Živočíchy
Anatómia a fyziológia
Krycia sústava živočíchov
Krycia sústava je jednou z kľúčových orgánových sústav, ktorá zohráva významnú úlohu v ochrane organizmu pred vonkajšími vplyvmi, ako sú mechanické poškodenia, patogény či vysychanie. Zároveň reguluje teplotu, vylučovanie a zmyslové vnímanie prostredia. U mnohých živočíchov zároveň plní aj funkciu opornej sústavy, čo umožňuje pohyb a zachovanie tvaru organizmu.
Oporná sústava živočíchov
Oporná sústava predstavuje pevnú štruktúru tvoriacu oporu pre pohybový aparát organizmov (svalstvo u vyšších živočíchov) ako aj ochranu pre dôležité vnútorné orgány. Z hľadiska umiestnenia rozlišujeme vonkajšiu a vnútornú kostru. Najdokonalejšia je kostra stavovcov, ktoré ju majú väčšinou kostenú, len u fylogeneticky najstarších skupín je chrupkovitá. Typická kostra tvorí určité funkčné skupiny: kostru hlavy, trupu a končatín.
Pohybová sústava živočíchov
Pohyb je základný prejav existencie živočíchov. Z hľadiska schopnosti pohybu rozlišujeme u živočíchov pasívny a aktívny pohyb. Pohyb jednobunkovcov je príkladom aktívneho nesvalového pohybu. Svalový pohyb sa vyvinul mnohobunkovcom počas fylogenézy ako významný prvok adaptácie organizmov na podmienky vonkajšieho prostredia. Svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú rozlične organizované a usporiadané vzhľadom na spôsob života.
Dýchacia sústava živočíchov
Funkciou dýchacej sústavy je zabezpečiť výmenu dýchacích plynov medzi organizmom a prostredím. Dýchacie orgány môžu zásobovať živočíchy kyslíkom priamo (dýchanie vzdušnicami) alebo nepriamo prostredníctvom dýchacích farbív (dýchanie pľúcnymi vačkami alebo pľúcami). Pľúcna alveola je základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou pre výmenu plynov medzi organizmom a prostredím u cicavcov.
Obehová sústava živočíchov
Obehové sústavy zabezpečujú pohyb a rozvoz telových tekutín. U najjednoduchších mnohobunkovcov nie je vytvorená špecializovaná sústava na rozvoz telových tekutín, telová tekutina sa prelieva pri pohyboch tela. V ďalšom vývoji sa vytvárajú rôzne typy obehových sústav. Princípe rozlišujeme otvorený a uzavretý cievny systém. Pri uzavretom systéme prúdi krv systémom ciev. Všetky chordáty majú uzavretý cievny systém, ktorého centrálnou časťou je srdce.
Tráviaca sústava živočíchov
Funkciou tráviacej sústavy je umožniť živočíchovi je príjem potravy z prostredia a následne túto potravu mechanicky a chemicky spracovať na využiteľnú formu. V závislosti od stupňa dosiahnutého fylogenetického vývoja organizmov a typu potravy môžu byť rôznym spôsobom modifikované aj orgány, ktoré tieto procesy zabezpečujú. Tieto rozdiely úzko súvisia aj so spôsobom výživy, podľa ktorého rozdeľujeme živočíchy na bylinožravé, mäsožravé a všežravé.
Vylučovacia sústava živočíchov
Funkciou vylučovacej sústavy je odstraňovať z tela odpadové látky látkovej premeny (metabolity) a udržiavať tak rovnováhu vnútorného prostredia - homeostázu. Najčastejším vylučovacím ústrojom bezstavovcov sú rôzne upravené nefrídie alebo Malpighiho rúrky. Vylučovacím ústrojom stavovcov sú obličky, ktoré tiež prechádzajú postupnou premenou ako v procese fylogenézy tak napr. aj v embryogenéze človeka.
