Prvobunkové organizmy

Prvobunkové organizmy (Protocellulata) sa nazývajú aj prvojadrové alebo prokaryotické organizmy. Najpočetnejším predstaviteľom tejto ríše sú baktérie. Prvýkrát boli pozorované v roku 1683 vynálezcom mikroskopu ANTHONYM VAN LEEUWENHOEKOM (1632-1723). Ich najzákladnejšou črtou je, že nemajú jadro oddelené od cytoplazmy jadrovou membránou a postrádajú vnútrobunkovú kompartmentáciu typickú pre eukaryotické bunky. Čo na druhej strane chýba živočíšnym eukaryotickám bunkám je prítomnosť bunkovej steny u prokaryot. Tá je však iného zloženia ako bunková stena rastlín alebo húb.

Prokaryoty sú najpočetnejšie a najrozšírenejšie organizmy na svere. Je to tým, že ich premenlivý a vysoko prispôsobivý metabolizmus im umožňuje žiť takmer všade. Určité typy baktérií môžu dokonca vyžadovať podmienky, ktoré sú pre eukaryoty úplne neprijateľné, ako je neprítomnosť kyslíka, vysoké teploty a neobvyklé chemické prostredie. Okrem toho ich vysoká rýchlosť reprodukcie im umožňuje využiť prechodne výhodné podmienky a naopak, schopnosť mnohých baktérií tvoriť rezistentné spóry im dovoľuje prežiť podmienky nepriaznivé. V dôsledku veľmi krátkeho životného cyklu prebieha evolúcia týchto organizmov oveľa rýchlejšie, pričom u niektorých z nich je umožnená aj medzidruhová výmena genetickej informácie.

Štruktúra prokaryotickej bunky

Bunková stena je prítomná u všetkých prokaryot a dáva im väčšiu schopnosť odolávať osmotickým výkyvom prostredia (výnimku tvoria veľmi malé baktérie zo skupiny Mycoplasma). Na základe jej zloženia rozoznávame gram-pozitívne a gram-negatívne baktérie. Bunková stena je pomerne častým cieľom účinku antibiotík, ktoré ju rôznym spôsobom degradujú alebo nedovoľujú jej biosyntézu.

Mnohé druhy nesú jeden alebo viacero bičíkatých výrastkov označených ako flagely, ktoré im slúžia na pohyb, alebo fimbrie (pilusy), pomocou ktorých sa prichytávajú k podkladu alebo si nimi vymieňajú genetickú informáciu pri konjugácii. Fotosyntetizujúce baktérie majú vo svojej cytoplazme tylakoidy, ktoré ale nie sú obalené membránou ako je tomu u plastidov eukaryotických buniek. Žiadne prokaryoty nemajú plastidy.

Napriek tomu, že prokaryoty môžu tvoriť kolónie, každá bunka je individuálne vyživujúci sa a rozmnožujúci jedinec bez akejkoľvek diferenciácie v rámci kolónie. Prvobunkové organizmy sú teda všetko jednobunkové organizmy!

Systém prokaryot

Na základe systému živej prírody, ktorý vypracoval Whittaker v roku 1969, sa všetky prvobunkové organizmy zaradili do ríše Monera. Je to teda ekvivalent ríše prvobunkových organizmov (Protocellulata). Táto ríša sa prirodzene delí len na baktérie a archeóny, ktorých zástupcovia majú prokaryotický typ bunky. Z dôvodu výučby na stredných školách možno umelo rozlíšiť v rámci prokaryot viacero oddelení, ktoré sa od seba odlišujú špecifickými fyziologickými črtami (v novom systéme však všetky patria medzi baktérie):

  1. ríša: Prvobunkové organizmy (Protocellulata)
    1. oddelenie: Baktérie (Bacteria)
    2. oddelenie: Sinice (Cyanobacteria, Cyanophyta) (umelo vytvorené oddelenie)
    3. oddelenie: Prvozelené riasy (Prochlorophyta) (umelo vytvorené oddelenie)
    4. oddelenie: Archeóny (Archaea, Archaebacteria)