Mäsožravce a plutvonožce

Lasica myšožravá (Mustela nivalis) dosahuje dĺžku 11–28 cm, chvost 1–4 cm. Stavbou tela pripomína hranostaja. Žije v Eurázii, severnej Afrike a Amerike. Živí sa najmä drobnými hlodavcami a hmyzom. Hniezda si robí v norách drobných zemných cicavcov.

Hranostaj čiernochvostý (syn. lasica hranostaj, Mustela erminea) dosahuje dĺžku 16–29 cm, chvost 6–12 cm. Chodidlá krátkych končatín sú v zime husto osrstené. Výrazný farebný sezónny dimorfizmus. Čierny koniec chvosta ostáva aj pri zimnom sfarbení. Výmena letnej srsti prebehne za niekoľko dní. Hranostaj žije na väčšej časti severnej pologule. Je veľmi dravý. Živí sa najmä drobnými hlodavcami, menej hmyzom a plodmi. Vie sa šplhať po stromoch a výborne pláva.

Tchor tmavý (Mustela putorius) dosahuje dĺžku 35–45 cm, chvost 10–13 cm. Má pretiahnuté, ale zavalité telo na krátkych nohách. Obrysová srsť je hrubá a lesklá, na zadnej polovici tela predĺžená. Obýva lesostepi a stepi Európy a severozápadnej Afriky. Živí sa najmä drobnými hlodavcami. Loví aj žaby a žubrienky. Robí si zásoby potravy. V čase nebezpečenstva vystrekuje ostro páchnuce výlučky. Hrabe si krátke jednoduché nory. Najlepšie mu vyhovujú lesostepi. Zdomácnenej forme sa hovorí fretka.

Kuna hôrna (Martes martes) dosahuje dĺžku 32–58 cm, chvost 17–26 cm. Žltá škvrna pod hrdlom sa končí klinovito. Pazúry sú dlhé, zahnuté. Podsrstie je svetlosivé. V zime sú pätové mozole zakryté tvrdou srsťou. Žije vo väčšej časti Európy a v Ázii. Aktívna je najmä v noci. Živí sa hrabošmi, hmyzom a lesnými plodmi. Kuna sa vyhýba ľudským sídlam.

Jazvec lesný (Meles meles) dosahuje dĺžku 62–72 cm, chvost 15–19 cm. Na silných hrabavých nohách má mocné pazúry. Všežravosťou je poznačená aj stavba chrupu. Žije vo väčšej časti Európy a v palearktickej Ázii. Hrabe si hlbšie nory, v ktorých strávi väčšiu časť života. Je aktívny v noci. Živí sa plodmi, hmyzom a drobnými cicavcami. Pred zimným spánkom sa mu vytvára hrubá vrstva tuku. Obýva pásmo teplejších lesov.

Skunk smradľavý (Mephitis mephitis) meria asi 40 cm. Jeho podchvostové pachové žľazy vylučujú ostro páchnucu látku. Skunk si ňou značkuje teritórium a slúži mu aj ako účinná zbraň, ktorá môže nepriateľa aj trvalo oslepiť.

Rosomák severský (Gulo gulo) s dĺžkou 90 cm patrí medzi najväčších zástupcov čeľade. Má pretiahnuté telo, silné končatiny, širokú a zaoblenú hlavu, malé oči a krátke zaoblené uši, pričom jeho hustá, tmavá, olejová srsť je vysoko hydrofóbna. Žije v odľahlých oblastiach boreálnych lesov a subarktickej a alpskej tundry severnej pologule, najviac v severnej Kanade, Aljaške, Škandinávii a západnej Sibíri. Je prevažne mäsožravý a živí sa hlavne mršinou, pričom môže uloviť aj korisť oveľa väčšiu, než je on sám.

Vlk dravý (Canis lupus) dosahuje dĺžku 1,1–1,4 m, chvost 30–45 cm. Sfarbenie srsti podlieha silnej individuálnej a geografickej variabilite. Žije v Eurázii a v severnej Amerike vo svorkách až do založenia rodiny. Živí sa najmä kopytníkmi a zdochlinami. Má veľký lovný okrsok, na ktorom obstojí len zdravá a fyzicky zdatná zver. V populáciách kopytníkov robí selekciu lovom v ich okrajových vekových kategóriách, ktoré určujú zdravé zloženie populácie. Z vlka vypestoval človek psa. Krížence so psom dávajú plodné potomstvo.