Nervová sústava živočíchov
Funkciou nervovej regulácie je reagovať na zmeny vonkajšieho a vnútorného prostredia a spolu s hormonálnou sústavou zabezpečiť rovnovážny stav organizmu. Úmerne tomu sa nervová sústava jednotlivých organizmov štruktúrne aj funkčne zdokonaľovala a nervové bunky sa organizovali do príslušného typu nervovej sústavy. Hlavným vývojovým smerom bola centralizácia nervových funkcií a vznik mozgu.
Zmyslové orgány živočíchov
Živočíchy musia neustále reagovať na najrozmanitejšie podnety vonkajšieho aj vnútorného prostredia. Zachytávajú ich prostredníctvom zmyslových buniek - receptorov, ktoré tvoria základnú funkčnú zložku zmyslových orgánov. Podľa druhu adekvátneho podnetu rozdeľujeme receptory na chemoreceptory, mechanoreceptory a rádioreceptory.
Rozmnožovanie živočíchov
Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Môže byť nepohlavné, kde nový jedinec vzniká z materského organizmu, alebo pohlavné, kde splynutím gamét vzniká zygota. Oplodnenie môže byť vonkajšie alebo vnútorné. Vývin mláďat prebieha buď kladením vajec, živorodením alebo kombináciou oboch.
Etológia
Etológia ako vedná disciplína
Etológia je odbor biológie, ktorý skúma správanie zvierat vrátane sociálnych interakcií, komunikácie, párenia, agresivity a učenia. Etológia je interdisciplinárna a zahŕňa rôzne aspekty biológie, ako napríklad genetiku, anatomiu, fyziológiu, ekológiu a evolúciu. Vedci v tejto oblasti sa zaujímajú o určenie funkcie rôznych spôsobov správania a o to, ako prispievajú k prežitiu a reprodukčnému úspechu zvierat. Etológia má tiež praktické aplikácie, ako napríklad ochrana ohrozených druhov a zlepšenie podmienok chovu zvierat.
História skúmania správania zvierat: od filozofov po etológov
Štúdium správania zvierat sa v histórii delí na rôzne obdobia, z ktorých každé má vlastné vedecké prístupy a teórie. Medzi tieto obdobia patria predmoderné obdobie, "Darwinovské obdobie", fyziologický smer Ivana Petroviča Pavlova, experimentálnejší a laboratórny výskum a samostatné obdobie etológie. Etológia sa stala samostatnou disciplínou v polovici 20. storočia zásluhou trojice etológov - Konrad Lorenz, Karl von Frisch, Nikolaas Tinbergen, ktorí sa zameriavali na vrodené a inštinktívne zložky správania zvierat.
Vrodené správanie živočíchov
Vrodené správanie živočíchov je súbor inštinktívnych správaní, ktoré majú význam pre ich prežitie v prírode. Tieto správania sú podmienené kľúčovými podnetmi, ktoré vyvolávajú určité správanie, napríklad potravové alebo obranné. Okrem toho, biologické rytmy ovplyvňujú časovanie niektorých správaní, ako napríklad rozmnožovacieho správania. Poznanie týchto oblastí nám umožňuje lepšie porozumieť správaniu živočíchov a ich prispôsobenie sa prostrediu, v ktorom žijú.
Typy vrodeného správania
Vrodené správanie zohráva kľúčovú úlohu v prežití a adaptácii živočíchov na ich prostredie. Medzi najdôležitejšie kategórie patria orientačné, potravové, obranné, teritoriálne, komunikačné, sociálne, komfortné, hravé a rozmnožovacie správanie. Každá z týchto kategórií je dôležitá pre úspešné prežitie a rozmnožovanie daného druhu v prírode.
Naučené správanie živočíchov
Určité formy učenia sa prejavujú aj u živočíchov. Niektoré druhy majú schopnosť naučiť sa nové správanie povinným učením, zatiaľ čo iné majú schopnosť fakultatívneho učenia, pri ktorom si môžu vybrať, čo sa majú naučiť. Medzi dokonalejšie formy učenia patrí generalizácia - vhľad, ktorá umožňuje niektorým druhom rozlišovať počet predmetov a riešiť situácie pochopením súvislostí.
