Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Primáty. [cit. 2024-11-21]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/zivocichy/primaty>.
Rad: Primáty link
Primáty (Primates) predstavujú veľkú skupinu prevažne stromových živočíchov, ktoré majú dlhé ramená a nohy. Na nohách majú po päť prstov, zväčša s ploskými nechtami. Palec má väčšina postavený kolmo k ostatným prstom, čo im umožňuje rôzne úkony. Všetky primáty majú dobrý zrak a oči smerujú dopredu. Mozog majú veľký s osobitne rozvinutou prednou časťou. Živia sa ovocím a semenami, ale niektoré druhy sú mäsožravé. Do tohto radu zaraďujeme aj človeka.
Podrad: Nižšie primáty link
Nižšie primáty (Prosimiae), známe tiež ako poloopice, majú pozdĺžnu tvárovú časť, veľké oči, kompletný chrup, na končatinách majú ešte pazúry, len na palci necht. Zadné končatiny sú dlhšie ako predné a na pohyb po stromoch im pomáha dlhý ovíjavý chvost. Predný mozog je už pomerne veľký, no mozgové hemisféry nie sú zbrázdené.
Čeľaď: Lemurovité link
Lemurovité (Lemuridae) sú endemické pre Madagaskar a Komory. Typické je pre ne stredne veľké telo, dlhý chvost a hustá, mäkká srsť rôznych farieb. Sú stromové a väčšinou bylinožravé. Vyskytujú sa vo vlhkých lesoch. Majú dobre vyvinutý čuch a zrak. Niektoré druhy sú aktívne počas dňa, iné v noci. V sociálnych skupinách, ktoré môžu mať až 30 jedincov, dominujú samice. Mnoho druhov je ohrozených v dôsledku straty biotopov a ľudskej činnosti.
Lemur kata (syn. l. mačkovitý, Lemur catta) dosahuje dĺžku 45 cm, chvost 55 cm. Svoje teritórium si značkuje výlučkami pachových žliaz. Lemury žijú na Madagaskare v mnohočlenných skupinách. Živia sa plodmi, listami, kôrou a trávou.
Čeľaď: Okáľovité link
Okáľovité (Tarsiidae) sú rozšírené v oblasti juhovýchodnej Ázie, hlavne v Bruneji, Indonézii, Malajzii a na Filipínach. Tieto malé, nočné primáty sú známe svojimi veľkými očami, ktoré sú väčšie ako ich mozog. Majú dlhé zadné končatiny a chvosty, čo im umožňuje skákať na veľké vzdialenosti. Živia sa prevažne hmyzom a drobnými stavovcami. Ekologicky sa vyskytujú v lesoch, najmä tam, kde rastú liany, ktoré im poskytujú oporu pri lezení. Okálovité sú veľmi citlivé na stres a svetlo, a ich chov v zajatí je veľmi náročný.
Okáľ filipínsky (Carlito syrichta) je druh endemický pre Filipíny. Má zamatovú srsť béžovej až hnedosivej farby. Patrí medzi najmenšie primáty, je dlhý len 10 až 15 cm. Jeho veľké oči poskytujú výborné nočné videnie. Okále sú hmyzožravé, ale lovia aj drobné stavovce. Sú aktívne v noci a cez deň sa ukrývajú v hustej vegetácii. Vyznačujú sa schopnosťou otáčať hlavu o 180 stupňov.
Čeľaď: Lorisovité link
Lorisovité (Lorisidae) žijú v tropickej centrálnej Afrike a v južnej a juhovýchodnej Ázii. Sú to štíhle, nočné a stromové živočíchy s vlnitou sivou alebo hnedou srsťou. Majú veľké oči, malé uši, protistojné palce a krátke ukazováky. Ich chvosty sú krátke alebo úplne chýbajú. Lorisovité sa pohybujú pomaly a nepreskakujú medzi konármi. V prípade nebezpečenstva sa nehýbu, aby splynuli s okolím.
Útloň váhavý (Nycticebus coucang) sa vyskytuje v Indonézii, západnej Malajzii, južnom Thajsku a Singapure. Meria 27 až 38 cm. Má charakteristický vzhľad s veľkými očami, vlhkým nosom, plochou tvárou a zakrpateným chvostom. Živí sa miazgou, nektárom, ovocím a hmyzom a má veľmi pomalý metabolizmus. Je zvyčajne samotársky.