Pes dingo (Canis lupus dingo) dosahuje dĺžku 1 m. Predkami dinga sú psy, ktoré ľudia doviezli do Austrálie asi pred 8 000 rokmi. Psy zdiveli a ustálil sa z nich druh žltohnedej farby.

Šakal zlatý (Canis aureus) je psovitý mäsožravec pochádzajúci z Eurázie, s dĺžkou tela okolo 80 cm. Má rôznofarebnú srsť od bledo krémovej v lete po tmavo hnedú v zime. Je menší ako vlk, s kratšími nohami, chvostom a menej výrazným čelom. Žije v dolinách, pri riekach, jazerách a pobrežiach, a nezriedka hľadá potravu pri ľudských obydliach. Je veľmi prispôsobivý, živí sa ovocím, hmyzom, malými cicavcami a vtákmi. V súčasnosti sa rozširuje do strednej a severovýchodnej Európy.

Kojot prériový (Canis latrans) je charakteristické zviera Ameriky. Pôvodne žil na západných rovinách a na skalnatých náhorných plošinách severného Mexika. Za posledných štyristo rokov sa však nesmierne rozšíril. Je to veľmi prispôsobivé zviera. Kojot žerie všetko. Chytá hlodavce, vtáky a plazy, skonzumuje aj hmyz a mrciny, zbiera aj žalude a obhrýza kaktusy. Pri love na väčšiu korisť sa spojí viac kojotov a zver si nadháňajú, takže si s ňou ľahko poradia.

Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) dosahuje dĺžku 0,6–0,8 m, chvost 30–50 cm. Sfarbenie a telesné rozmery podliehajú veľkej variabilite. Žije v Eurázii, severnej Afrike a Severnej Amerike. Živí sa najmä zdochlinami, myšami a drobnou poľovnou zverou, ale aj hmyzom a lesnými plodmi. Pri love uprednostňuje choré zvieratá. Je aktívna prevažne v noci. Často sa u nej vyskytuje besnota.

Mačka divá (Felis silvestris) dosahuje dĺžku 50–75 cm, chvost 25–40 cm. Tupo zakončený huňatý chvost má 8–12 tmavých krúžkov. Je zavalitejšia ako domáca mačka. Žije v Európe a Malej Ázii. Je veľmi plachá a neprivyká k človeku. Aktívna je za súmraku a v noci. Obýva lesy rozličného typu. Nie je predkom mačky domácej, aj keď sa s ňou kríži. Mačka domáca bola domestikovaná na Blízkom východe približne pred 9 000 rokmi a pochádza z dnes ešte stále žijúceho druhu mačky divej africkej.

Mačka divá africká (Felis lybica) je menšia mačkovité šelma s pieskovito sivou srsťou, s bledými vertikálnymi pruhmi po bokoch a okolo tváre. Uši sú červenkasté až sivé s malými štetcami na špičkách. Dĺžka tela samcov je 47–59 cm, chvost má dĺžku 26–36 cm, samice sú menšie. Žije v Afrike, západnej a strednej Ázii, a v rôznych biotopoch, od púští po savany.

Rys ostrovid (Lynx lynx) dosahuje dĺžku 0,8–1,3 m, chvost 10–25 cm. Po bokoch hlavy má "bokombrady", konce ušníc sú osrstené štetôčkami. Chvost je krátky. Na juhu areálu je škvrnitosť výraznejšia než pri severných populáciách. Žije v Európe, v Malej a centrálnej Ázii. Pri vyhľadávaní koristi sa viac orientuje zrakom a čuchom než ostatné mačkovité mäsožravce. Na korisť nestriehne ako väčšina mačiek, ale za ňou sliedi. Živí sa najmä zajacmi a malými kopytníkmi. Obýva prevažne hlboké lesy.

Puma americká (Puma concolor) je najväčšia severoamerická mačkovitá šelma. Dosahuje dĺžku 2 m, chvost 80 cm. Rozšírená je od severnej časti Britskej Kolumbie na východ po Quebec a na juh po Magalhaesov prieliv. V tomto areáli obýva lesy arktického a mierneho pásma, tropický dažďový les, stepi ale aj oblasti polopúští. Na veľkej časti areálu je už vyhubená. Živí sa drobnými cicavcami, kopytníkmi, vtákmi a pod. Pri love sa pružne pohybuje na skalách, v korunách stromov aj na zemi.

