Systém živej prírody
Úvod do systematiky
Živú prírodu nemožno jednoducho a hlavne jednoznačne klasifikovať. V súčasnosti sa používa zaradenie organizmov do systému z hľadiska ich fylogenetickej príbuznosti, čo je niekedy veľmi problematické. Ani v súčasnej modernej dobe nie je zaradenie niektorých skupín organizmov jednoznačné a možno sa stretnúť s viacerými variantami.
Prehľad historických taxonomických systémov
Zväčšovaním poznatkov a rozvojom nových technológií sa v priebehu histórie mnohokrát fylogenetické stromy menili, a to dokonca aj na tej najvyššej úrovni hierarchie (nadríše, ríše, podríše a pod.). Za zmienku stoja systémy podľa Linného (r. 1735), Haeckela (r. 1866), Whittakera (r. 1969) a Woeseho (r. 1990).
Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000)
Kriticky priznávam, že systém, podľa ktorého sú členené články na Biopedii, je už trochu zastaraný. Používal sa vo výučbe na gymnáziách okolo roku 2000. Treba však zároveň dodať, že na charakteristike popisovaných taxonomických skupín sa toho až tak veľa nezmenilo.
Systém bezchordátov (podľa Franc, 2005)
I napriek tomu, že Whittakerov systém má mnohé prednosti a didaktické výhody, v ostatných rokoch niektoré vyššie taxóny (najmä z ríše prvokov, ale i spomedzi tzv. nižších živočíchov), zmenili dosť podstatne svoje postavenie v systéme alebo i vnútorné triedenie.
Systém živej prírody (kompletný) (r. 2008)
Pre zaujímavosť uvádzam aj novší a podrobnejší systém celej živej prírody prebraný z učebníc pre Prírodovedeckú fakultu UK v Bratislave a z rôznych internetových stránok.
Systém jednobunkovcov podľa Adl et al. (2012)
Jednobunkové organizmy predstavujú pre systematikov stále veľký problém. Od konca 90-ych rokov 20. storočia bolo publikovaných veľa systémov, ktoré pomocou sekvenovania DNA sľubovali vyriešenie evolučných vzťahov. Nie vždy je to však také jednoduché ako sa môže na prvý pohľad zdať...