Štetinatoústky a atrochozoy

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Štetinatoústky a atrochozoy. [cit. 2024-07-20]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/stetinatoustky-a-atrochozoy>.

Rozsiahla skupina prvoústovcov sa pôvodne delila na 2 skupiny kmeňov: (1)

  1. skupina kmeňov: Pseudocoelomata (syn. Nonspiralia) – zahŕňala živočíchy s nepravou telovou dutinou (pseudocél) s radiálnym ryhovaním vajíčka
  2. skupina kmeňov: Spiralia (špirálovce) – špirálové ryhovanie oplodneného vajíčka

V rámci pseudocélomát bolo členenie v roku 2005 nasledovné:

Na základe fylogenetických štúdií došlo k značnému revidovaniu prvoústovcov na ich najvyššom stupni: (2)

  • skupina kmeňov Pseudocoelomata (syn. Nonspiralia) sa rozpadla a mnohé kmene sa dokonca presunuli ku skupine kmeňov špirálovce (Spiralia), čo je ilustruje neistotu, aká v zaradení prvoústovcov panuje
  • štetinatoústky (Chaetognatha) sa identifikovali ako osobitný nadkmeň, mimo špirálovce (Spiralia)

Nadkmeň: Štetinatoústky link

Štetinatoústky (Chaetognatha) sú štíhle morské živočíchy, dlhé 2–15 cm, ktoré vzhľadom pripomínajú priesvitné sklovité rybky s 1 alebo 2 pármi horizontálnych plutvičiek a chvostovou horizontálnou plutvičkou. Hlava je pokrytá kapucňou, z pod ktorej vyrastajú mierne zahnuté štetiny slúžiace na zachytávanie potravy. Célom je trojdielny.

Štetinatoústky boli pôvodne zaradené ako kmeň polyfyletickej skupiny Pseudocoelomata (syn. Nonspiralia), avšak celá táto skupina sa už v súčasnosti nepoužíva.

Kryciu sústavu tvorí viacvrstvový epitel, čo je u bezstavovcov výnimka.

Pohybová sústava pozostáva z priečne pruhovaného svalstva. Pohybujú sa trhanými pohybmi podobne ako larvy komárov.

Štetinatoústky sú hermafrodity s potlačeným larválnym štádiom.

Súčasťou morského planktónu je napr. Sagitta hexaptera.

Nadkmeň: Špirálovce link

Špirálovce (Spiralia) zoskupujú živočíchy so špirálnym ryhovaním oplodneného vajíčka. Evolučné vzťahy v rámci tejto skupiny sa často menia.

Pôvodne sa delila na 3 nadkmene:

  1. skupina kmeňov: Špirálovce (Spiralia)
    1. nadkmeň: Atrochozoy (Atrochozoa) – jednoduchá telová stavba s larvou typu planula alebo priamym vývinom
    2. nadkmeň: Trochofórovce (Trochozoa) – zložitejšia stavba s larvou typu trochofóra, bez mechanizmu zvliekania
    3. nadkmeň: Zvliekavce (Ecdysozoa) – tzv. "vyššie" prvoústovce, charakteristické zvliekaním kutikuly

Neskôr (r. 2015) sa zvliekavce presunuli mimo špirálovce do osobitnej skupiny a nadkmene sa redefinovali ako línie:

  1. nadkmeň: Štetinatoústky (Chaetognatha)
  2. nadkmeň: Špirálovce (Spiralia)
    1. línia: Atrochozoy (Platyzoa, Atrochozoa)
    2. línia: Trochofórovce (Trochozoa)
  3. nadkmeň: Zvliekavce (Ecdysozoa)

Kmeň: Brušnobrvky link

Brušnobrvky (syn. brušnobrvce) (Gastrotricha) majú svoje pomenovanie odvodené od niekoľkých radov bŕv na brušnej strane tela. Sú to drobné vodné živočíchy s dĺžkou tela do 1 mm. Telo fľaškovitého tvaru je zakončené vidlicovitou "nohou", ktorá obsahuje cementózne žľazy produkujúce sekrét, ktorý vo vode tuhne a slúži na prichytávanie sa k rôznemu podkladu.

Brušnobrvky majú výrazný svalnatý hltan s trojbokým prierezom a trubicovitý žalúdok, ktorý je tvorený štyrmi radmi epitelových buniek. Anus sa nachádza vzadu na chrbte u sladkovodných druhov, zatiaľ čo u morských druhov je na brušnej strane. Niektoré druhy majú slepo ukončené črevo, podobne ako ploskule, a trávenie prebieha výlučne intracelulárne.