Systematika
Jednobunkovce
Článok popisuje prvoky, čo sú spravidla heterotrofne vyživujúce sa jednobunkové organizmy, historicky známe aj ako živočíšne jednobunkovce. Ich bunky majú často komplikovanú štruktúru a zložitý životný cyklus so striedaným pohlavnej a nepohlavnej fázy. Fylogeneticky tvoria rôznorodú skupinu, ktorej klasifikácia je predmetom častých zmien. Patria sem bičíkovce, koreňonožce, výtrusovce a riasničkavce.
Mnohobunkovce
V evolúcii od jednobunkových k mnohobunkovým organizmom boli kľúčové procesy ako blastulácia a gastrulácia, počas ktorých dochádza k diferenciácii zárodočných listov a vzniku špecializovaných tkanív a orgánov. V rámci tohto procesu je dôležité rozlišovať asymetrické, radiálne symetrické a bilaterálne symetrické živočíchy.
Hubky
Hubky predstavujú skupinu prevažne morských živočíchov, kde žijú prichytené k rôznym povrchom. Ich unikátna stavba tela, ktorá sa od ostatných živočíchov líši v štruktúre zárodočných vrstiev a absencii nervového systému či svaloviny, ich radí k významným článkom v evolúcii mnohobunkového života.
Radiata - lúčovito súmerné živočíchy
Radiata, alebo mechúrniky, sú vakovité, lúčovito symetrické živočíchy s jednoduchými nervovými a svalovými systémami. Majú extracelulárne trávenie a ich dýchanie prebieha difúziou. Rozmnožujú sa striedavo pohlavne a nepohlavne, často formujú kolónie. Sú rozšírené vo vodných prostrediach a zahŕňajú polypovce, medúzovce, koraly a nepŕhlivce.
Bilateralia - dvojstranne súmerné živočíchy
Prvoústovce predstavujú dôležitú skupinu živočíchov s tromi záročnými listami. Ich charakteristiky zahŕňajú bilaterálnu symetriu, vznik úst na mieste blastoporu a rozmanitú telovú organizáciu. Kľúčové kmeňe zahŕňajú ploskavce, okrúhlovce, mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce.
Štetinatoústky a atrochozoy
Atrochozoy sú rôznorodou skupinou prvoústovcov, ktoré boli pôvodne zaradené do skupiny Pseudocoelomata. Zistilo sa však, že rozdelenie prvoústovcov podľa charakteru ich telovej dutiny na živočíchy bez telovej dutiny (acélomáty) a nepravou telovou dutinou (pseudocelomáty) nesprávne odzrkadľuje príbuzenské vzťahy v skupine. Štetinatoústky, taktiež pôvodne zaradené medzi pseudocelomáty, odčlenili sa ako samostatný nadkmeň.
Ploskavce
Ploskavce sú dorzoventrálne sploštené, dvojstranne symetrické živočíchy s dvoma zárodočnými vrstvami a parenchýmom. Nemajú cievnu ani dýchaciu sústavu, dýchajú celým povrchom tela, niektoré anaeróbne. Majú jednoduchú tráviacu a vylučovaciu sústavu, nervový systém s hlavovým gangliom a sú hermafrodity. Vývin je priamy alebo cez larvy so striedaním hostiteľov. Rozlišujeme triedy ploskulice, motolice a pásomnice.
Hlístovce
Hlístovce predstavujú rozmanitú skupinu, ktorá zahŕňa voľne žijúce aj parazitické formy. Tieto živočíchy majú dlhé, valcovité telá a sú charakteristické svojím jednoduchým tráviacim a nervovým systémom, ako aj vylučovacou sústavou. Hlístovce sú dôležité ako modelové organizmy vo výskume a majú významný dopad na zdravie ľudí a rastlín.
