Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Hmyzožravce, netopiere, hlodavce a dvojitozubce. [cit. 2024-10-22]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/hmyzozravce-netopiere-hlodavce-a-dvojitozubce>.
Rad: Hmyzožravce link
Hmyzožravce (Eulipotyphla) sú malé až stredne veľké živočíchy, ktoré z vývojového hľadiska považujeme za najstaršie placentovce. Majú primitívnu stavbu lebky, chrupu a mozgu. Tieto druhy sú rozšírené po celom svete a často žijú v podzemí alebo v hustej vegetácii. Napriek svojmu pomenovaniu, väčšinou sú všežravé, živia sa hmyzom, červami, malými bezstavovcami, semenami, ovocím a príležitostne aj vajcami vtákov.
Čeľaď: Ježovité link
Ježovité (Erinaceidae) majú dlhé ňufáky, krátke chvosty a niektoré majú chlpy upravené do ostrých ostňov slúžiach na ochranu. Väčšina druhov je nočná, žije v jednoduchých norách alebo dočasných hniezdach. Počas obdobia rozmnožovania samice rodia slepé a bezsrsté mláďatá.
Jež tmavý (syn. j. západný, Erinaceus europaeus) dosahuje dĺžku 220–290 mm, chvost 20–45 mm. Ostne sú po celej dĺžke rovnomerne tmavé s bielymi krúžkami. Tmavá srsť okolo očí tvorí "okuliare" smerujúce k nosu. Aktívny je za súmraku a v noci. V zime sa ukladá do hlbokého spánku. Živí sa hmyzom, obojživelníkmi, plazmi a drobnými zemnými cicavcami. Obýva suché rúbane a okraje lesov.
Jež bledý (Erinaceus concolor) má ostne nepravidelne tmavé. Mláďatá majú na tmavohnedej hrudi bledú škvrnu. Vekom ich srsť bledne.
Čeľaď: Piskorovité link
Piskorovité (Soricidae) je štvrtá najpočetnejšia čeľaď cicavcov s asi 385 známymi druhmi. Sú to malé cicavce podobné krtom, rozšírené takmer po celom svete. Majú malé oči, výborný sluch a čuch, vysoký metabolizmus a sú veľmi aktívne a teritoriálne. Niektoré druhy sú jedovaté a používajú echolokáciu.
Piskor lesný (Sorex araneus) má dĺžku tela 60–80 mm, chvosta 35–45 mm. V zafarbení prevládajú hnedé tóny, konce zubov sú hnedo pigmentované. Obýva Euráziu až po Čínu a Mongolsko. Piskor je dravý. Žije v rozličných druhoch porastov od nížin až do vysokých polôh.
Čeľaď: Krtovité link
Krtovité (Talpidae) sú dokonale prispôsobené životu pod zemou a zriedka vychádzajú na povrch. Ich predné krátke, široké a silné končatiny sú premenené na účinné nástroje, uspôsobené na hrabanie pod zemou.
Krt podzemný (Talpa europea) má dĺžku tela 110–170 mm, chvosta 20–40 mm. Obýva lesy a lesostepy Európy. Terasovité nory hniezdnych a lovných okrskov sú vzájomne pospájané. Aktívny je aj v zime. Má málo prirodzených nepriateľov. Živí sa hlavne larvami hmyzu, dážďovkami, zriedka rastlinnou potravou. Upredňostňuje kypré pôdy.
Rad: Netopiere link
Netopiere (Chiroptera) sa vyvinuli v dávnych dobách z drobných foriem hmyzožravcov. Ako jediné cicavce ovládli ovzdušie a sú schopné aktívne a vytrvale lietať, hoci nevedia využívať vzdušné prúdy ako vtáky. Stavbou krídla pripomínajú fosílne jaštery. Aktívne sú prevažne za súmraku a orientujú sa pomocou echolokácie. Za určitých okolností môže v netopieroch prežívať vírus besnoty bez toho, že by sa prejavil na zvieratách patologickými príznakmi choroby. Mnohé druhy sú rezervoárom koronavírusov.
Čeľaď: Podkovárovité link
Podkovárovité (Rhinolophidae) žijú najmä v tropických a subtropických oblastiach Afriky, Ázie, Európy a Oceánie. Sú malé až stredne veľké netopiere s dlhými, hladkými srsťami, nosnými listami tvaru podkovy, ktoré im pomáhajú pri echolokácii. Lovia hmyz a pavúky, pričom využívajú vysoko sofistikovanú echolokáciu. Sú významné pre ľudí ako zdroj chorôb, potravy a v tradičnej medicíne.
