Biológia je najkrajšia veda. Mojou snahou, ako verného fanúšika biológie, je priniesť ti užitočné zhrnutie stredoškolského účiva z biológie a zároveň obohatiť tvoje vedomosti o podrobnejšie poznatky.
Pre zjednodušenie je celý obsah učiva rozdelený do kapitol.
V priebehu evolúcie stavovcov sa vyvinulo množstvo zaujímavých a rozmanitých skupín, ktoré sú dnes už vyhynuté. Medzi tieto skupiny patria starobylé morské organizmy, ako konodonty a ostrakodermy, ako aj rané čeľustnaté ryby, akými boli plakodermy a akantódy. Významnú úlohu v prechode zo života vo vode na súš zohrali labyrintodonty, ktoré predstavujú prechod medzi rybami a obojživelníkmi. Postupne sa z týchto skupín vyvinuli pokročilejšie línie plazov a predkov cicavcov.
Genetika živočíchov sa v praxi sústreďuje na šľachtenie plemien s cieľom zlepšiť vlastnosti ako produkcia mlieka, kvalita mäsa či odolnosť voči chorobám. Šľachtenie využíva analýzu genotypu a fenotypu jedincov, aby boli vybrané tie s najlepšími genetickými predpokladmi. Drozofila poskytla kľúčové poznatky o genetických procesoch, ktoré sa aplikujú aj pri chove hospodárskych zvierat. Tie sa delia podľa využitia na produkčné, pracovné alebo spoločenské.
Rozmnožovanie je jednou zo základných funkcií všetkých živočíchov, ktorá zabezpečuje pokračovanie rodu a prispieva k evolúcii druhu. Môže byť nepohlavné, kde nový jedinec vzniká z materského organizmu, alebo pohlavné, kde splynutím gamét vzniká zygota. Oplodnenie môže byť vonkajšie alebo vnútorné. Vývin mláďat prebieha buď kladením vajec, živorodením alebo kombináciou oboch.
Krycia sústava je jednou z kľúčových orgánových sústav, ktorá zohráva významnú úlohu v ochrane organizmu pred vonkajšími vplyvmi, ako sú mechanické poškodenia, patogény či vysychanie. Zároveň reguluje teplotu, vylučovanie a zmyslové vnímanie prostredia. U mnohých živočíchov zároveň plní aj funkciu opornej sústavy, čo umožňuje pohyb a zachovanie tvaru organizmu.
Tento článok poskytuje prehľad taxonomického systému chordátov s dôrazom na ich klasifikáciu až po úroveň nadčeľadí, pričom čerpá z kľúčových zdrojov Tirjaková a kol. (2015) a Trnka (2018). Zohľadňuje súčasné vedecké debaty o zaradení niektorých skupín, ako sú korytnačkotvaré a vtáky, a zároveň ponúka stručný, ale komplexný pohľad na hlavnú vetvu chordátov, od primitívnych až po moderné formy.
Primáty sú skupina prevažne stromových živočíchov s piatimi prstami na nohách a vyvinutým zrakom, ktoré sa živia ovocím, semenami a niektoré aj mäsom. Nižšie primáty, ako lemurovité, okáľovité a lorisovité, majú veľké oči a pazúry. Vyššie primáty sa delia na tri nadčeľade: širokonosé opice (vrešťanovité a malpovité), úzkonosé opice (mačiakovité) a ľudoopy (gibonovité a hominidovité). Ľudoopy, ako orangutany, gorily a šimpanzy, sú vývojovo najbližšie k človeku, no nie sú jeho predchodcovia.
Pomôž nám vytvárať ešte lepšiu Biopediu tým, že sa zapojíš do našich ankiet...
Momentálne nie sú pre teba k dispozícii žiadne ankety.
Po maturite na osemročnom gymnáziu v Rimavskej Sobote som vyštudoval biológiu na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. V rámci bakalárskej aj diplomovaj práce som sa venoval rastlinnej genetike. Doktorandské štúdium som absolvoval na Virologickom ústave SAV v Bratislave... čítaj ďalej na blog SME.sk