Nervová sústava je jednoduchá a pásová, zmyslové orgány sú vzácne vyvinuté (napr. ploché oči).

Sladkovodné druhy využívajú protonefrídie, zatiaľ čo morské druhy majú kožné exkrečné žľazy.

Brušnobrvky sú hermafrodity. Ich vajíčka sa vyznačujú extrémne determinovaným brázdením, pričom jednotlivé druhy majú konštantný počet buniek (eutélia). Ich presné postavenie v systéme nie je úplne jasné. Pôvodne boli zaraďované medzi okrúhlovce (Nemathelminthes).

Kmeň Gastrotricha sa delí na dve triedy: Macrodasyoidea, ktoré sú charakteristické pre morské prostredie a majú komplexnejšie brvenie a reprodukčnú anatómiu, a Chaetonotoidea, zahrňujúce druhy žijúce v sladkovodných alebo vlhkých terestrických prostrediach s jednoduchším telovým brvením a reprodukčným systémom. Zo sladkovodných druhov je známa brušnobrvka veľká (Chaetonotus maximus).

Kmeň: Čeľusťoústky link

Čeľusťoústky (Gnathostomula) sú drobné, štíhle morské červovité živočíchy, ktoré majú dĺžku medzi 0,5 a 3 mm. Sú charakteristické dlhým obrvením na povrchu tela. Okolo ich ústneho otvoru sa nachádzajú kutikulárne čeľuste, ktoré sú adaptáciou na ich spôsob života a stravovanie. Anus týchto živočíchov je druhotne redukovaný. Trávenie u nich prebieha výlučne intracelulárne, teda vnútri buniek.

Čeľusťoústky sú hermafroditické organizmy. Podľa anatómie reprodukčných orgánov a typu spermií ich rozlišujeme na dva rady: Filospermoidea sa vyznačujú dlhším a štíhlejším telom a spermiami s jediným bičíkom, Bursovaginoidea majú krátke a zavalitejšie telo a spermie sú rôzne veľké a bezbičíkaté.

Tieto archaické živočíchy obývajú morský piesok, často na miestach, kde je obsah sírovodíku (H2S) vyšší. Živia sa drobnými riasami, čo im zabezpečuje dostatočné množstvo potravy v ich mikrohabitate. Príkladom takéhoto druhu je Gnathostomaria lutheri, ktorý žije v Stredozemnom mori.

Kmeň: Vírniky link

Vírniky (Rotifera) boli dlho zaraďované medzi okrúhlovce (Nemathelminthes). Najnovšie molekulárno-biologické výskumy však potvrdili, že hlístovce patria do vývojovo pokročilejšej vetvy zvliekavcov. Vírniky s nimi spája niekoľko znakov:

  • trojhranný hltan
  • eutélia (konštantný nemenný počet buniek)
  • gonochorizmus (jedince s oddelenými pohlaviami)
  • extrémne determinované brázdenie vajíčka a priamy vývin

Vírniky sú väčšinou mikroskopické, ich veľkosť sa pohybuje od pár desatín milimetra do približne 2 mm. Telovú dutinu tvorí pseudocél. Telo vírnikov je pokryté kutikulou (pri niektorých druhoch masívnym ochranným pancierom) a zvyčajne sa delí na štyri základné časti – hlavu, krčok, trup a noha. Na hlave sa často nachádzajú charakteristické brvy, ktoré slúžia na pohyb a na priťahovanie potravy. Trup obsahuje väčšinu vnútorných orgánov vrátane tráviaceho a reprodukčného systému. Trup s hlavou prepája krčok, ktorý je i niektorých druhov redukovaný. Na konci trupu sa často nachádza noha, ktorá môže byť vybavená cementóznymi žľazami slúžiacimi na pripevnenie k substrátu u prisadnutých druhov.

Charakteristickým orgánom tráviacej sústavy vírnikov je trojhranný hltan a mastax – chitinózny žuvací útvar, ktorý umožňuje mechanické spracovanie potravy.

Vylučovacia sústava sa skladá z protonefrídií, ktoré sa spájajú do močového mechúra vyúsťujúceho do kloaky.