Podkovár veľký (Rhinolophus ferrumequinum) dosahuje dĺžku 5–5,7 cm, chvost 3–4,5 cm. Obýva južnú Európu, severnú Afriku, strednú Áziu, Činu a Japonsko. Osídľuje iba teplejšie oblasti. Kolónie vytvára aj s inými druhmi netopierov. Žije pomerne usadlým životom, dlhšie prelety robí zriedka. Podkováre sa živia súmračným hmyzom, chrobákmi a súmračnými motýľmi. Na rovinách bez jaskýň často obýva ľudské objekty.
Čeľaď: Večernicovité link
Večernicovité (Vespertilionidae), tiež známe jednoducho ako netopierovité, nemajú charakteristické blanité výrastky v nose, ale majú blanité viečko v ušnici. Patrí sem väčšina našich netopierov.
Netopier veľký (Myotis myotis) dosahuje dĺžku 6–8,5 cm, chvost 5–6 cm. Sivohnedý chrbát kontrastuje so spodnou svetlejšou stranou. Hlava je tiež o niečo svetlejšia od chrbta. Jednotlivé chlpy sú pri báze čiernohnedé. Obýva Európu, severnú Afriku a západné Stredomorie. Samce na jar tvoria kolónie. Netopiere osídľujú bežne krovy starých domov, veže, ale na zimu sa sťahujú do jaskýň. Živia sa hmyzom a húsenicami.
Večernica hvízdavá (syn v. malá, Pipistrellus pipistrellus) dosahuje dĺžku 3–5 cm, chvost 2,5–3,5 cm. Je to jeden z najmenších netopierov. Spodná strana krídlovej blany je neosrstená. Prostredné veľké zúžené ušnice majú úzky, tupo zakončený výrastok v ušnici. Bežný druh, ktorý obýva väčšiu časť Eurázie a severnú Afriku. Na zimoviská prekonávajú večernice veľké vzdialenosti. Najlepšie im vyhovujú čistiny v listnatých lesoch a staré parky, bežne sa usadzuje v ľudských objektoch.
Ucháč sivý (Plecotus austriacus) dosahuje dĺžku 4–6 cm, chvost 4,5–6 cm. Obýva južnú a strednú časť Európy. Zimuje v jaskyniach a štôlňach. Na lov vyletuje za neskorej noci. Uprednostňuje teplejšie nížiny. Úkryty vyhľadáva aj v ľudských sídliskách a v dutinách stromov.
Rad: Hlodavce link
Hlodavce (Rodentia) predstavujú najpočetnejší rad cicavcov. Názov radu je odvodený od hlodavého chrupu. Rezáky hlodavcov majú dlátovitý tvar a neobmedzený rast. Očné zuby im chýbajú. Majú spomedzi všetkých cicavcov najväčší počet mláďat. Hlodavce vo všeobecnosti predstavujú významný zdroj zoonotických infekcií, najmä tie z čeľade hrabošovitých a myšovitých, ktoré sa počas obdobia rozmnožovania dokážu veľmi rýchlo premnožiť.
Čeľaď: Vevericovité link
Vevericovité (Sciuridae) sú malé až stredne veľké druhy vyznačujúce sa štíhlym telom, dlhým, zvyčajne huňatým chvostom a pomerne veľkými očami. Ich srsť môže byť mäkká a hodvábna. Sú prevažne bylinožravé, živia sa semenami a orechmi, ale konzumujú aj hmyz a malé stavovce.
Veverica stromová (Sciurus vulgaris) dosahuje dĺžku 20–30 cm, chvost 14–24 cm. Huňatý chvost slúžiaci ako padák tvorí až 75% celkovej plochy tela. Zafarbenie je veľmi variabilné (hrdzavé alebo sivo-čierne). Na zimu si veverica robí zásoby potravy. V listnatých lesoch si stavia hniezda v dutinách stromov, v ihličnatých lesoch si ich robí z konárov. V smrečinách s obľubou vyhryzáva puky semenáčov. Kožušina nemá väčšiu kvalitu.
Syseľ pasienkový (Spermophilus citellus) dosahuje dĺžku 20–25 cm, chvost 4,5–8 cm. Žije v strednej a východnej Európe. Hrabe prechodné a trvalé nory. Živí sa steblami tráv, kvetmi, semenami rastlín a hmyzom. Naše sysle si zásoby nerobia. Obýva najmä stepné oblasti nížin a predhorí. Najradšej má pasienky s nízkou vegetáciou.
Svišť vrchovský (Marmota marmota) dosahuje dĺžku 40–60 cm, chvost 13–18 cm. Rozšírený je v Alpách a západných Karpatoch. Obýva pásmo holín a skalných sutín nad kosodrevinou. Buduje si niekoľko typov nor. Svišť sa výborne orientuje zrakom a na blížiace sa nebezpečenstvo upozorňuje svojich druhov ostrým hvizdom.
