Genetika živočíchov

Genetika živočíchov sa v praxi venuje predovšetkým šľachteniu hospodárskych zvierat. Hospodársky významné zvieratá sú zvieratá, ktoré človeka sprevádzajú od nepamäti a zohrali kľúčovú úlohu pri jeho prechode k usadlejšiemu spôsobu života (proces, ktorý viedol k prispôsobeniu divých zvierat človeku prostredníctvom selektívneho chovu, sa nazýva domestikácia). V zmysle legislatívy sa považujú za zvieratá chované za účelom ich ekonomického zhodnotenia.

Každý jedinec nesie genetickú informáciu v podobe génov, ktoré ovplyvňujú charakteristiky ako produkcia mlieka, rast svaloviny alebo odolnosť voči chorobám. Šľachtenie je preto cielené využívanie týchto genetických princípov. Šľachtitelia vyberajú zvieratá s požadovanými vlastnosťami na základe analýzy ich genotypu (genetickej výbavy) a fenotypu (vonkajších prejavov týchto génov). Vďaka moderným genetickým metódam, ako je genomická selekcia, môžu chovatelia identifikovať jedince s najlepšími genetickými predpokladmi ešte predtým, než sa tieto znaky prejavia vo výkone alebo produkcii. Táto selekcia zahŕňa aj odstránenie nežiaducich znakov. 

Šľachtenie teda zahŕňa cielený umelý výber jedincov s požadovanými genetickými vlastnosťami a ich následné kríženie (hybridizáciu). Tento proces vedie k zlepšovaniu existujúcich plemien alebo k vzniku nových plemien, ak sú zmeny dostatočne výrazné a stabilné, aby sa udržali v populácii počas viacerých generácií. Plemeno predstavuje skupinu zvierat v rámci jedného druhu, ktorá sa odlišuje špecifickými znakmi a vlastnosťami, ako sú napríklad vzhľad, fyziológia alebo správanie.

Pri hodnotení plemien sa zohľadňuje hlavne ich úžitkovosť a vyrovnanosť populácie. Práve vďaka genetike je možné nielen zlepšovať existujúce plemená, ale aj vytvárať úplne nové plemená so špecifickými vlastnosťami, ako je napríklad odolnosť voči chorobám, vyššia mliečna úžitkovosť či lepšia kvalita mäsa.

Plemená sa delia podľa rôznych kritérií, ako napríklad pôvod (primitívne, prechodné, zošľachtené) alebo úžitkové zameranie (špecializované, kombinované). Primitívne plemená vznikli prírodným výberom, zatiaľ čo zošľachtené plemená boli vyšľachtené na dosiahnutie vyššej úžitkovosti.

Drozofila link

Drozofila (Drosophila melanogaster) je jedným z najviac študovaných organizmov v genetike a zohrala kľúčovú úlohu pri pochopení základných genetických princípov. Jej genóm bol kompletne zmapovaný, čo umožňuje vedcom detailne študovať génové mutácie, dedičnosť a genetické procesy. 

Jedným z najznámejších objavov spojených s drozofilou je výskum T. H. Morgana začiatkom 20. storočia. Morgan objavil, že gény sú umiestnené na chromozómoch, čo bolo prelomové v chápaní genetiky. Pri experimentoch s drozofilou identifikoval pohlavne viazané dedičné znaky a dokázal existenciu génových mutácií, ktoré menia fenotyp organizmu. 

Drozofila má iba 4 páry chromozómov, čo zjednodušuje štúdium chromozómových zmien. Okrem toho obsahuje množstvo génov podobných tým u vyšších živočíchov vrátane hospodárskych zvierat. Napríklad, štúdium génov ovplyvňujúcich vývoj tela a orgánov u drozofily prispelo k pochopeniu génov zodpovedných za rast a vývoj u hospodárskych zvierat. 

Výskum u drozofily teda poskytuje základné informácie o genetických mechanizmoch, ktoré sa následne uplatňujú aj pri šľachtení a genetických úpravách hospodárskych zvierat.