Gepard štíhly (Acinonyx jubatus) sa od ostatných mačkovitých šeliem odlišuje tým, že si nemôže zatiahnuť pazúry. Po celom tele je jednoducho čierno bodkovaný. Gepard je skvelý bežec, na krátke vzdialenosti dosahuje rýchlosť až 100 km/h. Loví hlavne kopytníky ako antilopy a pod. Kedysi žili gepardy po celej Afrike okrem pralesov, v Ázii od Arabského polostrova po Indiu. Ázijské gepardy sú už vyhubené.

Ocelot veľký (Leopardus pardalis) je najhojnejšou mačkou Južnej a Strednej Ameriky. Niektoré oceloty sú len o niečo väčšie ako domáce mačky. Pralesné oceloty bývajú tmavšie s veľkými škvrnami, oceloty z otvorených stepných oblastí sú svetlejšie s menšími škvrnami. Všetky oceloty dobre lezú po stromoch. Lovia všetko, čo vládzu premôcť. Kožušina z ocelota je jedna z najhľadanejších kožušín škvrnitých mačiek.

Leopard škvrnitý (Panthera pardus) a panter označuje jedno a to isté zviera. Samce majú mohutnejšiu stavbu tela a väčšiu hlavu (panter). Samice sú menšie a majú štíhlejšiu hlavu (leopard). Aj odlišnosť v zafarbení je len farebná odchýlka v rámci jedného druhu. Čierne leopardy sa vyskytujú hlavne v Ázii, škvrnité leopardy v Afrike. Leopardy sa živia hlavne kopytníkmi strednej veľkosti.

Jaguár americký (Panthera onca) je jedinou veľkou mačkou žijúcou na americkom kontinente. Je zavalitejší ako leopard, má kratšie končatiny a kratší chvost. Hmotnosťou sa vyrovná tigrovi. Jaguára nájdeme v hustom pralese, v riedkom buši alebo na polopúšťach južnej Argentíny či amerického juhozápadu. Dobre sa vie šplhať po stromoch. Na korisť útočí skokom zo stromu. Aj jaguáre majú svoje farebné odchýlky – čierne alebo biele so škvrnami.

Tiger džungľový (Panthera tigris) je najväčšia žijúca mačkovitá šelma pochádzajúca z Ázie. Má silné, svalnaté telo, oranžovú srsť s čiernymi pruhmi a veľkú hlavu s mocnými čeľusťami. Tigrie poddruhy obývajú rôzne typy lesov od Ruska po juhovýchodnú Áziu. Ako vrcholový predátor loví najmä kopytníky. Je samotársky, okrem obdobia párenia. Samice rodia 2–3 mláďatá, ktoré zostávajú s matkou približne dva roky. Dnes patrí tiger medzi najviac ohrozené zvieratá.

Lev púšťový (Panthera leo) dostal prezývku "kráľ zvierat". Pre samce je typická veľká hriva, samice ju nemajú. Lev obýva zväčša otvorené krajiny porastené kríkmi a s roztrúsenými stromami. Je jedinou mačkovitou šelmou, ktorá žije v skupinách. Členovia skupiny spolupracujú pri love a korisť potom spoločne zožerú. Lev dokáže na krátku vzdialenosť bežať rýchlosťou až 60 km/h.

Medveď hnedý (Ursus arctos) dosahuje dĺžku 1,7–2,5 m, chvost 6–14 cm. Zvyčajne váži do 360 kg, no výnimočne aj 500 kg. Obýva pásmo lesov Eurázie. Živí sa lesnými plodmi, hmyzom, larvami mravcov, hľuzami rastlín a zdochlinami. Výnimočne sa môže stať mäsožravým. Pomerne dobre sa vie prispôsobiť rušivým vplyvom civilizácie. Zimné brlohy si buduje hlavne pod vývratmi stromov. Na Slovensku je jeho populácia stabilná a v posledných rokoch rastie. Americký poddruh sa nazýva medveď hnedý grizly (U. arctos horribilis). Medvede grizly sú známe svojou mohutnosťou, majú výrazný hrb na pleciach, ktorý je tvorený svalmi potrebnými na hrabanie a silné pazúry, ktoré používajú na lov a hľadanie potravy.

Medveď baribal (Ursus americanus) dosahuje dĺžku 1,2–2 m a hmotnosť najviac do 300 kg. Je zväčša čierno sfarbený. Vyskytuje sa hlavne v Severnej Amerike. Živí sa predovšetkým rôznymi lesnými plodmi a drobnými stavovcami. V lesoch je pomerne hojne rozšírený a dokáže sa rýchlo prispôsobiť. Často napáda aj táboriská a snaží sa dostať aj do zatvorených áut.