Čeľaď: Bobrovité link
Bobrovité (Castoridae) sú stredne veľké, semiakvatické cicavce s hladkým telom a plávacími zadnými nohami. Sú bylinožravé, v lete sa živia listami a trávou, v zime drevitými rastlinami. Žijú v malých rodinných skupinách v oblastiach okolo hrádz a brlohov, ktoré si stavajú z vetví a blata. Ich mocné rezáky sú prispôsobené na hryzenie dreva.
Bobor európsky (Castor fiber) dosahuje dĺžku 60–100 cm, chvost 30–40 cm. Zafarbenie srsti je bledohnedé až čiernohnedé. Plávacia blana medzi prstami na predných nohách je plytká, na zadných dobre vyvinutá. Bobor obýva vody najrozličnejšieho typu od malých potôčikov až po jazerá. V brehoch si hrabe nory. Je aktívny v noci a za súmraku. Na vodách s vyššími výkyvmi hladiny stavia zložité priehrady, ktorými reguluje stav vody.
Čeľaď: Plchovité link
Plchovité (Myoxidae) sú menšie nočné hlodavce obývajúce Afriku, Áziu a Európu. Sú známe svojou dlhou hibernáciou, ktorá môže trvať aj viac ako šesť mesiacov. Plchy sú malé, myši podobné hlodavce s huňatým chvostom. Sú stromové a obratné, živia sa plodmi, kvetmi, hmyzom a orechmi. Plchy majú výborný sluch a komunikujú rôznymi zvukmi. Chýba im slepé črevo, čo ich odlišuje od iných hlodavcov.
Plch sivý (Glis glis) dosahuje dĺžku 12–18 cm, chvost 12–15 cm. Je prispôsobený životu na kmeňoch drevín. Huňatý chvost má osrstený iba do polkruhu. Čierna maska okolo očí nie je ostro ohraničená. Žije v listnatých lesoch Európy a Malej Ázie. Hniezda stavia v dutinách stromov. Má najdlhší zimný spánok spomedzi všetkých druhov plchov. Živí sa semenami, plodmi a výhonkami drevín. Rád vyhľadáva staré ovocné sady. Aktívny je prevažne v noci.
Čeľaď: Hrabošovité link
Hrabošovité (Cricetidae) je jedna z najväčších čeľadí cicavcov. Tieto malé hlodavce sa vyskytujú v rôznych prostrediach po celých Amerikách, Európe a Ázii, od arktických oblastí po tropické dažďové pralesy a púšte. Sú prispôsobené rôznym spôsobom života – od stromových druhov po semiakvatické a hrabavé. Ich spôsob výživy sa pohybuje od bylinožravých, cez všežravé až po hmyzožravé druhy.
Hraboš poľný (Microtus arvalis) dosahuje dĺžku 8–13 cm, chvost 2,5–4,5 cm. Žije na lesných lúkach a stepiach väčšej časti Eurázie. Má mimoriadne vysoké rozmnožovacie schopnosti a periodicky sa premnožuje. Na poliach sa živí prevažne zelenými časťami rastlín.
Chrček roľný (Cricetus cricetus) dosahuje dĺžku 20–35 cm, chvost 3–6 cm. Chodidlo má osrstené iba po pätu. Obýva stepi a lesostepi východnej a strednej Európy a západnej Sibíri. Živí sa zelenými časťami vegetácie a semenami, z ktorých si robí zásoby potravy. Žerie aj hmyz a drobné zemné hlodavce. Zásoby prenáša do zásobárne v objemných lícnych vakoch. Často je prenášačom rôznych chorôb.
Ondatra pižmová (Ondatra zibethicus) dosahuje dĺžku 25–40 cm, chvost cca 20 cm. Mocné zadné končatiny sú holé a majú plytkú plávaciu blanu. Chvost je silne sploštený a z bokov je pokrytý drobnými šupinami. Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu. V potrave prevládajú korene a zelené časti pobrežných rastlín.
Čeľaď: Myšovité link
Myšovité (Muridae) sú jednou z najväčších čeľadí cicavcov, zahŕňajúcou približne 870 druhov. Tieto malé cicavce, rozšírené po Eurázii, Afrike a Austrálii, sa vyskytujú v rôznych ekosystémoch od tropických pralesov po tundry a púšte. Majú štíhle telá s dlhými chvostami, vynikajúci sluch a čuch. Sú bylinožravé, všežravé aj hmyzožravé, s mocnými čeľusťami a neustále rastúcimi rezákmi.
