Vírusy a baktérie
Nebunkové organizmy
Nebunkové organizmy
Nebunkové organizmy sú organizmy, ktoré nemajú typickú bunkovú štruktúru a postrádajú niektoré pre život charakteristické črty. Zaraďujeme sem predovšetkým vírusy a vírusom podobné infekčné agensy, ktoré bez hostiteľskej bunky nie sú schopné sami sa rozmnožovať.
Čo sú vírusy a ako infikujú svojho hostiteľa?
Vírusy sú typické nebunkové biologické systémy a zároveň najmenšie biologické jednotky. Svojou štruktúrou a prejavom sa výrazne odlišujú od bunkových organizmov. Vírus potrebuje na svoju existenciu živú hostiteľskú bunku, ktorú infikuje vo viacerých fázach.
Štruktúra a organizácia genómu vírusov
Vírusy sú z hľadiska štruktúry a organizácie genómu najvariabilnejšou skupinou organizmov spomedzi všetkých živých organizmov. Z hľadiska typu nukleovej kyseliny ako nositeľa genetickej informácie rozoznávame dve základné skupiny: DNA a RNA vírusy.
Bakteriofágy - požierači baktérií
Bakteriofágy majú spomedzi všetkých vírusov špecifické postavenie. Majú typickú štruktúru, ktorá ich odlišuje od ostatných vírusov. Ich hostiteľmi nie sú ľudia ani rastliny, ale baktérie. Tzv. fágová terapia má oproti klasickej antibiotickej liečbe mnoho výhod.
Klasifikácia vírusov
Jednoduché zatriedenie vírusov podľa viacerých kritérií a prehľad niektorých najznámejších živočíšnych vírusov.
Molekulárna regulácia životného cyklu bakteriofága λ
Bakteriofág lambda je krásnym príkladom „molekulárnych prepínačov“. Na základe pochopenia molekulárnej regulácie jeho životného cyklu bolo možné pochopiť, ako fungujú rôzne komplexné regulačné mechanizmy aj v eukaryotických bunkách.
O pôvode nového koronavírusu (SARS-CoV-2)
SARS-CoV-2 je nový koronavírus, pôvodne identifikovaný v ľudskej populácii čínskeho mesta Wuhan u ktorej sa prejavili symptómy závažného respiračného ochorenia - COVID-19. Odtiaľ sa ochorenie rozšírilo do celého sveta. Jeho vplyv na globálnu ekonomiku je obrovský. Odkiaľ sa vzal? Vznikol prirodzene alebo v nejakom tajnom laboratóriu? To s určitosťou zatiaľ povedať nevieme...
Prvobunkové organizmy
Prvobunkové organizmy
Prvobunkové organizmy sa nazývajú aj prvojadrové alebo prokaryotické organizmy. Sú to najpočetnejšie a najrozšírenejšie organizmy na svere. Zaraďujeme sem predovšetkým baktérie a archeóny. Mnohé žijú v extrémnych podmienkach, ktoré nedovoľujú prežiť žiadnemu inému organizmu.
Baktérie - odhalenie sveta mikroorganizmov
Priame pozorovanie mikrobiálnych buniek bolo možné až po zostrojení mikroskopov v 17. storočí. Najvýznamnejším pozorovateľom mikroorganizmov bol Holanďan Anthony van Leeuwenhoek. Exponenciálny nárast poznatkov o baktériách napokon viedol k založeniu novej vednej disciplíny - mikrobiológie.
Užitočné baktérie
Nie všetky baktérie sú škodlivé, resp. patogénne. Mnohé druhy sú súčasťou črevnej mikroflóry alebo sú komenzálmi na ľudskej pokožke. Existujú dokonca druhy, ktoré cielene využívame v potravinárstve alebo priemysle na produkciu rôznych látok alebo pri výrobe potravín.
Patogénne baktérie
Baktérií, spôsobujúcich rôzne ochorenia, je mnoho. Tie najznámejšie sú opísané v tomto článku.
Antibiotiká a rezistencia
Antibiotiká tvoria rôznorodú skupina chemických látok, ktoré zabraňujú množeniu mikroorganizmov (baktérií). Od roku 1941, kedy bolo zavedená výroba prvého antibiotika - penicilínu, nastáva v dôsledku nadmerného a niekedy nezodpovedného užívania antibiotík problém s odolnosťou (rezistenciou) bakteriálnych kmeňov voči týmto liekom.
Sinice a prvozelené riasy - fotosyntetizujúce baktérie
Sinice sú jedným z najdôležitejších producentov kyslíka na svete. V minulosti sa dokonca zaraďovali medzi nižšie rastliny. Majú však spoločné znaky predovšetkým s baktériami.
Archeóny - priekopníci života
Archeóny sú jednobunkové prokaryotické organizmy, ktoré patria do samostatnej vývojovej línie. Do konca 70. rokov 20. storočia boli zaraďované medzi baktérie. Neskôr sa analýzami DNA a ultraštruktúry prišlo na to, že sú minimálne tak vzdialené baktériám, ako sú baktérie vzdialené eukaryotickým organizmom.