Radiata - lúčovito súmerné živočíchy

Radiata - lúčovito súmerné živočíchy link

Skupina Radiata zahrňuje živočíchy s radiálnou (lúčovitou) symetriou, čo predstavuje jednu z ich hlavných charakteristík. Táto symetria znamená, že telo živočícha môže byť rozdelené na identické časti prostredníctvom viacerých rovín prechádzajúcich cez centrálny bod. Živočíchy sem patriace nazývame mechúrniky (Coelenterata).

Telo týchto živočíchov je vakovité, zložené z dvoch zárodočných listov – diploblastické živočíchy – a v embryologickej terminológii zodpovedá štádiu gastruly. Medzi ektodermom a endodermom sa vyvíja vrstva buniek zmiešaného pôvodu – mezoglea.

U mechúrnikov dochádza v porovnaní s hubkami k výraznej špecializácii tkanív, no stále je veľmi jednoduchá, čo im umožňuje efektívne vymieňať látky a dýchacie plyny s okolitým prostredím prostredníctvom difúzie. Tráviaca dutina vytvára gastrovaskulárnu sústavu ústiacu na povrchu jediným prijímacím otvorom, ktorý je zároveň aj vyvrhovací. Na rozdiel od hubiek trávenie mechúrnikov je mimobunkové (extracelulárne).

Svalová sústava je jednoduchá, zahŕňa kontraktilné bunky, ktoré koordinovanými pohybmi zabezpečujú sťahovanie a uvolňovanie ramien živočícha (u medúzovcov aj aktívny pohyb).

Mechúrniky nemajú centralizovaný nervový systém (u medúzovcov sa v dôsledku ich aktívneho pohybu môžu vyskytovať nervové gangliá). Namiesto toho ich nervové bunky sú rozptýlené po celom tele. Takáto nervová sústava sa nazýva difúzna. Je zmiešaného pôvodu – ekto- aj endodermálneho (u ostatných živočíchov je nervová sústava výlučne ektodermálneho pôvodu).

Vo vývine sa strieda pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie – metagenéza. Predovšetkým u medúzovcov je charakteristické cyklické striedanie polypového (nepohlavné štádium, prisadnuté) a medúzového štádia (pohlavné štádium, pohyblivé). Nepohlavným rozmnožovaním môžu vznikať rôzne veľké kolónie.

Mechúrniky sú vodné živočíchy obývajúce sladké, no prevažne morské vody. Celosvetovo je popísaných približne 11 000 druhov.

Postavenie mechúrnikov v systéme je nasledujúce: ⁽¹⁾

Podľa novšej klasifikácie sa polypovce a medúzovce zaraďujú do podkmeňa medúzovníky, pričom koraly tvorí viacero tried v rámci samostatného podkmeňa. ⁽²⁾

Kmeň: Pŕhlivce link

Pŕhlivce (Cnidaria) majú okolo ústneho otvoru sústredené ramená s pŕhlivými bunkami. Pŕhlivé bunky (nematocyty, cnidoblasty) sú špeciálne bunky s vymrštiteľným dutým vláknom. Vnútro bunky je vyplnené hypnotoxínom, ktorým omračujú korisť. Popŕhlenie medúzou je vždy nepríjemné a ťažko sa hojí.

Pŕhlivce sa vyskytujú v dvoch formách:

1. polypové štádium – je prisadnuté a väčšinou nepohlavné
2. medúzové štádium – je plávajúce a vždy produkuje pohlavné bunky

Rodozmena (metagenéza) predstavuje striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie. Najprv z oplodnených vajíčok vznikajú ploché obrvené larvy planuly, ktoré prisadajú na dno a vyrastá z nich strobila. Strobila dozrieva a môže sa ďalej nepohlavne množiť pučaním. V takomto polypovom štádiu sa nazýva aj scyfistoma. (V prípade nepriaznivých podmienok sa môže zmeniť na dormantné štádium – podocystu.) Do ďalšieho štádia životného cyklu prechádza v procese strobilácie, kedy dozreté strobily oddeľujú mladé medúzky – ephiry. Strobilácia teda predstavuje nepohlavný spôsob rozmnožovania, kedy sa z polypového štádia stáva medúzové štádium. Dospelá medúza nesie zrelé pohlavné bunky.

Striedanie pohlavnej a nepohlavnej generácie prebieha u všetkých tried pŕhlivcov. Polypovce môžu taktiež tvoriť medúzové štádium, aj keď len mikroskopické. U nich sa pohlavné bunky tvoria prevažne na špeciálnych polypoch, tzv. gonozoitoch. Prevládajúce štádium u nich je polypové. Medúzovce majú naopak prevládajúce štádium medúzové, ale všetky vytvárajú aj polypové štádium, rozmnožujúce sa určitý čas nepohlavne strobiláciou. Koraly netvoria vôbec medúzové štádium ale rodozmenu majú podobnú ako polypovce.

