Z hľadiska vonkajšej morfológie a ekologických adaptácií predstavujú veľryby, sirény, chobotnatce a slabozubce modely extrémnej evolučnej špecializácie placentárnych cicavcov. Kým veľryby a sirény sa sekundárne úplne adaptovali na život vo vode, chobotnatce dosiahli suchozemský gigantizmus a slabozubce prešli výraznou regresnou (spätnou) špecializáciou chrupu a metabolizmu.
Molekulárno-biologické analýzy DNA a moderná taxonómia preukázali, že tieto rady nepatria do jednej príbuzenskej línie. Placentárne cicavce sa delia do štyroch hlavných vývojových vetiev, pričom tieto rady reprezentujú tri z nich:
- Vývojová vetva: Laurázijské cicavce (Laurasiatheria) – do tejto skupiny patria veľryby (Cetacea). Z fylogenetického hľadiska je ich evolučný pôvod odvodený od spoločných suchozemských predkov, z ktorých sa vyvinuli dnešné kopytníky.
- Vývojová vetva: Africké cicavce (Afrotheria) – do tejto vetvy patria chobotnatce (Proboscidea) a sirény (Sirenia). Molekulárne dôkazy potvrdili, že morské sirény sú najbližšími žijúcimi príbuznými suchozemských slonov a damanov. Ich vizuálna podobnosť s veľrybami je tak modelovým príkladom konvergentného vývoja (nezávislého prispôsobenia sa rovnakému vodnému prostrediu).
- Vývojová vetva: Slabozubce (Xenarthra) – predstavujú samostatnú, veľmi starobylú vývojovú líniu, ktorá sa dlhodobo vyvíjala v izolácii na juhoamerickom kontinente.
Rad: Veľryby / Veľrybotvaré link
Veľryby (Cetacea) sú najväčšie cicavce sveta žijúce vo všetkých oceánoch. Spomedzi cicavcov sú extrémne prispôsobené životu vo vode. Ich vretenovité telo s holou kožou (druhotne úplne stratili srsť, mazové žľazy aj potné žľazy) je zakončené chvostovou plutvou. Tá je na rozdiel od rýb uložená horizontálne, čo súvisí s tým, že musia často vystupovať k hladine pre nádych. Z končatín im zostali len predné, ktoré sa premenili na plutvy, zatiaľ čo zadné úplne zakrpateli.
Ako všetky cicavce dýchajú pľúcami. V súvislosti so životom vo vode majú ich červené krvinky niekoľkokrát lepšiu väzbovosť kyslíka ako u iných cicavcov, čo im umožňuje potápať sa do obrovských hĺbok na dlhý čas bez potreby nadýchnutia.
Z taxonomického a anatomického hľadiska sa delia na dva odlišné podrady:
Podrad: Bezzubé veľryby / Veľryboblížne link
Bezzubé veľryby (Mysticeti) nemajú v dospelosti zuby (nikdy sa im neprerežú cez ďasná). Namiesto nich majú v ústach rohovité listy, takzvané kostice. Tieto orgány im pomáhajú pri filtrovaní potravy z vody, ktorou je makroplanktón. Ich lebka je súmerná, majú dva dýchacie otvory a spodná čeľusť je dlhšia ako horná.
Čeľaď: Veľrybovité link
Veľrybovité (Balaenidae) zastupujú obrovské druhy dosahujúce dĺžku 15–18 m a váhu vyše 100 t. Majú charakteristickú úzku, klenutú hornú čeľusť s veľmi dlhými kosticami a živia sa filtráciou makroplanktónu. Sú robustne stavané, nemajú chrbtovú plutvu a za účelom párenia migrujú do teplejších vôd. Pre historicky intenzívny lov sú v súčasnosti kriticky ohrozené.
Veľryba grónska (Balaena mysticetus) sa vyskytuje výlučne v najsevernejších moriach v oblasti plávajúcich ľadovcov. Vyznačuje sa masívnou trojuholníkovou lebkou (ktorú používa na prerážanie tenšieho ľadu) a najdlhšími kosticami (až 4 m). Patria medzi najdlhšie žijúce cicavce s preukázaným vekom viac ako 200 rokov.
