Nepárnokopytníky a párnokopytníky

Tapír indický (Tapirus indicus) meria asi 2 m a váži 250–320 kg. Má čierne predné a zadné časti tela a biely stred, čo mu poskytuje maskovanie. Je veľmi plachý a aktívny je najmä v noci. Výborne pláva a pri nebezpečenstve sa vie ponoriť. Jeho strava pozostáva prevažne z listov, výhonkov a ovocia. Vyskytuje sa v juhovýchodnej Ázii, najmä v Thajsku, Malajzii a na Sumatre.

Nosorožec pancierový (Rhinoceros unicornis) dosahuje dĺžku 4 m a hmotnosť až 2,7 tony. Žije v juhovýchodnej Ázii, najmä v Indii a Nepále, kde obýva trávnaté pláne, močiare a lesy v blízkosti riek. Dojem pancierového tela vytvárajú veľké záhyby hrubej kože, ktorá ho chráni pred pichľavými pralesovými rastlinami. Nosorožce sa najradšej zdržiavajú v blízkosti vody, kde sa často kúpu a valia v bahne, aby si chránili kožu pred parazitmi a slnečným žiarením.

Nosorožec ostrorohý (Diceros bicornis) má na nose dva rohy, z ktorých predný je dlhší, môže dosahovať dĺžku až 1,5 metra. Vyčnievajúca horná pera slúži nosorožcom pri spásaní trávy a obhrýzaní konárov, čo im umožňuje získať potravu aj z vyššie položených rastlín. Rozšírené sú od Sahary smerom na juh, najmä v savanách a suchých oblastiach Afriky. Nosorožec ostrorohý je považovaný za ohrozený druh kvôli ilegálnemu pytliactvu a úbytku prirodzených biotopov.

Kôň domáci (Equus caballus) bol domácim zvieraťom už u Indoeurópanov, s nimi sa dostal do Indie už okolo roku 2 000 p.n.l. Jeho rozličné rasy boli vyšľachtené z viacerých divých foriem.

Najrozšírenejším druhom somára je somár domáci (Equus asinus), známy tiež ako osol. Tento druh bol domestikovaný už pred tisíckami rokov a dnes sa vyskytuje na celom svete. Somár domáci je využívaný ako pracovné zviera, hlavne v oblastiach s chudobnejšími pôdnymi podmienkami, kde sa využíva na nosenie bremien, orbu a iné poľnohospodárske práce.

Somáre sa krížia s koňmi, no ich krížence sú neplodné. Mulice sú krížence samca somára s kobylou. Keď sa kríži žrebec so somáricou, krížence sa nazývajú muly. Oba krížence zdedia čo do postavy viac z matky, kým povahovo naopak. Mulice bývajú veľké ako kôň, ale sú oveľa vytrvalejšie a skromnejšie.

Zebra vrchovská (Equus zebra) je stredne veľká zebra, ktorá dosahuje výšku v kohútiku okolo 1,2–1,5 m a váži 240–370 kg. Má výrazné čiernobiele pruhovanie, ktoré je u každého jedinca unikátne a slúži na maskovanie pred predátormi. Žije v hornatých oblastiach Južnej Afriky, najmä v suchých a skalnatých prostrediach. Tieto zebry sa zvyčajne zoskupujú v malých čriedach pozostávajúcich z jedného dominantného samca, niekoľkých samíc a ich mláďat. Potravu tvoria hlavne trávy, ale konzumujú aj listy a kôru stromov.

Hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius) dorastá až do veľkosti 4,5 m a dosahuje váhu až 4 t. Je to spoločenské zviera, žije v malých skupinách. Hroch je vynikajúcim plavcom, prsty má spojené plávacou blanou, pod vodou vydrží 4–6 min. Potravu vychádza hľadať na zem v noci, živí sa najmä trávou a trstinou, ktorá rastie okolo vody.

Sviňa divá (Sus scrofa) dosahuje dĺžku 1–2 m, chvost 15–20 cm. Samce sú v kohútiku vyššie a majú aj väčšie očné zuby. Mláďatá sú svetlej farby s hnedými pozdĺžnymi pásikmi. Sviňa divá žije väčšinou v čriedach. Aktívna je prevažne v noci. Živí sa bukvicami, korienkami, hľuzami, larvami hmyzu, drobnými hlodavcami aj zdochlinami.