Hospodársky významné zvieratá link

Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých hlavných skupín podľa toho, akým spôsobom prispievajú k ľudskému životu:

• produkčné zvieratá – poskytujú nám potraviny a suroviny (mäso, mlieko, vlna, vajcia)
• pracovné zvieratá – sú využívané na ťahanie, prácu na poli alebo dopravu
• strážne a pomocné zvieratá – pomáhajú pri ochrane majetku, pasení a špeciálnych úlohách, vrátane kontroly škodcov

Okrem tradične vnímaných hospodárskych zvierat sem patrí aj celý rad ďalších živočíchov a skupín, ktoré sú významné svojím špecifickým spôsobom a majú nezastupiteľné miesto v ekosystémoch aj hospodárstve. Ide napríklad o:

• králiky – chované pre mäso, kožušinu a v niektorých prípadoch aj ako domáce zvieratá
• holuby – využívané v športových súťažiach a tiež chované pre mäso
• včely – opeľujú rastliny a produkujú med
• priadka morušová – jej kukly slúžia na výrobu hodvábu
• ryby – poskytujú dôležitý zdroj bielkovín a sú kľúčové v akvakultúre
• krevety – sú dôležitým zdrojom výživy a v mnohých krajinách sa chovajú vo veľkom
• slimáky – chované pre potravu, hlavne vo francúzskej kuchyni
• perlorodky – produkujú perly a využívajú sa aj v kozmetike
• a mnohé ďalšie...

Produkčné zvieratá link

Do tejto skupiny patria zvieratá, ktoré sú chované najmä pre svoje produkty, ako je mäso, mlieko, vajcia či vlna. Tieto zvieratá sú dôležitou súčasťou poľnohospodárstva a poskytujú ľuďom základné potraviny a suroviny na každodenné použitie. V rámci tejto kategórie nájdeme rôzne cicavce a vtáky, pričom obe skupiny zahŕňajú druhy a plemená, ktoré sú chované na produkciu konkrétnych produktov, ako sú mäso, mlieko, alebo vajcia.

Domestikácia týchto zvierat úzko súvisí so vznikom prvých starovekých civilizácií v oblasti úrodného polmesiaca (dnešné územia okolo Iraku, Sýrie, Libanonu, Izraela, a Egypta) v období pred 10 000 rokmi, kde zabezpečovali potravinovú stabilitu pre rastúce spoločnosti.

Hovädzí dobytok link

Predkom dnešného dobytka (Bos primigenius taurus) bol tur divý (Bos primigenius), ktorý bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi. Počas tisícročí vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkového zamerania a prostredia, v ktorom sa chovajú.

Hovädzí dobytok je kľúčovým hospodárskym zvieraťom, využívaným na produkciu mäsa, mlieka a kože, a v niektorých oblastiach aj ako pracovné zviera. Moderný dobytok sa dnes rozdeľuje do viacerých kategórií podľa účelu využitia.

V súvislosti s hovadzím dobytkom sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• krava – samica
• býk – samec
• teľa – mláďa
• dojnica – krava v období laktácie (produkcie mlieka) – trvá asi 305 dní
• jalovica – pohlavne dospelá krava pred prvým oplodnením
• vôl – kastrovaný samec
• teľnosť – obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• otelenie – pôrod

Plemená na produkciu mäsa:

• Charolais – francúzske plemeno, ktoré sa vyznačuje rýchlym rastom a vysokou kvalitou mäsa; býky sú mohutné, často dosahujú hmotnosť okolo 1 200 kg
• Hereford – pochádza z Anglicka, je známe svojou prispôsobivosťou rôznym podmienkam a vysokou kvalitou mramorovaného mäsa (prerastené tenkými bielymi žilkami tuku prebiehajúcimi medzi svalovými vláknami)
• Limousine – francúzske plemeno, cenné pre svoj rýchly rast, nízku tukovú vrstvu a jemnosť mäsa
• Highland – škótske plemeno s charakteristickou dlhou srsťou, ktorá ho chráni pred nepriaznivými klimatickými podmienkami; vyznačuje sa odolnosťou, dlhovekosťou a kvalitným mramorovaným mäsom

Plemená na produkciu mlieka:

