zväčšovaním poznatkov a rozvojom nových technológií sa v priebehu histórie mnohokrát fylogenetické stromy menili, a to dokonca aj na tej najvyššej úrovni hierarchie (nadríše, ríše, podríše a pod.). Za zmienku stoja systémy podľa Linného (r. 1735), Haeckela (r. 1866), Whittakera (r. 1969) a Woeseho (r. 1990).
Tento systém sa používal vo výučbe na gymnáziách okolo roku 2000 a dlhú dobu boli podľa neho koncipované aj články na Biopedii. Hoci sa jedná o pomerne starý systém, na samotnej charakteristike skupín sa až toľko veľa faktov nezmenilo. Systémy sa vplyvom nových poznatkov menia relatívne často, dokonca aj na najvyšších úrovniach hierarchie. Nové články sa už snažím písať podľa aktuálneho systému.
I napriek tomu, že Whittakerov systém má mnohé prednosti a didaktické výhody, v ostatných rokoch niektoré vyššie taxóny (najmä z ríše prvokov, ale i spomedzi tzv. nižších živočíchov), zmenili dosť podstatne svoje postavenie v systéme alebo i vnútorné triedenie.
Pre zaujímavosť uvádzam aj novší a podrobnejší systém celej živej prírody prebraný z učebníc pre Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a z rôznych internetových stránok.
Jednobunkové organizmy predstavujú pre systematikov stále veľký problém. Od konca 90-ych rokov 20. storočia bolo publikovaných veľa systémov, ktoré pomocou sekvenovania DNA sľubovali vyriešenie evolučných vzťahov. Nie vždy je to však také jednoduché ako sa môže na prvý pohľad zdať...
Zjednodušený systém mnohobunkovcov (okrem chordátov) prebraný z publikácie "Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov": Tirjaková a kol. (2015). Ako už názov napovedá, v samotnej publikácii je aj systém jednobunkovcov a chordátov, no tomu sa tu nevenujem.
Tento článok poskytuje prehľad taxonomického systému chordátov s dôrazom na ich klasifikáciu až po úroveň nadčeľadí, pričom čerpá z kľúčových zdrojov Tirjaková a kol. (2015) a Trnka (2018). Zohľadňuje súčasné vedecké debaty o zaradení niektorých skupín, ako sú korytnačkotvaré a vtáky, a zároveň ponúka stručný, ale komplexný pohľad na hlavnú vetvu chordátov, od primitívnych až po moderné formy.