Čeľaď: Vráskavcovité link
Vráskavcovité (Balaenopteridae) predstavujú najväčšie zvieratá, aké kedy na Zemi žili. Na spodnej strane hrdla a hrude majú typické pozdĺžne záhyby kože (vrásky), ktoré im umožňujú enormne rozšíriť ústnu dutinu pri naberaní vody s kôrovcami a malými rybami.
Vráskavec ozrutný (synonymum vráskavec obrovský, Balaenoptera musculus) je vôbec najväčší žijúci cicavec. Dosahuje dĺžku až 30 m a hmotnosť až 130 t. Mláďa meria už pri narodení až 7 m. Žije vo všetkých oceánoch medzi Arktídou a Antarktídou.
Podrad: Zubaté veľryby / Delfínoblížne link
Zubaté veľryby (Odontoceti) sú charakteristické homodontným chrupom (zuby majú rovnaký kužeľovitý tvar), nesúmernou lebkou a len jedným dýchacím otvorom. Spodná čeľusť je rovnako dlhá ako horná. Výborne je u nich vyvinutá schopnosť echolokácie.
Čeľaď: Narvalovité link
Narvalovité (Monodontidae) sú relatívne malé veľryby dosahujúce dĺžku 3–5 m. Nemajú chrbtové plutvy, iba úzky hrebeň pozdĺž chrbta, čo im uľahčuje pohyb priamo pod ľadom. Majú bohatý hlasový prejav a vynikajúcu echolokáciu.
Narval jednorohý (Monodon monoceros) je známy tým, že samcom sa vyvíja jediný, extrémne predĺžený a špirálovito zakrútený zub (kel), ktorý vyrastá cez otvor v hornej pere. Narvaly sú jedny z najhlbšie sa potápajúcich cicavcov, pričom bežne dosahujú hĺbku až 2370 m.
Bieluha morská (syn. bieluha žltobiela, Delphinapterus leucas) dorastá do dĺžky 5,5 m a je príznačná svojím snehobielym sfarbením. Na uchopenie klzkej koristi využíva 36 až 40 menších, tupých zubov.
Čeľaď: Vorvaňovité link
Vorvaňovité (Physeteridae) sú najväčšie zubaté veľryby s mimoriadne robustnou hranatou hlavou a asymetricky (vľavo) umiestneným dýchacím otvorom. Sú to špičkoví potápači loviaci v obrovských hĺbkach.
Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus, syn. Physeter catodon) dorastá až do 18 m. V masívnej hlave má dutiny naplnené žltkastou tekutinou, z ktorej sa získava cenný spermacetový olej (slúžiaci najmä ako akustická šošovka pri usmerňovaní echolokácie). Jeho potravu tvoria prevažne obrovské hlbokomorské hlavonožce.
Čeľaď: Delfínovité link
Delfínovité (Delphinidae) predstavujú rozsiahlu čeľaď zubatých veľrýb. Sú známe vysokou inteligenciou, komplexným spoločenským správaním a perfektnou echolokáciou – dokážu vydávať ultrazvukové vlny a na základe prijímania ich odrazov sa dokonale orientovať v priestore a vyhľadávať korisť. Z hľadiska čuchu však (podobne ako ostatné veľryby) patria medzi takzvané anosmatické živočíchy, čo znamená, že čuch u nich nie je vôbec vyvinutý. Majú aerodynamické telá a živia sa dravým spôsobom.
Delfín obyčajný (Delphinus delphis) je najpočetnejším druhom veľryby. Žije v teplých a miernych oceánoch. Na bokoch má charakteristický svetlý vzor v tvare presýpacích hodín. Delfíny sú mimoriadne spoločenské a často tvoria obrovské skupiny.
Kosatka dravá (Orcinus orca) je najväčším zástupcom čeľade. Samce môžu vážiť až 10 t a vyznačujú sa vysokou chrbtovou plutvou (až 1,8 m). Sú to inteligentné vrcholové predátory žijúce v stabilných matriarchálnych rodinných skupinách. Lovia vysoko koordinovane široké spektrum koristi, od rýb až po iné morské cicavce.
