Vzhľad
© 2013 – 2026 Biopedia.sk

Systém živej prírody

Úvod do systematiky

Systematika triedi organizmy do hierarchického systému a dnes pritom uprednostňuje ich fylogenetickú príbuznosť, teda spoločný pôvod. Ten sa však určuje ťažko, preto zaradenie niektorých skupín ani dnes nie je jednoznačné. Základy pomenúvania položil Carl von Linné dvojslovnými menami druhov. Najstabilnejšou jednotkou systému je druh – jedince, ktoré sa navzájom krížia a majú plodné potomstvo.

Prehľad historických taxonomických systémov

Systém živej prírody sa s rastúcimi poznatkami menil až na najvyššej úrovni ríš a domén. Linné rozdelil prírodu na tri ríše vrátane minerálov, Haeckel vyčlenil jednobunkovce do samostatnej ríše a Whittaker oddelil baktérie od jednobunkových eukaryotov. Woese napokon na základe porovnania ribozomálnej RNA zaviedol tri domény – baktérie, archeóny a eukaryoty.

Systém podľa Biopedia.sk (r. 2000)

Tento systém sa používal vo výučbe na gymnáziách okolo roku 2000 a dlhú dobu boli podľa neho koncipované aj články na Biopedii. Hoci sa jedná o pomerne starý systém, na samotnej charakteristike skupín sa až toľko veľa faktov nezmenilo. Systémy sa vplyvom nových poznatkov menia relatívne často, dokonca aj na najvyšších úrovniach hierarchie. Nové články sa už snažím písať podľa aktuálneho systému.

Systém bezchordátov (podľa Franc, 2005)

Systém bezchordátov pochádza zo skrípt Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a venuje sa skupine s najkomplikovanejšou a najčastejšie menenou klasifikáciou. Jednobunkovce zaraďuje do ríše Protozoa a mnohobunkové živočíchy do ríše Animalia, v ktorej rozlišuje prvoústovce a druhoústovce. Chordáty, ktoré patria medzi druhoústovce, tento systém nerozoberá.

Systém živej prírody (kompletný) (r. 2008)

Podrobný systém celej živej prírody vychádza z učebníc Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave a ďalšej vtedy dostupnej literatúry. Okrem tradičných skupín, ako sú rastliny, huby a živočíchy, triedi aj vírusy, baktérie a lišajníky. Hierarchickú štruktúru dopĺňajú komentáre pri skupinách, ktorých zaradenie si vyžaduje podrobnejšie vysvetlenie, a celý systém je k dispozícii na stiahnutie.

Systém mnohobunkových bezchordátov (Tirjaková a kol., 2015)

Zjednodušený systém mnohobunkových živočíchov okrem chordátov vychádza z publikácie Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov od Tirjakovej a kolektívu. Tá obsahuje aj systém jednobunkovcov a chordátov, tento prehľad sa však venuje len mnohobunkovým bezchordátom.

Systém chordátov

Systém chordátov vychádza z publikácií Tirjakovej a kolektívu a Trnku a skupiny v ňom siahajú po úroveň nadčeľadí. Niektoré zaradenia ostávajú sporné: korytnačky sa pre lebku bez spánkových jám radia medzi Anapsida, hoci časť autorov to pokladá za druhotný znak. Vtáky, ktoré sa vyvinuli z pravekých plazov, stoja buď vo vetve plazov, alebo najmä z pedagogických dôvodov ako samostatná trieda čeľustnatcov. Cicavce majú v systéme dve podtriedy.

Moderný fylogenetický systém eukaryotov

Molekulárna analýza DNA zmenila triedenie eukaryotov a nahradila umelé skupiny podľa tvaru tela. Eukaryoty sa dnes delia na dve super-domény: Amorphea spája mnohobunkovce s ich jednobunkovými predkami a Diaphoretickes združuje najmä fotosyntetizujúce organizmy. Do jednej vývojovej línie dnes patria aj tvarovo odlišné organizmy.