Trieda: Polypovce link

Polypovce (Hydrozoa) majú svalové bunky, uložené vo dvoch navzájom funkčne antagonistických vrstvách, na typických ramenách, ktoré vybiehajú z ústia tráviacej dutiny.

Nervové bunky u polypa vytvárajú rozptýlenú nervovú sústavu, bez náznakov koncentrácie do ganglií.

Vo vývine polypovcov prevažuje polypové štádium, niektorým druhom dokonca medúzové štádium chýba.

U polypovcov je časté vytváranie kolónií, ktoré môžu byť monomorfné, zložené z polypov rovnakého vzhľadu a funkcie, alebo polymorfné, kde sú jednotlivé jedince úzko prepojené a špecializované na vykonávanie rôznych funkcií (nadnášanie, chytanie koristi, trávenie, rozmnožovanie).

Medúzovka sladkovodná (Craspedacusta sowerbeii) žije v dunajských ramenách a v štrkových jazerách (Rusovce). Tvorí aj medúzové štádium. Dospelé medúzky merajú 2–2,5 cm. Polyp je nenápadný, bez zreteľných ramien. Je to veľmi expanzívny druh, pôvodom z Číny, v súčasnosti prenikajúci až do sladkých vôd Austrálie.

Trieda: Medúzovce link

Medúzovce (Scyphozoa) sú len morské jedince, u ktorých prevažuje medúzové štádium nad polypovým. Vznikajú strobiláciou polypa, kedy sa od jeho tela oddelí pohyblivá časť s ramenami a pohlavnými bunkami – medúza.

Gastrovaskulárna sústava je u medúz zložitejšia ako u polypov.

Nervová sústava je difúzna, hoci na okrajoch zvona sa zhlukujú nervové bunky do ganglií, tzv. rhopálií. Prítomná je aj statocysta. Niektoré druhy majú dobre vyvinuté oko. Rozvoj nervovej sústavy a zmyslových orgánov súvisí s dravým spôsobom života.

Medúzy žijú skoro vo všetkých moriach a oceánoch. Niektoré druhy sú rozšírené po celom svete. Najbežnejším druhom v moriach a oceánoch mierneho až tropického pásma je tanierovka ušatá (Aurelia aurita). Priemer zvona dosahuje až 40 cm.

Trieda: Koraly link

Koraly (Anthozoa) majú tráviacu dutinu rozdelenú prepážkami na viac častí, čo značne zvyšuje tráviacu a vstrebávaciu plochu pre živiny. Väčšina druhov má schránku (okrem sasaniek). Nemajú pŕhlivé bunky. Polyp žije prisadnuto, medúzové štádium chýba. Vytvárajú koralové útesy, ktoré sú schopné dorastať.

Medzi najznámejších zástupcov patrí napr. lalokovník prstnatý (Alcyonum digitatum) žijúci v severných moriach. Tvar jeho tela a žlto-oranžové sfarbenie pripomína prsty. Koral červený (Corallium rubrum) žije v Stredozemnom mori. Robia sa z neho ozdobné korále.

Zo sasaniek je najznámejším druhom adamsia pustovnícka (Adamsia palliata). Žije v symbióze s rakom pustovníckym (Pagurus pridauxi). Žije na ulite, pri zmene schránky prechádza opatrne na novú. Chráni raka svojimi pŕhlivými ústrojmi.

Kmeň: Nepŕhlivce link

Nepŕhlivce (Acnidaria) sú charakteristické tzv. biradiálnou symetriou, ktorá má dve roviny súmernosti a je akýmsi prechodom z radiálnej k bilaterálnej symetrii.

Nepŕhlivce nemajú pŕhlivé bunky, nahradzujú ich lepivé koloblasty. Na povrchu tela je 8 pásov lupienkov v podobe rebier (nazývajú sa preto aj rebrovky – Ctenophora), ktoré tvoria zlepené brvy, slúžia na pohyb.

Tráviaca sústava je zložitejšia ako u pŕhlivcov, pozostáva z úst, hltanu a análneho otvoru. Takýto jednosmerný tok potravy a nestrávených zvyškov umožňuje efektívnejšiu výmenu látok a využitie energie.

Charakteristickou črtou mnohých nepŕhlivcov je prítomnosť tkanív emitujúcich svetlo – bioluminiscencia.

Fylogenetické vzťahy nepŕhlivcov k ostatným skupinám sú nejasné. Stavbou tela pripomínajú pŕhlivce, ale odlišuje ich zreteľný priamy vývin a prítomnosť mezenchýmu, z ktorého vznikajú svaly. V súčasnosti prevláda názor, že ide vlastne o larválne formy doteraz neznámych, resp. vyhynutých živočíchov, ktoré dospievajú, pretože stavbou sú veľmi blízke larve planule. Tento jav sa nazýva neoténia. Niektorí autori ich považujú za východiskovú skupinu pre vývoj druhoústych Bilateralia.

Do tohto málo početného kmeňa (asi 100–150 druhov) patria napr. beroa oválna (Beröe ovata) a venušin pás (Cestum veneris). Žijú vznášajúc sa v mori, niektoré lezú po dne.