Myš domová (Mus musculus) dosahuje dĺžku 7,5–10 cm, chvost 7–10 cm. Pôvodný areál jej rozšírenia sa rozprestieral v stepiach mierneho pásma palearktickej oblasti. S človekom prenikla aj do drsných klimatických oblastí. Vyznačuje sa nočnou a súmračnou aktivitou; v ľudských sídliskách ju však určuje činnosť človeka. V ľudských obydliach sa živí príležitostnou potravou, vo voľnej prírode hlavne semenami rastlín.
Potkan hnedý (Rattus norvegicus) dosahuje dĺžku 20–25 cm, chvost 13–20 cm. Má tmavo sfarbené brucho. Je to kozmopolitný druh prenikajúci až do drsných klimatických pásiem. Je aktívny za súmraku a v noci. V ľudských objektoch sa živí odpadkami, vo voľnej prírode prevažne živočíšnou potravou. Potkan je závažný prenášač mnohých chorôb človeka i zvierat.
Čeľaď: Dikobrazovité link
Dikobrazovité (Hystricidae) sú veľké, pomaly sa pohybujúce hlodavce, ktorých srsť na chrbte a chvoste sa premenila na tuhé, duté pichliače, slúžiace na ochranu pred dravcami. Ostne sa pri dotyku môžu uvoľniť a zostať zapichnuté v koži útočníka. Obývajú najmä Afriku, južnú a juhovýchodnú Áziu ale aj Stredomorie. Sú bylinožravé. Aktívne sú prevažne v noci, cez deň spia vo vyhrabaných norách.
Dikobraz hrebenatý (Hystrix cristata) je veľký hlodavec s dĺžkou tela 60–83 cm a hmotnosťou 13–27 kg. Má tmavohnedú alebo čiernu srsť pokrytú pichliačmi. Žije v Taliansku, severnej a subsaharskej Afrike, pričom sa vyskytuje aj na Sicílii a v niektorých častiach Stredozemného mora. Je bylinožravec, ktorý sa živí koreňmi, hľuzami a listami, no občas konzumuje aj hmyz a malé stavovce.
Rad: Dvojitozubce link
Dvojitozubce (Lagomorpha) majú v hornej čeľusti dlátovité rezáky a ešte pár kratších zubov. Hlavným poznávacím znakom tohto radu sú rezáky bez koreňov, ktoré stále dorastajú. Očné zuby chýbajú.
Čeľaď: Zajacovité link
Zajacovité (Leporidae) sú charakteristické krátkymi, chlpatými chvostmi a predĺženými ušami a zadnými nohami. Majú dlhé zadné nohy so štyrmi prstami na každej nohe a kratšie predné nohy s piatimi prstami. Ich nohy majú chlpaté chodidlá pre lepšiu priľnavosť pri behu a silné pazúry na všetkých prstoch. Sú charakteristické veľkými, pohyblivými ušami a vynikajúcim sluchom, veľkými očami a dobrým nočným videním, čo je prispôsobenie na ich nočný alebo súmračný spôsob života. Sú prevažne bylinožravce. Adaptovali sa na rôzne prostredia, od púští po tundry, lesy, hory a mokrade. Niektoré druhy si vykopávajú nory na úkryt.
Zajac poľný (Lepus europaeus) dosahuje dĺžku 60–70 cm, chvost 7–10 cm. Konce ušníc má čierne. Zadné nohy sú podstatne dlhšie ako predné. Hodvábne podsrstie je striebristobiele alebo pigmentované len na konci. Čierny vrch chvosta kontrastuje s bielym okrajom. Pod bledohnedým okom je tmavšia škvrna v podobe polkruhu. Chodidlá sú osrstené, čo zvyšuje trenie na klzkom podloží a chráni pred poranením na ostrých steblách tráv. Brušná časť tela je osrstená hustejšie než boky a chrbát. Zajace obývajú stepi a lesostepi. V potrave prevládajú trávy a astrovité.
Králik divý (Oryctolagus cuniculus) dosahuje dĺžku 36–44 cm, chvost 4–8 cm. Ušnice sú bez koncovej čiernej škvrny. Oči sú tmavé. Zadné nohy sú len o niečo dlhšie ako predné. Na rozdiel od zajaca žije v kolóniách a hrabe si hlboké nory. Má vysoké rozmnožovacie schopnosti. V lete tvoria hlavnú zložku potravy trávy a byliny, v zime semená, korienky, steblá suchých tráv a mladé výhonky drevín. Spôsobuje škody na lesných a poľných kultúrach. Uprednostňuje teplé výslnné stráne a svetlé okraje lesov. Domestifikáciou sa z neho vyšľachtili úžitkové a okrasné plemená.