Mäkkýše
Mäkkýše sú rozmanitá skupina živočíchov s bohatou morfologickou a ekologickou diverzitou, obývajúca rôzne prostredia. Vyznačujú sa typicky dvojstranne symetrickým telom, plášťom tvoriacim schránky a rozmanitými dýchacími a tráviacimi systémami. Medzi najvýznamnejšie patria ulitníky, lastúrniky a hlavonožce, ktoré sú dôležité pre ekosystémy aj hospodárstvo.
Obrúčkavce
Obrúčkavce sú článkované živočíchy s rozvinutou telovou dutinou, célomom. Mnohoštetinavce sú rozmanitá skupina obrúčkavcov, prispôsobená na život v moriach s charakteristickými parapódiami a bohatým osadením štetiniek na každom segmente. Opaskovce, zahŕňajúce dážďovky a pijavice, sa vyznačujú prítomnosťou opasku (clitellum) pre reprodukciu a sú adaptované na rôznorodé vodné a suchozemské biotopy.
Článkonožce - trilobity, nohatky a klepietkavce
Článkonožce sú najpočetnejším kmeňom živočíchov, ktorých telo sa skladá z hlavy, hrude a bruška a pokrýva ho kutikula. Pre mnohé skupiny sú charakteristické tykadlá, hryzadlá a klepietka. Medzi klepietkavce zaraďujeme malé až stredne veľké, 8 nohé suchozemské článkonožce, ako sú pavúky, šťúry, roztoče a ďalšie menej významné rady. Morské klepietkavce zastupujú fosílne trilobity a recentný málo známy podkmeň nohatky.
Žiabrovce (kôrovce)
Podkmeň žiabrovce je často označovaný aj termínom kôrovce. Kôrovce predstavujú rozmanitú skupinu článkonožcov, ktorých telo pokrýva chitínová kutikula inkrustovaná anorganickým vápnikom. Väčšina kôrovcov má na chrbte pancier podobný lastúre. Časté je splývanie hrudných článkov s hlavou. Okrem kreviet, rakov a krabov sem patria mnohé ďalšie skupiny, ktoré ako súčasť planktónu tvoria dôležitú súčasť ekológie vodného prostredia.
Vzdušnicovce - viacnôžky
Vzdušnicovce predstavujú skupinu primárne suchozemských článkonožcov, ktoré dýchajú pomocou vzdušníc. Vzdušnicovce majú telo väčšinou jasne odlíšené na 3 časti: hlavu, trup a bruško s výraznou morfologickou odlišnosťou, čo však nepatrí práve pre pôvodné druhy zo skupiny viacnôžok, kam patria o. i. známe mnohonôžky a stonôžky.
Šesťnožce
Šesťnožce predstavujú hmyz v širšom zmysle slova, s charakteristickým dvojstranne súmerným telom rozdeleným na hlavu, hruď a bruško. Hlava je vybavená zloženými očami a tykadlami, zatiaľ čo hruď nesie 3 páry končatín a často aj krídla. Základnou deliacou črtou hmyzu je rozdelenie na Entognatha, s ústnymi orgánmi skrytými vnútri hlavovej kapsuly, a Ectognatha, čiže "pravý hmyz", s ústnymi orgánmi umiestnenými externe.
Hmyz s neúplnou premenou
Neúplná (nedokonalá) premena zahŕňa hmyz, ktorý prechádza procesom, v ktorom vývojové štádiá zahŕňajú vajíčko, larvu (alebo nymfu) a dospelého jedinca bez štádia kukly. Patria sem napr. švehly, podenky, vážky, pošvatky, šváby, termity, modlivky, rovnokrídlovce (kobylky a koníky), pakobylky, ucholaky, vši, bzdochy, cikády a voškovce.
