Z hľadiska modernej systematiky, ktorá je podložená molekulárno-genetickými analýzami, patria primáty (Primates) do veľkej vývojovej vetvy placentálnych cicavcov nazývanej euarchontoglíry (Euarchontoglires). Tieto zistenia priniesli do zoológie prevrat, keďže vyvrátili staršie predpoklady o ich blízkej fylogenetickej príbuznosti s hmyzožravcami či netopiermi.
Veda dnes potvrdzuje, že úplne najbližšími žijúcimi príbuznými primátov sú starobylé rady tany (Scandentia) a letuchy (Dermoptera), s ktorými tvoria spoločnú evolučnú líniu (označovanú ako Euarchonta). Ďalšími (o niečo vzdialenejšími) príbuznými v rámci tejto vývojovej vetvy sú prekvapivo hlodavce a dvojitozubce (zajace a králiky).
Evolúcia prvých predkov primátov sa začala už koncom druhohôr a úzko súvisela s búrlivým rozvojom krytosemenných rastlín a prispôsobením sa na život v ich korunách (arboreálny spôsob života). Práve toto stromové prostredie vyvolalo silný selekčný tlak na vznik špecifických anatomických adaptácií, ktoré túto skupinu charakterizujú dodnes:
- Chápavé končatiny – primáty si zachovali päťprsté končatiny, avšak palec sa postavil do opozície voči ostatným prstom, čo im umožnilo dokonalé uchopovanie konárov a manipuláciu s potravou. Pôvodné pazúry boli na prstoch postupne nahradené plochými nechtami.
- Prestavba zmyslov – život v trojrozmernom priestore stromov si vyžadoval presný odhad vzdialeností. To viedlo k presunu očí na prednú časť tváre (umožňujúc stereoskopické videnie) a k celkovému uprednostneniu zraku pred dovtedy dominantným čuchom.
- Rozvoj mozgu – tieto zložité motorické a zmyslové nároky boli sprevádzané výrazným zväčšovaním a evolučnou prestavbou koncového mozgu (najmä v jeho kôrových oblastiach).
Vďaka tomuto vývoju dosiahli primáty najvyššiu úroveň inteligencie spomedzi všetkých živočíchov, čo im umožnilo používať nástroje a vytvárať zložité rodinné a sociálne spoločenstvá. Z fylogenetického hľadiska ide o mimoriadne dôležitý rad, keďže práve v ňom (v rámci línie ľudoopov) sa pred vyše šiestimi miliónmi rokov objavili prví priami predchodcovia človeka.
Rad: Primáty / Primátotvaré link
Primáty (Primates) predstavujú veľkú skupinu prevažne stromových živočíchov. Na oboch pároch dlhých končatín majú zachovaných po päť prstov, chránených už plochými rohovitými nechtami (pazúry boli evolučne nahradené). Palec je u vyspelejších druhov postavený protistojne k ostatným prstom, čo im umožňuje dokonalý úchop. Oči smerujú dopredu, čím zabezpečujú priestorové videnie. Mozog je veľký s osobitne rozvinutou prednou časťou (koncový mozog a mozoček). Majú úplný chrup, zväčša iba dve prsné bradavky a semenníky u samcov uložené v miešku. Sú zväčša všežravé a rastlinožravé. Do tohto evolučne najvyspelejšieho radu zaraďujeme aj človeka.
Tradičný systém delí primáty na základe celkového vzhľadu a ekológie na 2, resp. 3 infrarady: nižšie primáty (poloopice), okále (ktoré sa tradične odčleňujú z poloopíc) a vyššie primáty. Tento systém sa často mieša s takzvavým kladistickým delením, čo je taktiež dôvod, prečo pri ňom zvyčajne nepoužívame taxóny s hodnotou podradu, ako pri iných radoch cicavcov.
Infrarad: Nižšie primáty / Poloopice link
Nižšie primáty (Prosimii), známe tiež ako poloopice, sú stredne veľké živočíchy s predĺženou tvárovou časťou. Oproti vyšším primátom majú nezrastenú čelnú kosť a sánku a ich očné jamky sú zozadu otvorené. Koncový mozog je už pomerne veľký, no jeho mozgové hemisféry ešte nie sú zbrázdené.
Keďže sú mnohé druhy aktívne v noci, majú veľké oči so špeciálnou odrazovou vrstvou (tapetum lucidum) a typický vlhký nos (rhinarium) s výborným čuchom. Na dolných rezákoch majú často vytvorený takzvaný zubný hrebeň. Zadné končatiny sú dlhšie ako predné a pri pohybe po stromoch im často pomáha dlhý chvost. Na všetkých prstoch majú nechty, s výnimkou jedného prsta na zadnej nohe (zvyčajne druhého), na ktorom si zachovali špeciálny čistiaci pazúr slúžiaci na prečesávanie srsti.
