Ploskavce

Autor: Peter Pančík
Publikované dňa: 30.12.2023

Citácia: PANČÍK, Peter. 2023. Biopedia.sk: Ploskavce. [cit. 2025-03-27]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/ploskavce>.

Ploskavce (Plathelminthes) sú dorzoventrálne sploštené pretiahnuté dvojstranne symetrické živočíchy. Majú 2 zárodočné vrstvy, medzi ktorými je dutina vyplnená riedkym tkanivom nazývaným parenchým. Priestor medzi jednotlivými bunkami tvorí telesnú dutinu schizocél.

Na povrchu tela majú obrvený epitel, ale postupne so špecializáciou obrvenie zaniká úplne a vytvára sa kutikula (parazitické formy). Koža voľne žijúcich druhov zväčša produkuje sliz, ktorý uľahčuje pohyb. Koža ploskavcov slúži ako primárna obrana proti vonkajším fyzickým a chemickým vplyvom. Je relatívne priepustná, čo umožňuje výmenu látok s okolitým prostredím, ale zároveň poskytuje istú mieru ochrany.

Pod kožou sa nachádza vrstva svalov, ktoré tvoria tzv. kožno-svalový vak. Tento vak umožňuje ploskavcom efektívny pohyb, a to kontrakciou a relaxáciou svalových vlákien.

Cievna a dýchacia sústava nie je vyvinutá. Ploskavce najčastejšie dýchajú celým povrchom tela. Vnútrotelové parazitické formy dýchajú anaeróbne rozkladom glykogénu.

Tráviaca sústava začína na brušnej strane otvorom, ktorý je prijímací i vyvrhovací zároveň. Potrava pokračuje cez svalnatý hltan do vakovitého čreva alebo priamo do parenchýmu (u parazitov môže črevo chýbať). Análny otvor nemajú vyvinutý.

Vylučovaciu sústavu tvoria plamienkové bunky, tzv. protonefrídie, ktoré plnia funkciu podobnú obličkám u vyššie organizovaných živočíchov. Protonefrídie zohrávajú dôležitú úlohu v osmoregulácii.

Nervová sústava je pásová, kde nervy prebiehajú pozdĺž tela v pásoch. Voľne žijúce ploskavce majú na hlave vyvinuté zmyslové orgány (oči). Parazitické formy majú zmyslové orgány nahradené rôznymi ústrojmi, ako sú prísavky, háčiky a pod. U pokročilejších ploskavcov dochádza k cefalizácii, čo je proces, kde sa nervová sústava sústreďuje v hlavovej časti, čím sa zvyšuje ich schopnosť spracovávať zmyslové informácie a efektívne reagovať na prostredie.

Všetky ploskavce sú obojpohlavné živočíchy – hermafrodity. Vývin u voľne žijúcich druhov je priamy, u parazitov prebieha cez larvu a je veľmi zložitý so striedaním hostiteľov.

Systematicky členíme ploskavce na 3 triedy, pričom niekedy sa rozlišujú 2 podkmene združujúce buď voľne žijúce (Turbellariomorpha) alebo parazitické druhy (Cercomeromorpha): ⁽¹⁾

Trieda: Ploskulice

Trieda ploskulíc (Turbellaria) zahŕňa veľkú skupinu voľne žijúcich živočíchov s ploským a obrveným telom. Pohyb im uľahčuje pokožkou vylučovaný sliz. Potravu ploskulice prijímajú ústami, ktoré sú na brušnej strane, a to pomocou vyliačiteľného hltanu. Živia sa dravo. Žijú v stojatej i v tečúcej vode, v mori a vo vlhkej pôde.

K najväčším zástupcom tejto triedy u nás patrí ploskuľa mliečnobiela (syn. p. mliečna, p. biela; Dendrocoelum lacteum). Dosahuje dĺžku 20–25 mm. Žije v stojatých alebo len veľmi pomaly tečúcich vodách. Ploskuľa tmavá (Dugesia lugubris) znáša i teplejšie a viac znečistené vody. Naopak ploskuľa vrchovská (Crenobia alpina) žije v horských prameňoch s nízkymi teplotami (6–8 °C) a vo vode vyžaduje veľa kyslíka.