• Holstein – najrozšírenejšie plemeno na svete pre produkciu mlieka, známe vysokou dojivosťou, ktorá môže dosahovať viac ako 10 000 litrov mlieka ročne
• Jersey – plemeno menšieho vzrastu, pochádzajúce z ostrova Jersey, známe vysokým obsahom tuku v mlieku, čo ho robí ideálnym pre výrobu masla a syrov

Kombinované plemená:

• Simentál – pôvodom zo Švajčiarska; je známe dlhovekosťou a vysokou dojivosťou
• Slovenské strakaté – pôvodné slovenské plemeno, ktorého záchrana prebieha vďaka výskumu a chovu na farmách v okolí Hriňovej
• Pinzgau – pochádza z Rakúska; plemeno vhodné do horských oblastí pre svoju odolnosť voči klimatickým podmienkam

Ovca domáca link

Domestikácia ovce domácej (Ovis aries) prebehla približne pred 10 000 rokmi v oblasti Blízkeho východu, pravdepodobne na území dnešného Turecka a Iránu. Najčastejšie sa spomínajú dva hlavné druhy, z ktorých pravdepodobne pochádza ovca domáca: muflón (Ovis orientalis) a arkal (Ovis ammon).

Ovce sú na Slovensku významným hospodárskym zvieraťom, ktoré sa chová pre produkciu mäsa, mlieka a vlny. Chov oviec má dlhú tradíciu, najmä v horských a podhorských oblastiach, kde sú podmienky vhodné pre pasenie. Na Slovensku sa chovajú rôzne plemená, ktoré sa líšia podľa úžitkovosti – niektoré sú určené na mäso, iné na mlieko alebo vlnu. V posledných rokoch je však chov oviec ohrozený pre narastajúcu populáciu vlka, ktorý spôsobuje škody na stádach.

V súvislosti s ovcami sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• bahnica, ovca – samica
• baran – samec
• jahňa – mláďa (baránok – samec, jahnička – samica)
• jarka, jahnica – mladá ovca pred prvým oplodnením
• škop – kastrovaný samec
• kotnosť – obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• okotenie – pôrod

Najčastejšie plemená oviec na Slovensku:

• Merino – kombinované plemeno, chované pre vlnu aj mäso
• Texel – mäsové plemeno známe pre rýchly rast a kvalitné mäso
• Ile de France – jedno z najvýznamnejších mäsových plemien
• Zošľachtená valaška – kombinované plemeno, vhodné na produkciu mäsa, mlieka aj vlny
• Cigája – dojná ovca so zmiešanou vlnou, známa pre produkciu mlieka
• Romanovská ovca – kožušinové a kožuchové plemeno
• Karakulská ovca – známa pre produkciu kože a kožuchov

Koza domáca link

Domestikácia kozy domácej (Capra aegagrus hircus) prebehla približne pred 10 000 rokmi, v oblasti úrodného polmesiaca, čo zahŕňa dnešné územia Turecka, Iránu a okolia. Predchodcom kozy domácej je pravdepodobne koza bezoárová (Capra aegagrus).

Kozy sú na Slovensku chované najmä pre produkciu mlieka, pričom jej mlieková úžitkovosť je vysoká. Priemerná dojivosť na Slovensku dosahuje 900–1 000 kg mlieka ročne. V porovnaní s jej hmotnosťou má najvyššiu relatívnu úžitkovosť zo všetkých hospodárskych zvierat. Kozie mlieko je veľmi cenené pre jeho zloženie a vynikajúcu stráviteľnosť, pričom sa spracováva aj na rôzne druhy syrov.

Chov kôz je u nás prevažne v rukách drobnochovateľov, pričom veľkokapacitné mliekarne spracovávajú kozie mlieko len ojedinele. Kozy na Slovensku sa často chovajú v podhorských oblastiach, kde sú nenáročné na krmivo a pomáhajú udržiavať pasienky.