Čeľaď: Lemurovité link
Lemurovité (Lemuridae) sú endemické výlučne pre Madagaskar a Komorské ostrovy. Majú dlhý chvost, hustú srsť a dobre vyvinutý čuch a zrak. Sú to prevažne stromové bylinožravce. Žijú v sociálnych skupinách, v ktorých často dominujú samice.
Lemur kata (syn. lemur mačkovitý, Lemur catta) je známy svojím dlhým pruhovaným chvostom. Svoje teritórium si značkuje výlučkami pachových žliaz. Žije v mnohočlenných skupinách.
Čeľaď: Lorisovité link
Lorisovité (Lorisidae) sú štíhle, nočné a pomaly sa pohybujúce poloopice z Afriky a Ázie. Vyznačujú sa veľkými očami, malými ušami a veľmi krátkym chvostom (ktorý môže aj úplne chýbať). V nebezpečenstve neunikajú rýchlymi skokmi, ale naopak, strnú a splynú s okolím.
Útloň váhavý (Nycticebus coucang) je nočný samotár z juhovýchodnej Ázie s typicky plochou tvárou. Živí sa miazgou, nektárom a hmyzom a vyznačuje sa mimoriadne pomalým metabolizmom.
Infrarad: Okále link
Staršia literatúra radila drobné okále do spoločného podradu k lemurom a lorisom. Pomocou metód modernej genetiky sa však zistilo, že tvoria úplne samostatnú evolučnú vetvu (okále – Tarsiiformes), ktorá predstavuje akýsi prechodný mostík medzi poloopicami a vyššími primátmi, a paradoxne má bližšie práve k vyšším primátom.
Čeľaď: Okáľovité link
Okáľovité (Tarsiidae) sú malé nočné primáty z juhovýchodnej Ázie. Majú extrémne veľké oči (sú väčšie ako ich mozog) a predĺžené zadné končatiny prispôsobené na dlhé skoky. Na koncoch prstov majú vyvinuté špeciálne prísavky (lamely), ktoré im pomáhajú pri lezení a fixácii na kmeňoch. Živia sa hmyzom a drobnými stavovcami. Sú veľmi citlivé na stres.
Okáľ filipínsky (Carlito syrichta, staršie Tarsius syrichta) patrí medzi najmenšie primáty (meria len 10–15 cm). Jeho obrovské oči mu poskytujú výborné nočné videnie. Je známy unikátnou anatomickou schopnosťou otočiť hlavu až o 180 stupňov.
Infrarad: Vyššie primáty link
Vyššie primáty (Anthropoidea, staršie Simiae) tvoria najvyšší stupeň vývoja všetkých stavovcov. Sú to prevažne denné, rastlinožravé alebo všežravé druhy so skrátenou tvárovou časťou. Od nižších primátov (poloopíc) sa odlišujú viacerými kľúčovými anatomickými znakmi: majú zrastenú čelnú kosť a sánku, ich očnice sú zozadu plne uzavreté kostenou prepážkou, majú farebné videnie a nepohyblivé ušnice.
Hemisféry koncového mozgu sú bohato zbrázdené a prekrývajú aj mozoček. Na všetkých prstoch majú vyvinuté ploché nechty namiesto pazúrov. Vyššie primáty sa rozdeľujú do troch recentných nadčeľadí:
- Malpoidovce / Ploskonosé opice (Ceboidea) – juhoamerické širokonosé opice. Majú širokú prepážku medzi nozdrami, odlišnú úpravu kostného zvukovodu a často disponujú chápavým ovíjavým chvostom.
- Mačiakoidovce / Úzkonosé opice (Cercopithecoidea) – africké a ázijské opice. Majú úplnú prepážku medzi nozdrami (ktoré smerujú nadol), kostný zvukovod v podobe trubice a ich chvost nie je ovíjavý.
- Hominoidovce / Ľudoopy a ľudia (Hominoidea) – vyvinuli sa zo spoločných predkov s úzkonosými opicami. Typická je pre ne stavba chrupu (majú takzvaný dryopitekový vzorec stoličky). Pohybujú sa šplhaním alebo rúčkovaním z vetvy na vetvu (tzv. brachiácia) a majú extrémne vyspelé sociálne správanie.
Čeľaď: Vrešťanovité link
Vrešťanovité (Atelidae) sú väčšie ploskonosé opice z dažďových pralesov Ameriky. Sú vybavené dlhým ovíjavým (chápavým) chvostom, ktorý obratne používajú ako piatu končatinu. Živia sa najmä rastlinnou potravou a žijú v skupinách.
Pavúčiak stredoamerický (Ateles geoffroyi) má extrémne dlhé končatiny a chápavý chvost (na konci s holou kožou a papilárnymi líniami podobnými ľudským prstom). Palec na predných končatinách mu evolučne zmizol, čo mu umožňuje skvele sa pohybovať rúčkovaním v korunách stromov.
Vrešťan hrdzavý (Alouatta seniculus) je považovaný za najhlučnejšie zviera na svete. Vďaka veľkým hlasovým orgánom (zväčšenej jazylke) vydáva hlasné škreky a vrčanie, ktorými si bráni teritórium.