Medveď biely (Ursus maritimus) je najväčším druhom medveďa, dospelé samce vážia 300–800 kg. Obýva Arktídu a priľahlé oblasti, žije na morských ľadovcoch. Má bielu alebo žltkastú srsť, čiernu kožu a hrubú vrstvu tuku, ktorá ho izoluje pred chladom. Medvede biele sú prevažne samotárske. Živia sa prevažne tuleňmi a rybami, dobre vedia plávať. Aktívne sú po celý rok, nespia ani v zime. Sú považované za zraniteľný druh, ohrozený zmenou klímy, ktorá spôsobuje úbytok morského ľadu.

Panda veľká (Ailuropoda melanoleuca) je druh medveďa, ktorý je endemický v Číne. Charakteristická je svojou čierno-bielou srsťou a zaobleným telom. Váži medzi 100 až 115 kg a meria 1,2 až 1,9 metra. Pandy sa prevažne živia bambusom, čo z nich robí takmer výlučne bylinožravce. Sú samotárske zvieratá a komunikujú prostredníctvom čuchu. Vďaka úspešným ochranárskym snahám bol stav pandy veľkej v roku 2016 preklasifikovaný z "ohrozeného" na "zraniteľný".

Hyena škvrnitá (Crocuta crocuta) sa vyskytuje najmä v subsaharskej Afrike. Môže dosahovať výšku v kohútiku až 91 cm a hmotnosť do 86 kg. Má žltkastú až hnedú srsť s tmavými škvrnami. Tento druh je sociálny a žije v klanoch vedených dominantnými samicami. Hyeny škvrnité sú známe svojou schopnosťou loviť v skupinách, no živia sa aj zdochlinami.

Najznámejším zástupcom je uškatec kalifornský (syn. u. tmavý, Zalophus californianus), pôvodom zo západnej Severnej Ameriky, rozšírený od juhovýchodnej Aljašky po stredné Mexiko. Samce dorastajú do dĺžky 2,5–2,7 m a vážia okolo 350 kg, zatiaľ čo samice sú menšie, s dĺžkou okolo 2,1 m a hmotnosťou približne 100 kg. Živia sa rôznymi druhmi rýb a hlavonožcov, pričom ich predátormi sú kosatky a žraloky. Sú veľmi inteligentné a ľahko sa dajú vycvičiť, preto sa často využívajú v zábavnom priemysle a námorných operáciách.

Tuleň obyčajný (Phoca vitulina) žije v miernych a arktických pobrežných oblastiach severnej pologule. Dosahuje dĺžku 1,85 m a hmotnosť až 168 kg. Má hnedú, striebornobielu, svetlohnedú alebo šedú farbu s charakteristickými nozdrami do tvaru V. Živí sa rybami, mäkkýšmi a kôrovcami.

Tuleň fúzatý (Erignathus barbatus) žije v Arktickom oceáne a jeho okolitých oblastiach. Dosahuje dĺžku 2,1–2,7 m a hmotnosť asi 430 kg. Jeho najvýraznejším znakom sú husté fúzy, ktoré používa na hľadanie potravy na dne mora. Živí sa hlavne mäkkýšmi, rybami a krevetami. Tuleň fúzatý je kľúčovou potravou pre medvede biele a dôležitý pre Inuitov, ktorí využívajú jeho kožu na výrobu rôznych predmetov.

Tuleň mníšsky (Monachus monachus) patrí medzi najohrozenejšie druhy tuleňov na svete. Pôvodne bol rozšírený v Stredozemnom mori a rozmnožoval sa na plážach, ktoré sú dnes turistickými centrami. Dospelé jedince dorastajú do 2,4 metra a vážia okolo 300 kg. Živí sa rybami a mäkkýšmi.

Mrož ľadový (Odobenus rosmarus) žije v severných častiach Atlantického a Tichého oceánu. Dospelé jedince dosahujú hmotnosť až 2 000 kg a dĺžku až 3,6 m. Farba kože sa mení od hnedastej po takmer ružovú. Na zvráskavenom tele majú pomerne málo srsti, ale hrubá podkožná vrstva tuku ich chráni pred chladom arktického mora. Živia sa hlavne mäkkýšmi, ktoré vyhľadávajú na morskom dne pomocou dlhých a citlivých fúzov. Mrože obývajú plytké vody nad kontinentálnymi šelfami, kde trávia veľa času na ľadových kryhách. Mrož je dôležitým druhom pre ekosystém Arktídy a má významné miesto v kultúre mnohých pôvodných obyvateľov, ktorí ho lovia pre mäso, tuk, kože a kly.