Veľryby, sirény, chobotnatce a slabozubce

Veľryba grónska (Balaena mysticetus) sa vyskytuje len v najsevernejších moriach Atlantického a Tichého oceánu, v oblasti plávajúcich ľadovcov. Vyznačuje sa masívnou trojuholníkovou lebkou, ktorú používa na prerážanie ľadu, a najdlhšími kosticami, ktoré môžu dosiahnuť až 4 metre. Veľryby grónske sú známe svojou dlhovekosťou, pričom niektoré jedince žijú viac ako 200 rokov.

Vráskavec ozrutný (Balaenoptera musculus) je najväčší žijúci cicavec. Býva až 30 metrov dlhý a váži v priemere 115 ton. Je jednofarebne modrosivý, iba na spodnej strane má svetlejšie škvrny. Mláďa sa rodí až 7 m dlhé. Vráskavec žije vo všetkých oceánoch medzi Arktídou a Antarktídou.

Narval jednorohý (Monodon monoceros) dosahuje dĺžku 4,5 m. Má len jeden zub, ktorý sa samcom vyvíja do dlhého zakrúteného kla, vyrastajúceho cez otvor v hornej pere. Samce niekedy používajú kly pri vzájomných súbojoch, ich pravý účel však nie je známy. Narvaly sú jedny z najhlbšie potápajúcich sa cicavcov, dosahujú hĺbku až 2 370 metrov.

Bieluha morská (syn. b. žltobiela, Delphinapterus leucas) dorastá do dĺžky 5,5 m a váži až 1 600 kg. Žije v arktických a subarktických oblastiach a je známa svojou bielou farbou a vysokým hlasom, ktorý používa pri komunikácii. Beluga nemá chrbtovú plutvu, čo jej umožňuje ľahšie plávať pod ľadom. Tieto veľryby sa živia rybami, mäkkýšmi a kôrovcami. Majú približne 36 až 40 zubov, ktoré sú malé, tupé a mierne zakrivené a nepoužívajú ich na žuvanie ale len na uchopenie koristi.

Vorvaň tuponosý (Physeter macrocephalus) je s dĺžkou 18 m najväčším druhom zubatých veľrýb. Vo veľkej hranatej hlave, ako aj v trupe pozdĺž chrbtice sú dutiny naplnené žltkastou tekutou hmotou, ktorá na vzduchu zčasti tuhne na tuhý spermacet a sčasti sa oddelí ako spermacetový olej. Vorvaň žije v tropických moriach, ale občas sa zatúla i ďalej na sever alebo na juh. Početné zuby mu pomáhajú chytiť a rozžuvať veľké hlavonožce, ktorými sa živí.

Delfín obyčajný (Delphinus delphis) je najpočetnejší druh veľryby na svete s celosvetovou populáciou okolo 6 miliónov. Tieto delfíny žijú v teplých a miernych oceánoch a sú charakteristické tmavým chrbtom, bielym bruchom a svetlým vzorom v tvare presýpacích hodín na bokoch. Dosahujú dĺžku 1,9 až 2,5 metra a vážia od 80 do 150 kilogramov. Živia sa rybami a hlavonožcami. Často tvoria skupiny s až niekoľko tisíc jedincami.

Kosatka dravá (Orcinus orca) je najväčší druh tejto čeľade. Dorastá do dĺžky 5 až 9,8 metra. Samce sú výrazne väčšie než samice; môžu vážiť až 10 ton, zatiaľ čo samice zvyčajne vážia okolo 7 ton. Kosatky sú známe svojou čiernobielou farbou a veľkými chrbtovými plutvami, ktoré môžu u samcov dosiahnuť výšku až 1,8 metra. Kosatky sú vysoko inteligentné a spoločenské zvieratá, ktoré žijú v komplexných matriarchálnych skupinách. Sú to predátory, lovia široké spektrum koristi vrátane rýb, tuleňov, delfínov a veľkých veľrýb. Kosatky komunikujú prostredníctvom rôznych zvukov a používajú echolokáciu na navigáciu a lovenie koristi.