Hmyz s úplnou premenou
Úplná premena je charakteristická pre hmyz, ktorý prechádza štyrmi vývojovými štádiami: vajíčko, larva, kukla a dospelý jedinec. Je to druhovo najbohatšia skupina živočíchov vôbec, s počtom asi 1 milióna opísaných druhov. Patria sem najväčšie skupiny ako dvojkrídlovce (komáre a muchy), blanokrídlovce, chrobáky a motýle, ako aj menej početné dlhokrčky, vodnárky, sieťokrídlovce a blchy.
Druhoústovce - xenoturbely, ostnatokožce a polochordáty
Druhoústovce charakterizuje špecifický typ embryonálneho vývoja, ktorý sa líši od prvoústovcov, ako aj unikátnym usporiadaním tela a orgánových sústav. Tradične sa systematicky delia na xenoturbely, ostnatokožce, polochordáty a chordáty. Najznámejšími zástupcami ostnatokožcov sú ľaliovky, hviezdovky, hadovice, ježovky a holotúrie. Medzi polochordáty patria krídložiabrovce a vnútrožiabrovce.
Chordáty - plášťovce, kopijovce a črepovce
Chordáty sú rozmanitá skupina živočíchov charakterizovaná prítomnosťou chrbtovej struny, CNS vo forme nervovej trubice na chrbtovej strane, srdcom umiestneným na brušnej strane a žiabrovými štrbinami v rôznom štádiu vývoja. Tento kmeň zahŕňa tri hlavné podkmene: plášťovce - morské organizmy s typickým plášťom a špecializovaným žiabrovým košom; kopijovce - vyznačujúce sa podlhovastým, priesvitným telom a zachovanou notochordou po celý život; a črepovce, ktoré zahŕňajú všetky stavovce s vyvinutou lebkou a často s chrbticou nahrádzajúcou embryonálnu notochordu.
Kruhoústnice
Kruhoústnice, zaraďované do nadtriedy bezčeľustnatcov, sú morské stavovce bez šupín s chrupavkovitou vnútornou kostrou. Charakteristickými znakmi sú ich kruhovité ústa vybavené ostrými zúbkami, slúžiace na parazitický alebo predátorský spôsob života. Medzi hlavné triedy patria sliznatky, produkujúce sliz pre ochranu, a mihule, ktoré prechádzajú komplexným vývojom z larválneho štádia do dospelosti, pričom niektoré druhy vykazujú migrácie medzi sladkými a slanými vodami.
Drsnokožce
Drsnokožce majú chordu po celý život, chrupavkovitú vnútornú kostru a drsnú kožu s plakoidnými šupinami, ktoré majú rovnaké zloženie ako zuby. Napriek tomu, že sa jedná o starobylú skupinu chordátov, sú stále obávanými morskými predátormi s dobre vyvinutým zrakom a čuchom, a špeciálnymi elektroreceptormi pre detekciu elektrických polí koristi. Zaraďujeme sem žraloky, raje, a pomerne neznáme chiméry.
Lúčoplutvovce
Lúčoplutvovce predstavujú najrozsiahlejšiu skupinu vodných čeľustnatcov, vrátane väčšiny moderných rýb. Ich tela sú väčšinou pokryté slizovitou kožou s plochými šupinami rôznych typov. Väčšina druhov má už kostenú kostru. Dýchajú žiabrami, ktoré sú prekryté pohyblivým viečkom (skrelou). Mnohé druhy využívajú aj plynový mechúr na reguláciu plávania. Delia sa do troch hlavných podtried.
Mäsitoplutvovce
Mäsitoplutvovce sú evolučne významnou skupinou rýb, z ktorej sa vyvinuli všetky štvornohé stavovce. Charakterizujú ich veľké kozmoidné šupiny a mäsité plutvy s kosťami uloženými vo svalovine. Sú rozdelené na dve podtriedy: lalokoplutvovce boli považované za vyhynuté až do objavu latimérie podivnej, a dvojdyšníkovce, ktoré dokážu dýchať vzduch pomocou pľúcnych vakov, čo im umožňuje prežiť v prostredí s nízkym obsahom kyslíka.