V súvislosti s kozami sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• koza – samica
• cap – samec
• kozľa – mláďa
• chňup – kastrovaný samec
• kotnosť – obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• okotenie – pôrod

Najčastejšie plemená kôz na Slovensku:

• Hnedá krátkosrstá – plemeno stredného telesného rámca, s charakteristickým hnedým sfarbením a čiernym pruhom po chrbte
• Biela krátkosrstá – mliekové plemeno vyšľachtené na Slovensku, ktoré produkuje viac ako 1 000 kg mlieka ročne
• Búrska – mäsové plemeno pochádzajúce z Južnej Afriky, charakteristické dobrou plodnosťou a robustnou svalovinou
• Alpínska – francúzske dojné plemeno, ktoré sa chová aj na Slovensku; môže mať podobné sfarbenie ako hnedá koza krátkosrstá, no hlavné charakteristické znaky sa týkajú jej veľkosti, produkcie mlieka a prispôsobivosti prostrediu
• Anglonúbijská – veľké plemeno s výbornou mliekovou úžitkovosťou, produkciou mlieka až 1 200–1 500 l ročne, ideálne pre výrobu syrov

Sviňa domáca link

Sviňa domáca (Sus scrofa domesticus), alebo tiež ošípaná, vznikla domestikáciou svine divej (Sus scrofa) a iných foriem divých ošípaných, pričom najstaršie záznamy o domestikácii pochádzajú z Blízkeho východu (okolo r. 9 400 pred n. l.) a Číny (okolo r. 2 000 pred n. l.).

Sviňa domáca je na Slovensku jedným z najdôležitejších hospodárskych zvierat, chovaným hlavne pre produkciu bravčového mäsa. Bravčové mäso tvorí významnú časť potravy slovenskej populácie, pričom z ošípaných sa získava aj koža a rôzne vedľajšie produkty ako glej z kostí a chrupaviek.

V súvislosti s ošípanými sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• prasnica, sviňa – samica
• kanec – samec
• ciciak – mláďa v období cicania mlieka – asi do 4. mesiaca
• odstavča – mláďa po období cicania mlieka
• brav – kastrovaný samec
• prasnosť – obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• oprasenie – pôrod

Najčastejšie plemená ošípaných na Slovensku:

• Slovenské biele ušľachtilé – najrozšírenejšie plemeno na Slovensku, chované pre mäso a jeho kvalitu
• Landrase – (tiež Landras, Landrace) plemeno známe vysokou produkciou mäsa a rýchlym prírastkom
• Duroc – pôvodom americké plemeno s dobrou mäsovou kvalitou, odolné voči chorobám
• Belgické biele – plemeno so silnou svalovinou, chované pre vysokú produkciu bravčového mäsa
• Mangalica – pôvodné plemeno známe svojou kučeravou srsťou, chované pre mäsové výrobky s vyšším obsahom tuku

Hus domáca link

Domestikácia husi domácej je mierne komplikovaná, pretože existujú dve hlavné línie domestikovaných husí, ktoré prispeli k vzniku moderných plemien:

• európska hus domáca – väčšina husí v Európe pochádza z divokej husi divej (Anser anser), ktorá bola domestikovaná pred približne 3 000 rokmi v Európe a západnej Ázii – je základom pre väčšinu európskych plemien husí

• ázijská hus domáca – na východe Ázie, predovšetkým v Číne, bola domestikovaná hus labutia (Anser cygnoides) – z tejto línie pochádzajú napríklad čínske a africké plemená

Čo sa týka kríženia (hybridizácie), niektoré moderné plemená domácich husí môžu byť hybridmi týchto dvoch línií (Anser anser × Anser cygnoides), čo vedie k vzniku plemien so špecifickými vlastnosťami z oboch druhov. Kedže si tieto druhy zachovávajú genetickú kompatibilitu aj po domestikácii, existujú aj hybridy medzi divými formami a už domestikovanými.

Hospodársky význam husi spočíva v produkcii mäsa, vajec, peria a tuku. Husi sú známe svojou plodnosťou, niektoré plemená môžu zniesť až 500 vajec ročne. Husi sa vďaka svojej ostražitosti a hlasnému správaniu využívajú aj ako strážne zvieratá.