Lamantín širokonosý (Trichechus manatus) žije vo vodách Antíl a pri pobreží Floridy po severnú Brazíliu. Dorastá do dĺžky 6 m a váži 600 kg. Často vpláva aj do riek a počas rozvodnenia sa dostáva aj do rybníkov a močiarov. Predné končatiny má premenené na prsné plutvy so štyrmi ploskými nechtami. Zadné končatiny celkom chýbajú a telo sa končí veľkou okrúhlou chvostovou plutvou. Lamantíny, nazývané aj "morské kravy", sa pohybujú lenivo a spásajú vodné rastlinstvo.

Dugong morský (Dugong dugon) žije v Indickom oceáne a v západných oblastiach Tichého oceánu. Dorastá do dĺžky až 3 m a hmotnosti okolo 420 kg. Má vretenovité telo s delfínovitou chvostovou plutvou a hladkú kožu, ktorá je pri narodení svetlo krémová, ale s vekom tmavne na hnedo-šedú. Samce majú asi 25 cm dlhé kly.

Slon africký (Loxodonta africana) žije v Afrike na juh od Sahary. Je vysoký 3,5 m a váži až 4 t. Jeho chobot sa končí dvoma prstovitými výbežkami. Väčšinu dňa slon trávi vyhľadávaním potravy. Aby sa dostal k najvrchnejším a najchutnejším listom neváha vytrhnúť celý strom zo zeme. Stepná forma slona afrického je o niečo väčšia ako pralesná forma.

Slon indický (Elephas maximus) sa veľmi podobá na svojho afrického príbuzného, je však menší, má menšie ušnice, oblejší chrbát a na zadných nohách nemá tri, ale štyri nechty. Kly majú len niektoré samce, a väčšinou sú menšie než pri slonovi africkom. Slony indické žijú v rodinných čriedach, ktorým vládne najstaršia samica. Počas najhorúcejších hodín odpočívajú, zvyšok dňa trávia vyhľadávaním potravy.

Mamut srstnatý (Mammuthus primigenius) je jedným z minimálne 10 druhov rodu, ktorý žil od stredného pleistocénu až do konca holocénu. Bol jedným z posledných zástupcov rodu mamutov, pričom jeho najbližší príbuzný je slon indický. Samce dosahovali výšku ramien 2,67–3,49 m a váhu 3,9–8,2 tony, samice boli menšie, s výškou ramien 2,3–2,6 m a váhou 2,8–4 tony. Výrazným znakom boli jeho dlhé, špirálovito skrútené kly. Ich telo bolo pokryté hustou srsťou. Mali malé uši a chvost, aby minimalizovali stratu tepla. Mamut srstnatý koexistoval s ranými ľuďmi, ktorí využívali jeho kosti a kly na výrobu umenia, nástrojov a obydlí. Populácia mamutov začala klesať na konci neskorého pleistocénu, pričom posledné populácie prežili až do obdobia pred 4 000 rokmi.

Leňoch dvojprstý (Choloepus didactylus) má na predných nohách dva prsty. Dosahuje priemernú dĺžku 70 cm. Prirodzene má hnedo-žltú až bledohnedú srsť. Žije v dažďových pralesoch Južnej Ameriky.

Leňoch trojprstý (Bradypus tridactylus) má tri prsty. Dosahuje priemernú dĺžku 60 cm. Ich srsť má tmavošedú farbu s bledými škvrnami na hrdle.

Mravčiar veľký (Myrmecophaga tridactyla) meria skoro 2,5 m, ale asi polovicu dĺžky tvorí huňatý chvost. Na predných nohách má silné zakrivené pazúry, ktorými otváva tvrdé kopy, vybudované tropickými termitmi. Potravu vyhľadáva v noci, cez deň spí skrútený do klbka, prikrytý huňatým chvostom.

Pasávec deväťpásy (Dasypus novemcinctus) má 9 takýchto pohyblivých pásov. Pásavce sa pred nepriateľom bránia skrútením sa do klbka. Živia sa hmyzom a rastlinnou potravou.