Nervová sústava je tvorená hlavovým gangliom, z ktorého vychádzajú dva nervové pásy – pásová nervová sústava. Zo zmyslových orgánov sú prítomné receptorické brvy a výrastky, niekedy aj primitívne ploché očká.

Vírniky sú gonochoristy, pričom samci sú menší ako samičky. Zaujímavosťou je heterogónia, teda striedanie partenogenetických generácií samíc s pohlavnou generáciou.

Vírniky sa vyskytujú v morských i sladkovodných prostrediach, a dokonca i vo vlhkom machu. Do kmeňa Rotifera zaraďujeme jednu triedu Rotatoria, ktorá sa delí na dve podtriedy – Seisona (morské vírniky) a Eurotatoria (sladkovodné alebo edafické vírniky).

Kmeň: Háčikohlavce link

Háčikohlavce (Acanthocephala) sú endoparazitické červovité živočíchy sa vyznačujú prítomnosťou krátkeho chobotu (proboscis) na prednej časti tela, ktorý je opatrený kutikulárnymi háčikmi a svalovým retraktorom. Vďaka tomuto mechanizmu je chobot pohyblivý a väčšinou ho možno vtiahnuť do hlavovej časti.

Telo je pokryté tenkou kutikulou, pod ktorou sa nachádza syncytiálny epidermis (zlučujúci viacero buniek) so systémom kanálikov, ktorými prúdi hemolymfa. Tento systém pravdepodobne slúži na výživu, nakoľko tráviaca sústava vrátane úst a anusu u týchto organizmov úplne zaniká.

Vylučovanie odpadových látok zabezpečujú protonefrídie.

Háčikohlavce sú gonochoristy, čo znamená, že existujú samostatné pohlavia. Ich životné cykly sú zložité a zahŕňajú striedanie hostiteľov. Medzihostiteľom je zvyčajne článkonožec, v ktorom sa vyvíja ostnatá larva (acanthella), zatiaľ čo definitívnym hostiteľom je stavovec. Nakaziť sa možno konzumáciou medzihostiteľa alebo iného napadnutého stavovca.

Medzi známe druhy patrí háčikohlavec veľký (Macracanthorhynchus hirudinaceus), ktorého larva žije v larvách zlatoňov (Cetoniinae) a dospelé jedince obývajú črevo ošípaných, zriedka u človeka. Iné druhy ako Polymorphus minutus a Filicollis anatis prekonávajú svoj životný cyklus cez hostiteľov ako sú vodný rakoš (Gammarus) a kačica alebo hus.

Podľa Tirjaková a kol. (2015) "Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov (1. vydanie)" vykazujú háčikohlavce natoľko blízky vzťah s vírnikmi, že tvoria triedu Acanthocephala v rámci kmeňa Rotifera.
  1. Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty: PaedDr. Valerián Franc CSc.. (2005).
  2. Tirjaková E., Vďačný P., Kocian Ľ.: Systém eukaryotických jednobunkovcov a živočíchov. (2015). Katedra zoológie PriF UK, Bratislava (1. vydanie).

Ďalšie články

Bilateralia - dvojstranne súmerné živočíchy

Prvoústovce predstavujú dôležitú skupinu živočíchov s tromi záročnými listami. Ich charakteristiky zahŕňajú bilaterálnu symetriu, vznik úst na mieste blastoporu a rozmanitú telovú organizáciu. Kľúčové kmeňe zahŕňajú ploskavce, okrúhlovce, mäkkýše, obrúčkavce a článkonožce.

Ploskavce

Ploskavce sú dorzoventrálne sploštené, dvojstranne symetrické živočíchy s dvoma zárodočnými vrstvami a parenchýmom. Nemajú cievnu ani dýchaciu sústavu, dýchajú celým povrchom tela, niektoré anaeróbne. Majú jednoduchú tráviacu a vylučovaciu sústavu, nervový systém s hlavovým gangliom a sú hermafrodity. Vývin je priamy alebo cez larvy so striedaním hostiteľov. Rozlišujeme triedy ploskulice, motolice a pásomnice.

Hlístovce

Hlístovce predstavujú rozmanitú skupinu, ktorá zahŕňa voľne žijúce aj parazitické formy. Tieto živočíchy majú dlhé, valcovité telá a sú charakteristické svojím jednoduchým tráviacim a nervovým systémom, ako aj vylučovacou sústavou. Hlístovce sú dôležité ako modelové organizmy vo výskume a majú významný dopad na zdravie ľudí a rastlín.

forward