Ťava jednohrbá (Camelus dromedarius), známa ako dromedár, žije hlavne v púštnych oblastiach Afriky a Arabského polostrova. Má dlhý krk, úzku hruď a hrubú kožu s hnedým sfarbením. Samce dosahujú výšku 1,8–2,4 m a hmotnosť 400–690 kg, samice sú o niečo menšie. Tieto ťavy sú adaptované na život v extrémnych podmienkach, dokážu stratiť viac ako 30% telesnej vody a prežiť v suchých oblastiach. Používajú sa ako jazdecké a ťažné zvieratá, ich mäso a mlieko sú dôležité pre niektoré kmeňové kultúry.

Ťava dvojhrbá (Camelus bactrianus) má dva hrby na chrbte. Pochádza zo stepí strednej Ázie a chová sa od Číny po Turecko, pričom sa využíva ako ťažné zviera vďaka svojej odolnosti voči chladu, suchu a vysokým nadmorským výškam.

Lama huanako (syn. l. guanako, Lama guanicoe) je divoký druh lamy pôvodom z Južnej Ameriky, blízko príbuzný domestikovanej lame. Tento druh je vysoký 1 až 1,3 metra v kohútiku a váži 90 až 140 kg. Má svetlohnedú až tmavohnedú farbu s bielym spodkom a sivou tvárou. Huanako obýva stepi, krovinaté oblasti a horské oblasti Južnej Ameriky, vyskytuje sa v Andách a Patagónii. Živí sa bylinami, kríkmi a kaktusmi. Vyznačujú sa jemnou a teplou vlnou, ktorá je cenená pre svoje kvalitné vlákno.

Jeleň lesný (Cervus elaphus) dosahuje dĺžku 2–3 m, chvost 12–15 cm. Samice sú menšie. Na relatívne krátkej šiji sa vytvára v zime z bokov a zospodu hustá hriva. Počet výsad na parohu nezodpovedá veku. Na predĺženej tvárovej časti hlavy je veľká predočnicová jamka. Pôvodný areál rozšírenia je v Severnej Amerike a Eurázii. Jeleň má sklon k rozsiahlym sezónnym migráciám. U nás žije najmä v lesoch a horských oblastiach.

Srnec hôrny (Capreolus capreolus) dosahuje dĺžku 1–1,3 m, chvost 2–3 cm. Má relatívne krátke telo na štíhlych vysokých nohách a mierne predĺžený krk. Krátka hlava je ku koncu zúžená. Aj keď sú zadné nohy o niečo dlhšie ako predné, línia chrbta je rovná. Krátky chvost je skrytý v srsti. V zimnej a letnej farbe je značný rozdiel. Srnce žijú v Európe a v Ázii. Majú sklon k rozsiahlemu jesennému kočovaniu, ktorému predchádza tvorba čried. Uprednostňujú svetlé listnaté lesy a u nás prevažne nižšie polohy.

Daniel škvrnitý (Dama dama) dosahuje dĺžku 1,3–1,6 m, chvost 16–19 cm. Samice sú menšie. Predné nohy sú o niečo kratšie ako zadné, takže línia chrbta sa zdvíha mierne dozadu. Vrchná časť nosa medzi nozdrami je zarastená srsťou. V súčasnosti je areálom rozšírenia Európa po Pobaltie a Ukrajinu. Daniele sú náročné na soľ.

Los mokraďový (Alces alces) dosahuje dĺžku 2–3 m, chvost 4–5 cm. Samice sú podstatne menšie. Samce majú lopatkovité parohy, ktoré zhadzujú. Los je morfologicky a fyziologicky prispôsobený brodeniu v hlbokom snehu a mokradinách. Zrak má pomerne slabý, orientuje sa veľmi dobre sluchom a čuchom. Vyskytuje sa v Severnej Amerike a v severnej Európe. Nie je náročný na množstvo a kvalitu potravy. V minulosti sa los choval ako ťažné zviera na prepravu v močaristom teréne.