Obojživelníky
Obojživelníky predstavujú prechod medzi vodnými a suchozemskými stavovcami. Ich larvy dýchajú žiabrami vo vode, zatiaľ čo dospelé jedince využívajú pľúca na dýchanie vzduchu. Telo dnešných obojživelníkov má hladkú kožu s množstvom slizových a jedových žliaz. Existujú tri hlavné rady obojživelníkov: bezchvosté obojživelníky, ktoré zahŕňajú žaby, chvostnaté obojživelníky, kam patria mloky, a beznohé obojživelníky, tiež známe ako červone.
Plazy
Plazy (Reptilia) predstavujú rôznorodú skupinu studenokrvných živočíchov, ktorých telá sú pokryté hrubou kožou s rôznymi šupinami, čo ich chráni pred poškodením. Kostra, dýchacia a cievna sústava je už prispôsobená aktívnemu životu na suchej zemi. Rozmnožujú sa kladením vajec na súši, ktoré však zriedka vápenatejú. Významnými zmyslovými orgánmi sú oči, pričom mnohé druhy majú aj vyvinuté temenné oko na vnímanie svetla a tmy. Patria sem napr. korytnačky, krokodíly, hatérie, chameleóny, leguány, jašterice, hady a ďalšie.
Vtáky - Pravtáky a bežce
Vtáky sú triedou stavovcov, charakteristickou prítomnosťou peria, bezzubého zobáku a vysokou metabolickou aktivitou, pričom mnohé druhy sú vynikajúci letci. Vyvinuli sa koncom druhohôr z plazov, čo potvrdzujú spoločné znaky ako diapsidná lebka, kloaka a vylučovanie dusíkatých látok cez kyselinu močovú. Najstarším známym pravtákom je Archaeopteryx, ktorý kombinuje znaky plazov a vtákov. Medzi špecifické skupiny vtákov patria bežce, ktoré stratili schopnosť letu, zato majú silné nohy prispôsobené na behanie.
Vtáky - Letce
Letce sú vtáky s neognátnym typom lebky, ktorých väčšina má schopnosť letu. Patria medzi ne najznámejšie rady, napr.: víchrovníkotvaré, tučniakotvaré (nelietavé druhy), pelikánotvaré, bocianotvaré, plameniakotvaré, husotvaré, jastrabotvaré, sokolotvaré, kondorotvaré, kurotvaré, žeriavotvaré, kulíkotvaré, holubotvaré, papagájotvaré, sovotvaré, kukučkotvaré, krakľotvaré, ďatľotvaré, dážďovníkotvaré a vrabcotvaré.
Spevavce
Spevavce sú iným pomenovaním pre rad vrabcotvarých – najpočetnejší rad vtákov, rozšírených po celej Zemi. Väčšina spevavcov sú dobrí letci. Majú podobnú anatomickú stavbu tela a hlavne podobne usporiadané hlasové ústroje, takže dokážu spievať. Patria sem napríklad čeľade: drozdovité, sýkorkovité, vrchárkovité, lastovičkovité, pinkovité, vrabcovité, škovránkovité, strnádkovité, penicovité, brhlíkovité, muchárovité, strakošovité, škorcovité, trsteniarikovité, trasochvostovité, krkavcovité.
Cicavce - vajcorodce, vačkovce a placentovce
Cicavce sú v mnohých znakoch najdokonalejšie stavovce prispôsobené životu na suchej zemi, ale druhotne aj vo vode. Charakteristické sú stálou telesnou teplotou, srsťou a zdokonalenou nervovou sústavou a starostlivosťou o potomstvo. Delia sa na vajcorodce a živorodce. Vajcorodce kombinujú znaky , cicavcov a plazov. U živorodcov vývin mláďat prebieha v tele matky. Živorodce sa delia na vačkovce a placentovce, ktoré využívajú placentu na výživu zárodku.