Čeľaď: Malpovité link
Malpovité (Cebidae) sú prísne stromové, všežravé ploskonosé opice zo Strednej a Južnej Ameriky. Žijú vo veľmi spoločenských a aktívnych skupinách.
Malpa kapucínska (Cebus capucinus) je stredne veľká opica s typickým kontrastným sfarbením – čierne telo a temeno hlavy dopĺňa biela hruď a tvár, čo pripomína kapucňu mnícha. Patrí k veľmi inteligentným opiciam, známym používaním jednoduchých nástrojov.
Čeľaď: Mačiakovité link
Mačiakovité (Cercopithecidae) sú najväčšou čeľaďou primátov (úzkonosé opice Starého sveta). Žijú v Afrike a Ázii v pralesoch i na savanách. Chvosty majú, ale nie sú ovíjavé. Vytvárajú stabilné sociálne skupiny s matrilineárnou štruktúrou (samice zostávajú so svojimi matkami, kým dospievajúce samce skupinu opúšťajú).
Mačiak husársky (Erythrocebus patas) je prispôsobený životu na zemi v polopúštnych oblastiach afrických saván. Má dlhé končatiny a dokáže veľmi rýchlo bežať. Združuje sa do mnohočlenných skupín vedených spravidla jediným dospelým samcom.
Makak rhesus (Macaca mulatta) je známa ázijská opica. Z hľadiska tráviacej sústavy sa vyznačuje zväčšeným hrubým črevom, čo mu pomáha pri trávení rastlinnej potravy. Výborne sa prispôsobuje rôznemu prostrediu vrátane ľudských sídel. Pre vysokú fyziologickú podobnosť s človekom sa hojne využíval v medicínskom výskume (bol po ňom pomenovaný Rh faktor krvi a pomohol pri vývoji viacerých dôležitých vakcín).
Pavián anubi (syn. pavián olivový, Papio anubis) je veľká africká opica s predĺženou psou tvárou. Jeho chrup sa vyznačuje širokými rezákmi a nízkymi zaoblenými hrbolčekmi na stoličkách, čo je výborná adaptácia na spracovanie potravy (najmä plodov). Žije v komplexne organizovaných hierarchických tlupách, kde používa širokú paletu zvukových i vizuálnych gest. Je to prispôsobivý všežravec.
Mandril pestrotvárny (Mandrillus sphinx) pochádza zo stredozápadnej Afriky a je jedným z najfarebnejších primátov. Dominuje u nich výrazný pohlavný dimorfizmus – samce sú masívnejšie, s dlhšími očnými zubami a na tvári a zadku majú pestro sfarbené červeno-modré plochy. Tvoria obrovské tlupy s desiatkami jedincov.
Čeľaď: Gibonovité link
Gibonovité (Hylobatidae) sú menšie ázijské stromové ľudoopy prispôsobené na brachiáciu. Nemajú chvost a na rozdiel od iných primátov vykazujú nízky pohlavný dimorfizmus.
Gibon bieloruký (Hylobates lar), známy aj ako gibon lar, žije v monogamných pároch v dažďových pralesoch. Svoje teritórium si s partnerom obhajujú hlasnými volaniami. Samice sa o svoje jediné mláďa dlhodobo a pozorne starajú.
Čeľaď: Hominidovité link
Hominidovité (Hominidae) zahŕňajú druhy veľkých ľudoopov a človeka. Sú bez chvosta, vysoko inteligentné, spoločensky organizované a majú veľmi dlhé obdobie dospievania a učenia sa. Dnes prežívajú iba v štyroch rodoch (orangutan, gorila, šimpanz a človek), ktoré moderná systematika rozdeľuje na samostatné podčeľade.
Orangutan sundský (Pongo pygmaeus) je jediná ázijská ľudoopica, obývajúca dnes už len fragmenty pralesov na Sumatre a Borneu. Je to veľký, hrdzavo sfarbený a prevažne samotársky stromový primát. Samce majú na hlave tylový hrebeň, rozsiahle lícne valy a veľký kožný vak pod krkom slúžiaci ako rezonátor. Rukami si na noc stavia hniezda z vetiev.
Gorila pralesná (syn. gorila obyčajná, Gorilla gorilla) je najväčšou opicou na svete. Žije v afrických pralesoch v pevných skupinách vedených dominantným dospelým samcom (tzv. so strieborným chrbtom). Gorily trávia veľa času na zemi a živia sa výlučne rastlinnou potravou.
Šimpanz učenlivý (Pan troglodytes) sa spomedzi ľudoopíc sociálnym správaním (a fylogeneticky) najviac podobá človeku. Žije v afrických pralesoch a savanách, pričom ich tlupy majú veľmi dynamickú štruktúru (často sa spájajú a rozpadávajú). Vynikajú v používaní nástrojov a prejavujú zložitú úroveň spolupráce (napríklad pri organizovanom love iných menších opíc).