Rad: Sirény / Sirénotvaré link
Sirény (Sirenia) sú plne prispôsobené životu vo vode, no na rozdiel od veľrýb sú výlučne bylinožravé. Hlava je od tela oddelená pohyblivým krkom. Predné končatiny sú premenené na plutvy a zadné celkom chýbajú. Chvost je zakončený vodorovnou plutvou. Chrup je u nich čiastočne degenerovaný.
Čeľaď: Lamantínovité link
Lamantínovité (Trichechidae) sa vyznačujú zavalitým telom, lopatkovitým chvostom a prispôsobením sa na život v sladkých a brakických vodách (často prenikajú hlboko do riek a močiarov). Majú veľmi pomalý metabolizmus.
Lamantín širokonosý (Trichechus manatus) dorastá do 6 m. Vďaka svojmu pomalému tempu a strave sa tieto zvieratá často ľudovo nazývajú „morské kravy“. Na predných plutvách majú zachované štyri ploské nechty.
Čeľaď: Dugongovité link
Dugongovité (Dugongidae) sa od lamantínov odlišujú najmä vykrojenou chvostovou plutvou (podobnou veľrybám) a tým, že žijú výhradne v slaných vodách pobrežných oblastí.
Dugong morský (Dugong dugon) meria okolo 3 m. Žije v plytkých zálivoch Indického a Tichého oceánu, kde na dne systematicky spása morskú trávu. Samcom sa v dospelosti vyvíjajú asi 25 cm dlhé kly.
Rad: Chobotnatce / Slonotvaré link
Chobotnatce (Proboscidea) sú najväčšie žijúce suchozemské cicavce, vyznačujúce sa masívnymi, takzvanými kolovitými nohami. Horný pysk a nos u nich zrástli do dlhého pohyblivého chobota (proboscis), ktorý je na konci vybavený 1 až 2 prstovitými výbežkami. Funguje ako mimoriadne citlivý orgán hmatu, čuchu a úchopu.
Ďalším identifikačným znakom je ich neúplný chrup. Horné rezáky sú premenené na obrovské kly. Na spracovanie rastlinnej potravy majú v každej polovici čeľuste vyvinutú vždy len jednu stoličku. Zaujímavosťou je, že tieto žuvacie zuby majú zriedkavý polyfiodontný charakter – počas života sa postupne opotrebúvajú a opakovane nahradzujú novými (vymenia sa až 6-krát). Z anatomického hľadiska je raritou aj fakt, že semenníky u samcov nikdy nezostupujú do mieška. Koža dospelých jedincov je veľmi hrubá a vďaka vytvoreniu izolačnej vrstvy z podkožného tuku je prakticky úplne bez srsti.
Čeľaď: Slonovité link
Slonovité (Elephantidae) sú posledná prežívajúca čeľaď chobotnatcov s výlučne bylinožravou stravou. Žijú v rodinných čriedach riadených dominantnou samicou (matriarchát).
Slon africký (Loxodonta africana) je zväčša väčší než ázijský príbuzný (dorastá do dĺžky 9 m a váži až 7 t). Má nápadne obrovské ušnice a kly u oboch pohlaví. Jeho chobot je na konci vybavený dvoma prstovitými výbežkami. Pri hľadaní potravy dokáže bez problémov vyvrátiť aj celé stromy.
Slon indický (syn. slon ázijský, Elephas maximus) je o niečo menší, má menšie ušnice, oblejší chrbát a na konci chobota len jeden prstovitý výbežok. Na zadných nohách má spravidla štyri nechty. Horné rezáky premenené na kly majú dobre vyvinuté len samce.
Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) bol jedným z posledných zástupcov vyhynutého rodu mamutov. Od recentných (dnes žijúcich) slonov sa líšil dlhými, špirálovito skrútenými klami, hustou srsťou chrániacou pred mrazom a malými ušami minimalizujúcimi stratu tepla. Mamuty vyhynuli na konci pleistocénu až začiatku holocénu.