Trieda: Motolice

Motolice (Trematodes) sú endoparazitické druhy, ktoré nemajú obrvený epitel a ich telo pokrýva kutikula. Majú jednu ústnu a jednu brušnú prísavku, a tak ako aj ploskulice, nemajú žiadne háčiky. Ich vývinový cyklus je pomerne zložitý a prebieha v 2–3 hostiteľoch (primárni hostitelia sú mäkkýše). Živia sa krvou alebo črevnou šťavou. Niektoré z nich zapríčiňujú nebezpečné ochorenie zvierat a človeka.

Motolica pečeňová (Fasciola hepatica) je v dospelosti dlhá 20–30 mm. Cudzopasí v pečeni kráv, oviec a kôz, zriedka u človeka. Jej medzihostiteľom je slimák vodniak (Galba truncatula, syn. Lymnaea truncatula). Z vajíčok sa vo vode liahnu larvy, ktoré napádajú slimáka. Po určitom vývine slimáka opúšťajú, usadzujú sa na rastlinách a premieňajú sa na cystu. Ak sa na týchto miestach po opadnutí vody pasie dobytok, môžu sa cysty dostať do jeho tela, kde sa z nich uvoľňujú larvy a cez žlčovod prenikajú do pečene. Dobytok možno uchrániť pred nákazou tým, že ho nepasieme na mokrých lúkach a neskrmujeme čerstvé seno z týchto miest.

Z tropických druhov je významná dvojprísavnica močová (Schisostoma haematobium). Parazituje v stavovcoch. Samičky kladú vajíčka zaryté v stenách močového mechúra (moč býva krvavý). Z tade sa močom dostávajú von z tela do vody. V slimákovi Bulinus prebehne larválny vývin. Takmer zrelé formy sa potom cez pokožku dostanú do ciev človeka. Choroba sa nazýva bilharzióza.

Trieda: Pásomnice

Pásomnice (Cestodes) sú bez výnimky parazity. Majú dlhé pretiahnuté telo, často zložené z hlavičky (scolex), zo zväčšujúcich sa a na konci oddeľujúcich článkov – proglotidy. Na scolexe sa nachádzajú rôzne háčikovité útvary. Tráviaca sústava im chýba, potravu prijímajú celým povrchom tela. Keďže sú to črevné endoparazity, dýchajú anaeróbne, rozpadom glykogénu.

Posledné zrelé články, naplnené vajíčkami, odtrhávajú sa a výkalmi sa dostávajú do vonkajšieho prostredia. Vývoj pásomnice prebieha obvykle v dvoch hostiteľoch. Dospelé pásomnice žijú v čreve stavovcov. Hostiteľa poškodzujú odčerpávaním živín.

Pásomnice majú larvy dvoch typov: "na suchu" sa tvoria onkosféry, vo vodnom prostredí žijú koracídiá. Tieto larvy sa v inom hostiteľovi menia na tzv. larvocysty, čo sú štádiá, z ktorých sa vyvinie jeden (cysticercus, cysticercoid, procercoid, plerocercoid) alebo viac (cenurus, echinococcus – až 1000) dospelých jedincov.

U nás sa vyskytuje pásomnica dlhá (Taenia saginata). Je dlhá 3–10 m. medzihostiteľom je hovädzí dobytok. Do človeka sa dostane zjedením polosurového mäsa. Podobný vývoj má pásomnica venčeková (Taenia solium). V dospelosti je dlhá 2–3 m. Jej medzihostiteľom je ošípaná. Larvy, ktoré sa vyvíjajú vo vode, má vo svojom vývinovom cykle pásomnica Diphyllobotrium latum. Dospelá dosahuje dĺžku až 20 m. Jej hostiteľom sú ryby. Človek sa môže nakaziť infikovaným surovým rybacím mäsom (suši a pod.).