Niektoré významné plemená husí:

• Slovenská biela – pôvodom slovenské plemeno, prispôsobené našim podmienkam; chov je pomerne nenáročný
• Suchovská – pôvodom slovenské plemeno pochádzajúce z obce Suchá nad Parnou
• Pomoranská – starobylé plemeno chované pre mäso, vajcia a občas aj na stráženie
• Čínska – typická výrazným hrbolcom na zobáku a vzpriameným držaním tela
• Tulúzska – plemeno chované pre svoj veľký objem a produkciu tuku

Kačica domáca link

Väčšina domestikovaných kačíc (Anas platyrhynchos domesticus) pochádza z kačice divej (Anas platyrhynchos), ktorá bola domestikovaná v Číne približne v roku 2 000 pred n. l. Niektoré plemená kačíc pochádzajú aj z kačice pižmovej (Cairina moschata), prípadne z hybridov týchto druhov.

Hospodársky význam kačíc spočíva predovšetkým v produkcii mäsa a vajec. Kačice majú dobré kŕmne návyky a sú schopné efektívne využívať pastvu. V niektorých oblastiach, najmä v juhovýchodnej Ázii, sa praktizuje systém chovu kačíc na ryžových poliach, kde kačice prispievajú k hnojeniu polí a konzumujú škodcov.

Kačice sú odolné voči mnohým vtáčím chorobám, avšak môžu byť náchylné na niektoré parazitárne ochorenia. Domestikované plemená kačíc sa líšia veľkosťou, farbou a produktivitou. Niektoré plemená sa chovajú pre mäso, iné pre vajcia alebo okrasné účely.

Významné plemená kačíc:

• Biela pekinská – veľká, rýchlo rastúca kačica s bielym perím, obľúbená pre mäso
• Pižmová – väčšia kačica pôvodom z Južnej Ameriky, charakteristická červenými výrastkami okolo zobáka
• Saská – nemecké plemeno s modro-sivým a bielym perím, chované pre mäso a vajcia
• Indický bežec – štíhla, vzpriamená kačica známa pre výbornú znášku vajec
• Rouenská – francúzske plemeno podobné divým kačiciam, chované hlavne pre mäso
• Kajuga – americké plemeno s lesklým čiernym perím, známe svojou tichou povahou a znáškou tmavých vajec
• Chocholatá – stredne veľké plemeno s charakteristickým "chocholom" alebo chumáčom peria na hlave

Kura domáca link

Domestikácia kury domácej (kur domáci, Gallus gallus domesticus) sa uskutočnila približne pred 8 000 až 10 000 rokmi v juhovýchodnej Ázii, konkrétne v oblastiach dnešného Thajska, Vietnamu, Mjanmarska, a Indie. Predpokladá sa, že k domestikácii došlo z kury bankivskej (Gallus gallus), divého predka, ktorý v danej oblasti žije dodnes.

Kura domáca je jedno z najrozšírenejších domácich zvierat na svete, chované predovšetkým pre mäso a vajcia. Kury sú dôležitým hospodárskym vtákom na Slovensku, kde sú plemená chované nielen pre produkciu, ale aj pre ich špecifické vlastnosti, ako je odolnosť voči klimatickým podmienkam a efektívna produkcia (produkcia vajec alebo mäsa s minimálnymi vstupmi a zároveň maximálnym výstupom).

Počet plemien sliepok sa počíta na stovky. V závislosti od účelu sa plemená delia na:

• nosné (tzv. nosnice) – produkujú vysoký počet vajec
• mäsové (tzv. brojlery) – chovajú sa hlavne pre veľkosť a kvalitu mäsa
• kombinované – mäsovonosivé plemená, vhodné na oba účely
• okrasné

Podľa veľkosti sa spravidla rozlišujú dve alebo tri triedy:

• veľké
• malé
• stredné

Medzi významné plemená patria:

• Oravka – veľké plemeno pochádzajúce z Oravy, s kombinovanou úžitkovosťou, odolné a prispôsobené drsnejším podmienkam Slovenska
• Vlaška – veľké nosné plemeno s mnohými farebnými variantami
• Leghornka – stredné veľké nosné plemeno, pôvodom z Talianska
• Sasexka – stredne ťažké plemeno s kombinovanou mäsovonosivou úžitkovosťou
• Wyandotka – stredne veľké nosné plemeno, pôvodom z USA
• Hodvábnička – okrasné plemeno s jemným perím, pôvodom z Číny

Značky na vajciach (0, 1, 2, 3) sa vzťahujú na spôsob chovu nosníc, a teda informujú o podmienkach, v ktorých boli sliepky chované, pričom vyššie čísla označujú menej priaznivé podmienky pre zvieratá. Tieto čísla sú legislatívne stanovené v EÚ a sú súčasťou povinného označovania vajec.