Vďaka nálezom v sibírskom permafroste sa vedcom podarilo získať mimoriadne zachované mäkké tkanivá a DNA mamutov. Tieto objavy podnietili vedecké snahy (pomocou genetických úprav a klonovania) o eventuálne znovuoživenie tohto druhu.
Vývojová vetva: Slabozubce link
Slabozubce (Xenarthra, staršie rad Edentata) sú špecifickou skupinou cicavcov, ktoré žijú výlučne v Južnej a (čiastočne) Strednej Amerike. Vyznačujú sa značne redukovaným chrupom. Ak vôbec zuby majú, sú degenerované, bez koreňov a nemajú ani sklovinu. Niektoré druhy (mravčiare) sú dokonca úplne bezzubé. Odborný názov skupiny (Xenarthra) zdôrazňuje prítomnosť špeciálneho kĺbového spojenia bedrových stavcov, čo dodáva chrbtici obrovskú pevnosť pri hrabaní.
V súčasnej systematike sa táto vývojová vetva delí na dva samostatné rady, ktoré zatiaľ nemajú slovenský ekvivalent:
- Pilosa - zahŕňajú leňochy a mravčiare
- Cingulata - zahŕňa pásavce
Rad: Leňochy a mravčiare link
Leňochy sú dokonale prispôsobené na striktne stromový spôsob života. Majú extrémne pomalý metabolizmus, spia zavesené chrbtom nadol a na konároch visia pomocou dlhých hákovitých pazúrov. V ich srsti často symbioticky rastú zelené riasy, ktoré im poskytujú dokonalé maskovanie.
Hoci sa leňochy dvojprsté a trojprsté na seba vizuálne veľmi podobajú, nie sú blízki príbuzní a ich evolučné cesty sa rozišli už pred približne 30 miliónmi rokov. Obe skupiny sa vyvinuli úplne nezávisle z odlišných vetiev obrovských vyhynutých pozemných leňochov (ako napríklad Megatherium). Ich súčasná podoba a spôsob života sú tak ukážkovým príkladom konvergentného vývoja – nezávislého prispôsobenia sa na identický priestor v korunách stromov.
Čeľaď: Leňochovité link
Leňochovité (Bradypodidae) zahŕňajú výlučne trojprsté druhy leňochov.
Leňoch trojprstý (Bradypus tridactylus) má na predných nohách tri prsty a jeho srsť je skôr tmavošedá s bledými škvrnami.
Čeľaď: Leňochovcovité link
Leňochovcovité (Choloepodidae) zahŕňajú dvojprsté druhy leňochov. V minulosti sa tieto zvieratá mylne radili k vyhynutej čeľadi obrovských leňochov (Megalonychidae), no moderné analýzy DNA z fosílií potvrdili, že tvoria vlastnú samostatnú vývojovú líniu.
Leňoch dvojprstý (Choloepus didactylus) má na predných nohách dva prsty a prirodzene hnedožltú srsť.
Čeľaď: Mravčiarovité link
Mravčiarovité (Myrmecophagidae) sú úplne bezzubé cicavce s predĺženou rúrkovitou tlamou a dlhým lepkavým jazykom prispôsobeným na lov termitov a mravcov.
Mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla) meria až 2,5 m, pričom polovicu dĺžky tvorí obrovský huňatý chvost. Na predných nohách má silné zakrivené pazúry, ktorými bez námahy rozhrabáva inak nepreraziteľné stavby tropických termitísk.
Čeľaď: Pásavcovité link
Pásavcovité (Dasypodidae) sú medzi cicavcami unikátne vďaka povrchu chrbta a hlavy, ktorý je chránený pevným rohovinovým kožným pancierom. Pancier je tvorený z kostených a rohovitých doštičiek. Toto brnenie je rozdelené na pohyblivé pásy, ktoré sú navzájom pospájané mäkkou kožou.
Pásavec deväťpásy (Dasypus novemcinctus) má pancier rozdelený presne na 9 pohyblivých pásov. V nebezpečenstve sa nebráni aktívne, ale bleskovo sa skrúti do pevného klbka, čím dokonale chráni svoje mäkké brucho. Živí sa prevažne hmyzom.