Sob polárny (syn. s. arktický, Rangifer tarandus) je druh pôvodný v arktických, subarktických, tundrových, boreálnych a horských oblastiach severnej Európy, Sibíri a Severnej Ameriky. Existuje niekoľko poddruhov, ktoré sa líšia veľkosťou a farbou srsti. Sob má významnú ekologickú a kultúrnu hodnotu, je zdrojom potravy, oblečenia a prístrešia pre arktické obyvateľstvo.

Kamzík vrchovský (Rupicapra rupicapra) dosahuje dĺžku 1,1–1,3 m, chvost 3–8 cm. Samice sú o niečo menšie. Rohy sú na priečnom reze guľaté. Pohlavný dimorfizmus je nevýrazný. Rohy samice sú o niečo menej zahnuté. Dlhá srsť dodáva zvieratám robustnejší vzhľad. Stavba vysunutých očníc zväčšuje zorný uhol. V Európe žije kamzík len vo vyšších polohách. Je mimoriadne vnímavý na vyrušovanie. Zvyčajne sa vyhýba zľadovateným poliam a skalným sutinám s ostrými úlomkami.

Muflón lesný (Ovis musimon) dosahuje dĺžku 1,1–1,3 m, chvost 5–6 cm. Samice sú o niečo menšie. S ľahkou stavbou tela kontrastujú masívne rohy samcov. Malé rôžky sa výnimočne vyskytujú aj pri starých samiciach. Na rozdiel od ostatných druhov oviec je zafarbenie rohov hnedočierne. Šija samcov je pokrytá dlhou hrivou. Vyskytuje sa v predhoriach do 500–700 m n.m. Nemá rád vysoký sneh.

Zubor hôrny (Bison bonasus) dosahuje dĺžku 2,7 m, chvost 80 cm. Samice sú menšie. Zubor je zavalitý, s ťažkou masívnou hlavou. Široká predná časť hrude sa od kohútika zvažuje dozadu. Predná časť a hlava sú husto osrstené. Pôvodne žil hojne v Európe a v Ázii na stepiach a v listnatých lesoch. V roku 1923 žilo na svete len 56 kusov. V súčasnosti vďaka medzinárodnému zväzu na ochranu zubra počet jedincov stúpa. Zubor je vnímavý voči chorobám hovädzieho dobytka. Krížence zubra s veľkými plemenami hovädzieho dobytka používali veľmi úspešne ako výkonné záprahové zvieratá.

Byvol africký (Syncerus caffer) je veľký bylinožravec zo subsaharskej Afriky, s výškou v kohútiku 1 až 1,7 m a hmotnosťou 425 až 870 kg. Charakteristickým znakom sú mohutné rohy, ktoré sú u samcov na báze zliate do súvislého štítu. Sú známe svojou nepredvídateľnou povahou a nikdy neboli domestikované. Žijú v stádach a sú schopné sa brániť pred predátormi ako levy či krokodíly.

Antilopa impala (Aepyceros melampus) je stredne veľká antilopa, ktorá sa vyskytuje vo východnej a južnej Afrike. Dosahuje výšku v kohútiku 70–92 cm a hmotnosť 40–76 kg. Je známa svojím lesklým červeno-hnedým sfarbením. Samce majú štíhle, lyrovité rohy dlhé 45–92 cm. Impaly žijú v lesnatých oblastiach a na rozhraní medzi lesmi a savanou, pričom preferujú oblasti v blízkosti vody. Sú aktívne počas dňa. Impaly sú dôležitým zdrojom potravy pre mnohé africké predátory.

Žirafa štíhla (Giraffa camelopardalis) obýva savany, krovinaté oblasti a lesy v severnej a západnej Afrike. Dosahuje výšku 4,3 až 5,5 m. Má dlhé a veľké rohovité výrastky, tzv. osikóny, a u samcov sa nachádza aj tretí osikón nad očami. Žijú prevažne v Keni, Etiópii, Čade, Kamerune a Nigeri. V minulosti boli rozšírené od Senegalu až po Egypt, no dnes tvoria viac či menej izolované populácie, pričom celkovo patrí tento druh žiráf k najviac ohrozeným vyhynutím.