• 0 – Ekologický chov (bio): Sliepky sú chované vo voľnom výbehu s prístupom na pastviny a dostávajú organické krmivo. Vnútorné priestory sú priestranné, s maximálne 6 sliepkami na m². Tento spôsob je považovaný za najprirodzenejší a najviac šetrný k zvieratám.

• 1 – Voľný výbeh: Sliepky majú prístup na vonkajšie pastviny počas denného svetla. Vnútorné priestory sú o niečo stiesnenejšie (maximálne 9 sliepok na m²), ale zvieratá majú možnosť pohybu na čerstvom vzduchu.

• 2 – Podstielkový chov: Sliepky sú chované vo vnútri budov bez prístupu na vonkajšie výbehy. Nachádzajú sa v priestranných halách s podlahovou podstielkou, kde sa nachádza minimálne 9 sliepok na m².

• 3 – Klietkový chov: Najmenej priaznivé podmienky, kde sú sliepky chované v klietkach bez prístupu na voľný výbeh. Každá sliepka má obmedzený priestor a nemá možnosť prirodzeného pohybu. Tento systém je najbežnejší v intenzívnych komerčných chovoch.

Morka domáca link

Morka domáca (Meleagris gallopavo domesticus) je domestikovaná forma morky divej (Meleagris gallopavo), pôvodom zo Severnej Ameriky. Morky domáce boli domestikované pred viac ako 2 000 rokmi, pričom sa chovajú hlavne pre mäso. Počas 16. storočia doviezli Španieli morky do Európy, kde sa následne vyvinuli rôzne plemená.

Morčacie mäso je obľúbené pre svoju výživovú hodnotu, vysoký obsah bielkovín a nízky obsah tuku, a je celoročne dostupné v mnohých krajinách. Pri veľkochove sa často uprednostňuje biele perie, pretože po ošklbaní sú zvyšky peria menej viditeľné.

Na Slovensku sa najčastejšie chovajú tieto plemená moriek:

• Biela širokoprsá – komerčne najviac využívané plemeno, chované pre veľké množstvo prsného mäsa
• Nemecká bronzová – ťažké plemeno, ktoré má dobré osvalenie a vysokú kvalitu mäsa
• Nemecká čierna – má podobné vlastnosti ako bronzová morka, ale je čierno sfarbená
• Gröllwitzská – plemeno s jedinečným sfarbením peria, ktoré pochádza z Nemecka
• Narragansett – americké plemeno, známe svojím rýchlym rastom a kvalitným mäsom

Práca a doprava link

V tejto kategórii sú zvieratá, ktoré človek využíva na prácu, ako je ťahanie ťažkých nákladov, práca na poli alebo preprava ľudí. Tieto zvieratá pomáhali ľuďom už tisícky rokov pri budovaní ciest, farmách, v bežnom živote a v nemalej miere sa zúčastňovali vojen ako jazdecké zvieratá.

Kôň domáci link

Domestikácia koňa (Equus ferus caballus) prebehla približne pred 5 500 rokmi v oblasti dnešného južného Ruska, Ukrajiny a Kazachstanu, pravdepodobne medzi kmeňmi stepných nomádov. Pôvodným divým predkom domestikovaného koňa je pravdepodobne tarpan (Equus ferus ferus) – divý kôň stepnej Európy a západnej Ázie. Tarpan vyhynul na konci 19. storočia. Bol menšieho vzrastu, s robustnou stavbou tela a jednoduchým zafarbením. Kôň Przewalského (Equus ferus przewalskii) je považovaný za posledného žijúceho divého koňa, no nie je priamym predkom domestikovaného koňa, hoci sú príbuzní.

Kôň je dôležitou súčasťou slovenského kultúrneho dedičstva a v minulosti zohrával významnú úlohu v spoločnosti. V súčasnosti sa kone u nás chovajú najmä pre jazdecké športy, prácu v lese, poľnohospodárstve a rekreačné jazdenie. Bežné je tiež ich využitie v terapii (hipoterapia).