Hmyzožravce, netopiere, hlodavce a dvojitozubce
Hmyzožravce zahŕňajú čeľade ježovité, piskorovité a krtovité, napriek svojmu pomenovaniu sú väčšinou všežravce a často žijú pod zemou. Netopiere, ktoré zahŕňajú podkovárovité a večernicovité, sú jedinými lietajúcimi cicavcami a používajú echolokáciu. Hlodavce sú najpočetnejším radom cicavcov s hlodavými rezákmi a zahŕňajú vevericovité, bobrovité, plchovité, hrabošovité, myšovité a dikobrazovité. Dvojitozubce majú stále rastúce rezáky a zahŕňajú zajacovité.
Mäsožravce a plutvonožce
Mäsožravce sú cicavce s ostrými pazúrmi a zubami prispôsobenými na trhanie mäsa, majú výborne vyvinutý sluch a čuch a väčšinou sa živia mäsitou potravou. Patrí sem päť hlavných čeľadí: lasicovité, psovité, mačkovité, medveďovité a hyenovité. Plutvonožce sú cicavce so skrátenými končatinami premenenými na plutvy, prispôsobené na život vo vode. Zahŕňajú tri hlavné čeľade: uškatcovité, tuleňovité a mrožovité. Plutvonožce sa živia rybami, mäkkýšmi a kôrovcami, a teda sú známe ako vodné mäsožravce.
Veľryby, sirény, chobotnatce a slabozubce
Veľryby sú najväčšie vodné cicavce s vretenovitým telom a plutvovitým chvostom. Patria sem čeľade: veľrybovité, vráskavcovité, narvalovité, vorvaňovité a delfínovité. Sirény sú vodné bylinožravce s chvostom zakončeným plutvou, a zahŕňajú lamantínovité a dugongovité. Chobotnatce s čeľaďou slonovité sú najväčšie suchozemské cicavce s chobotom a veľkými klami. Slabozubce zahŕňajú rôznorodé čeľade leňochovité, mravčiarovité a pásavcovité.
Nepárnokopytníky a párnokopytníky
Nepárnokopytníky sú bylinožravé cicavce s nepárnym počtom prstov na nohách a robustným telom. Patria sem čeľade: tapírovité, nosorožcovité a koňovité. Párnokopytníky majú párny počet prstov na nohách a sú významné pre človeka ako lovná zver aj domestikované zvieratá. Delia sa na neprežúvavce s jednoduchým žalúdkom, medzi ktoré patria hrochovité a sviňovité, a prežúvavce so zloženým žalúdkom, kam patria čeľade ťavovité, jeleňovité, turovité a žirafovité.
Primáty
Primáty sú skupina prevažne stromových živočíchov s piatimi prstami na nohách a vyvinutým zrakom, ktoré sa živia ovocím, semenami a niektoré aj mäsom. Nižšie primáty, ako lemurovité, okáľovité a lorisovité, majú veľké oči a pazúry. Vyššie primáty sa delia na tri nadčeľade: širokonosé opice (vrešťanovité a malpovité), úzkonosé opice (mačiakovité) a ľudoopy (gibonovité a hominidovité). Ľudoopy, ako orangutany, gorily a šimpanzy, sú vývojovo najbližšie k človeku, no nie sú jeho predchodcovia.
Vyhynuté skupiny chordátov
V priebehu evolúcie stavovcov sa vyvinulo množstvo zaujímavých a rozmanitých skupín, ktoré sú dnes už vyhynuté. Medzi tieto skupiny patria starobylé morské organizmy, ako konodonty a ostrakodermy, ako aj rané čeľustnaté ryby, akými boli plakodermy a akantódy. Významnú úlohu v prechode zo života vo vode na súš zohrali labyrintodonty, ktoré predstavujú prechod medzi rybami a obojživelníkmi. Postupne sa z týchto skupín vyvinuli pokročilejšie línie plazov a predkov cicavcov.