Nebunkové organizmy sú organizmy, ktoré nemajú typickú bunkovú štruktúru a postrádajú niektoré pre život charakteristické črty. Zaraďujeme sem predovšetkým vírusy a vírusom podobné infekčné agensy, ktoré bez hostiteľskej bunky nie sú schopné sami sa rozmnožovať.
Vírusy sú typické nebunkové biologické systémy a zároveň najmenšie biologické jednotky. Svojou štruktúrou a prejavom sa výrazne odlišujú od bunkových organizmov. Vírus potrebuje na svoju existenciu živú hostiteľskú bunku, ktorú infikuje vo viacerých fázach.
Vírusy sú z hľadiska štruktúry a organizácie genómu najvariabilnejšou skupinou organizmov spomedzi všetkých živých organizmov. Z hľadiska typu nukleovej kyseliny ako nositeľa genetickej informácie rozoznávame dve základné skupiny: DNA a RNA vírusy.
Bakteriofágy majú spomedzi všetkých vírusov špecifické postavenie. Majú typickú štruktúru, ktorá ich odlišuje od ostatných vírusov. Ich hostiteľmi nie sú ľudia ani rastliny, ale baktérie. Tzv. fágová terapia má oproti klasickej antibiotickej liečbe mnoho výhod.
Jednoduché zatriedenie vírusov podľa viacerých kritérií a prehľad niektorých najznámejších živočíšnych vírusov.
Bakteriofág lambda je krásnym príkladom „molekulárnych prepínačov“. Na základe pochopenia molekulárnej regulácie jeho životného cyklu bolo možné pochopiť, ako fungujú rôzne komplexné regulačné mechanizmy aj v eukaryotických bunkách.
SARS-CoV-2 je nový koronavírus, pôvodne identifikovaný v ľudskej populácii čínskeho mesta Wuhan u ktorej sa prejavili symptómy závažného respiračného ochorenia - COVID-19. Odtiaľ sa ochorenie rozšírilo do celého sveta. Jeho vplyv na globálnu ekonomiku je obrovský. Odkiaľ sa vzal? Vznikol prirodzene alebo v nejakom tajnom laboratóriu? To s určitosťou zatiaľ povedať nevieme...
Prvobunkové organizmy sa nazývajú aj prvojadrové alebo prokaryotické organizmy. Sú to najpočetnejšie a najrozšírenejšie organizmy na svere. Zaraďujeme sem predovšetkým baktérie a archeóny. Mnohé žijú v extrémnych podmienkach, ktoré nedovoľujú prežiť žiadnemu inému organizmu.
Priame pozorovanie mikrobiálnych buniek bolo možné až po zostrojení mikroskopov v 17. storočí. Najvýznamnejším pozorovateľom mikroorganizmov bol Holanďan Anthony van Leeuwenhoek. Exponenciálny nárast poznatkov o baktériách napokon viedol k založeniu novej vednej disciplíny - mikrobiológie.
Nie všetky baktérie sú škodlivé, resp. patogénne. Mnohé druhy sú súčasťou črevnej mikroflóry alebo sú komenzálmi na ľudskej pokožke. Existujú dokonca druhy, ktoré cielene využívame v potravinárstve alebo priemysle na produkciu rôznych látok alebo pri výrobe potravín.
Baktérií, spôsobujúcich rôzne ochorenia, je mnoho. Tie najznámejšie sú opísané v tomto článku.
Antibiotiká tvoria rôznorodú skupina chemických látok, ktoré zabraňujú množeniu mikroorganizmov (baktérií). Od roku 1941, kedy bolo zavedená výroba prvého antibiotika - penicilínu, nastáva v dôsledku nadmerného a niekedy nezodpovedného užívania antibiotík problém s odolnosťou (rezistenciou) bakteriálnych kmeňov voči týmto liekom.
Sinice sú jedným z najdôležitejších producentov kyslíka na svete. V minulosti sa dokonca zaraďovali medzi nižšie rastliny. Majú však spoločné znaky predovšetkým s baktériami.
Archeóny sú jednobunkové prokaryotické organizmy, ktoré patria do samostatnej vývojovej línie. Do konca 70. rokov 20. storočia boli zaraďované medzi baktérie. Neskôr sa analýzami DNA a ultraštruktúry prišlo na to, že sú minimálne tak vzdialené baktériám, ako sú baktérie vzdialené eukaryotickým organizmom.