V súvislosti s koňmi sa spomína niekoľko odborných pomenovaní:

• kobyla – samica
• žrebec – samec
• žriebä – mláďa
• remonta – mladý kôň v zácviku
• valach – kastrovaný samec
• žrebnosť – obdobie medzi oplodnením a pôrodom
• ožrebenie – pôrod

Teplokrvné a chladnokrvné kone sa rozlišujú podľa ich fyziologických vlastností, temperamentu a využitia:

Teplokrvné kone sú zvyčajne ľahšie, temperamentnejšie, rýchlejšie a sú vyšľachtené hlavne na športové a rekreačné účely. Tieto kone sú veľmi všestranné a vhodné pre disciplíny ako drezúra, parkúrové skákanie či jazdecké súťaže. Patria sem napríklad:

• Slovenský teplokrvník – populárny v športových disciplínach ako drezúra a parkúr
• Lipicán – aj keď má pevnejšiu stavbu tela, patrí medzi teplokrvné plemená a často sa používa na reprezentačné a jazdecké účely
• Anglický plnokrvník – známe svojím výbušným temperamentom, najviac sa využíva na dostihy

Chladnokrvné kone sú ťažšie, robustnejšie, pomalšie, ale silnejšie a vhodné na ťažkú prácu, napríklad v lesníctve alebo poľnohospodárstve. Majú pokojnejší temperament a sú menej citlivé na stres. Patria sem napríklad:

• Norik muránsky – ťažný kôň využívaný najmä v lesníctve a na ťažké práce
• Hafling – hoci je menší a všestranný, patrí medzi chladnokrvné plemená vďaka svojej pevnej a robustnej stavbe tela
• Percheron – známy svojou silou a elegantným vzhľadom, používa sa na ťažkú prácu aj v záprahových súťažiach

Somár domáci link

Domestikácia somára domáceho (Equus africanus asinus) začala približne pred 5 000 až 6 000 rokmi v severovýchodnej Afrike, konkrétne v oblasti dnešného Egypta a Sudánu, kde sa somáre, najmä v púštnych oblastiach, používali ako pracovné zvieratá na prepravu nákladov. Veľmi sa cenila ich odolnosť a vytrvalosť.

Somáre majú na Slovensku dlhú históriu ako hospodárske zvieratá, hoci ich význam v posledných desaťročiach poklesol. Tradične sa používali na prepravu nákladov v horských oblastiach. Sú dobre prispôsobené životu v suchých oblastiach a sú známe svojou schopnosťou prežiť na chudobnej pastve. Okrem sily, ktorou dokážu uniesť až 300 kg, poskytujú aj mlieko, ktoré je bohaté na živiny, a v minulosti sa používali aj ako zdroj mäsa.

Dnes sa ich chov zameriava najmä na udržanie tradičných foriem hospodárenia a na využitie v menších rodinných farmách na rekreačné účely, napríklad v rámci agroturistiky alebo na zábavu pre deti.

Somáre sa krížia s koňmi, no ich krížence sú neplodné. Mulice sú krížence samca somára s kobylou. Keď sa kríži žrebec so somáricou, krížence sa nazývajú muly. Oba krížence zdedia čo do postavy viac z matky, kým povahovo naopak. Mulice bývajú veľké ako kôň, ale sú oveľa vytrvalejšie a skromnejšie.

Strážne a pomocné zvieratá link

Psy a mačky, ktoré sú zaradené v tejto skupine, pomáhajú ľuďom pri rôznych špeciálnych úlohách. Psy pomáhajú pri strážení majetku, pasení dobytka, pri záchranných operáciách. Na tieto úlohy sa špeciálne cvičia a sú veľmi dôležitými pomocníkmi v rôznych oblastiach – od polície a armády až po bežné domáce farmy. V prípade mačiek bolo, a stále je, dôležité ich nasadenie v oblasti kontroly výskytu škodcov, najmä hlodavcov. V neposlednom rade sú to zvieratá, ktoré človek chová ako domácich spoločníkov. Tieto zvieratá často slúžia na spríjemnenie života, poskytujú emocionálnu podporu a stali sa súčasťou našich domovov.

Pes domáci link

Pes domáci (Canis lupus familiaris) je domestikovaná forma vlka dravého (Canis lupus) a patrí medzi najstaršie a najrozšírenejšie domáce zvieratá na svete. Pes bol domestikovaný pred viac ako 10 000 rokmi a odvtedy sa stal nenahraditeľným spoločníkom človeka v rôznych úlohách. Psy sa využívajú na lov, stráženie, pasenie hospodárskych zvierat, ako pracovné a ťažné zvieratá (polárne oblasti) či ako spoločníci.

Vďaka dlhoročnému šľachteniu vznikli stovky plemien prispôsobených rôznym úlohám a prostrediam. Na Slovensku sú známe najmä plemená pracovných psov, loveckých psov a pastierskych psov, ktoré majú historický význam pre slovenské poľnohospodárstvo a tradičné remeslá.

Významné slovenské plemená:

• Slovenský čuvač – pôvodné slovenské plemeno vyšľachtené ako strážny a pastiersky pes pre ochranu stád na horských pasienkoch
• Tatranský durič – slovenské lovecké plemeno určené na sledovanie a vyhľadávanie zveri, obľúbené pre svoju vytrvalosť a spoľahlivosť pri love
• Slovenský kopov – plemeno duriča určené na lov diviakov, s vynikajúcim čuchom a vysokou inteligenciou, je jedným z najstarších poľovníckych plemien na Slovensku
• Slovenský hrubosrstý stavač - slovenské plemeno poľovného psa, známe sivou hrubou srsťou a vynikajúcou schopnosťou pracovať na stope; využívané najmä v poľovníctve
• Československý vlčiak – vyšľachtené v 20. storočí v bývalom Československu; je známy svojou vysokou inteligenciou, vytrvalosťou a vernosťou, no vyžaduje dôkladný výcvik a socializáciu

Mačka domáca link

Domestikácia mačiek (Felis catus) začala približne pred 9 000–10 000 rokmi v oblasti úrodného polmesiaca, čo zahŕňa dnešné územia okolo Iraku, Sýrie, Libanonu, Izraela, a Egypta. Tento proces súvisel so vznikom poľnohospodárstva, keďže mačky priťahoval prebytok potravy, najmä hlodavcov, ktorí sa živia ľudskými zásobami. Najbližším divokým predkom mačky domácej je mačka divá africká (Felis lybica), ktorá sa prispôsobila životu v suchých oblastiach a začala si vytvárať vzťah s ľuďmi práve kvôli potravným zdrojom.

Mačky sa tradične využívajú na farmách a v domácnostiach na kontrolu hlodavcov, najmä v dedinských oblastiach. V minulosti sa chovali aj pre srsť a kožu. V niektorých kultúrach sa dokonca používalo mačacie mlieko alebo mačky slúžili ako súčasť jedálničkov.

Príklady mačacích plemien:

• Americká krátkosrstá mačka – známa svojou robustnou stavbou tela a loveckými schopnosťami, pôvodne chovaná na ochranu obilia pred hlodavcami
• Americký curl – typická svojimi nezvyčajne zakrivenými ušami, ktoré sú výsledkom genetickej mutácie
• Balinézska mačka – má sfarbenie podobné siamskej mačke, ale s polodlhou, hodvábnou srsťou
• Bengálska mačka – vďaka svojmu divokému vzhľadu a škvrnitosti srsti vyzerá ako malý leopard
• Birma – "posvätná birma" je známa svojim jemným charakterom a modrými očami
• Bombajská mačka – vyzerá ako miniatúrny čierny panter, má lesklú čiernu srsť a zlaté oči
• Britská krátkosrstá mačka – má plyšovú srsť a je známa svojou pokojnou a vyrovnanou povahou
• Maine Coon (Mainská mývalia mačka) – veľká a mohutná mačka, často označovaná za "jemného obra" s priateľskou povahou
• Perzská mačka – typická svojou dlhou, hodvábnou srsťou a splošteným nosom
• Siamská mačka – výrazná svojimi modrými očami a nápadným sfarbením srsti
• Sibírska mačka – polodlhá srsť a robustná stavba tela jej pomáhajú prežiť v drsných ruských podmienkach
• Sphynx – nezvyčajný vzhľad bez srsti; veľmi prítulná povaha