Podrad: Vyššie primáty link
Vyššie primáty (Simiae, Anthropoidea) tvoria najvyšší stupeň vývoja všetkých stavovcov. Hemisféry predného mozgu prekrývajú aj mozoček a sú hodne zbrázdené. Na všetkých prstoch majú nechty namiesto pazúrov.
Vyššie primáty sa rozlišujú do troch recentných nadčeľadí:
Malpoidovce (Ceboidea) – juhoamerické širokonosé opice – majú širokú prepážku medzi nozdrami a odlišnú úpravu kostného zvukovodu vnútorného ucha (napr. vrešťanovité, malpovité)
Mačiakoidovce (Cercopithecoidea) – africké a ázijské úzkonosé opice – majú úplnú prepážku medzi nozdrami a kostný zvukovod vnútorného ucha v podobe dlhej a úzkej trubice, nozdry smerujú viac-menej nadol, chvost je neovíjavý (napr. mačiakovité)
Hominoidovce (Hominoidea) – ľudoopy – je pre ne typická stavba chrupu, pohybujú sa šplhaním, lezením alebo rúčkovaním z vetvy na vetvu (tzv. brachiácia) a majú vyspelé sociálne správanie; fylogeneticky sa vyvinuli z úzkonosých opíc (napr. gibonovité, hominidovité)
Čeľaď: Vrešťanovité link
Vrešťanovité (Atelidae) sú väčšinou väčšie opice s dĺžkou tela 34 až 72 cm a dlhými ovíjavými chvostami, ktoré používajú ako piatu končatinu. Žijú v hustých dažďových pralesoch Strednej a Južnej Ameriky, od Mexika po severnú Argentínu. Ich strava sa skladá hlavne z ovocia, listov a menších bezstavovcov. Sú polygamné a žijú v skupinách až do 25 dospelých jedincov.
Pavúčiak stredoamerický (Ateles geoffroyi) je príkladom typickej širokonosej opice. Dosahuje váhu až 9 kg. Pavúčiaky majú dlhý ovíjavý chvost, ktorým sa vešajú na konáre a chytajú predmety. Posledná tretina chvosta je holá a zakončená papilárnymi líniami podobne ako ľudské prsty. Končatiny sú v pomere k štíhlemu telu dlhé, palec na predných končatinách zmizol, a tak sa pavúčiaky môžu skvele pohybovať rúčkovaním v korunách stromov.
Vrešťan hrdzavý (Alouatta seniculus) dosahuje dĺžku 90 cm, chvost 90 cm. Je to najhlučnejšie zviera na svete. Má veľké hlasové orgány a svojím hlasitým škrekom a vrčaním si bráni svoje teritórium pred inými opicami.
Čeľaď: Malpovité link
Malpovité (Cebidae) žijú v tropických a subtropických oblastiach Južnej a Strednej Ameriky. Sú to stromové zvieratá, ktoré zriedkavo zostupujú na zem. Majú široké, ploché nosy a sú všežravé, pričom sa živia prevažne ovocím a hmyzom. Sú spoločenské a žijú v skupinách od 5 do 40 jedincov.
Malpa kapucínska (Cebus capucinus) je stredne veľká opica. Samec váži medzi 3 a 4 kg, samice sú menšie a vážia medzi 1,5 a 3 kg. Je pôvodná vo východnej Paname a v severozápadnej časti Južnej Ameriky. Má čierne telo, chvost, nohy a vrch hlavy, zatiaľ čo hruď, hrdlo, tvár a ramená sú biele.
Čeľaď: Mačiakovité link
Mačiakovité (Cercopithecidae) sú čeľaď úzkonosých primátov starého sveta a zároveň najväčšou čeľaďou primátov. Žijú v Afrike a Ázii a obývajú rôzne prostredia, ako sú tropické dažďové pralesy, savany a hory. Sú stredne veľké až veľké, s dĺžkou tela od 34 po 70 cm. Väčšinou majú chvosty, ktoré ale nie sú ovíjavé. Preferujú rastlinnú stravu, ale sú všežravé a konzumujú aj hmyz, malé cicavce a iné dostupné potraviny. Sú sociálne a žijú v skupinách s matrilineálnou štruktúrou, kde samice zostávajú s matkami po celý život, zatiaľ čo dospievajúce samce opúšťajú svoju skupinu.
Mačiak husársky (Erythrocebus patas) žije v polopúštnych oblastiach západnej, východnej a strednej Afriky. Samec dosahuje dĺžku tela 60 až 87 cm a hmotnosť okolo 12,4 kg, samice sú menšie, s dĺžkou tela 49 cm a hmotnosťou 6,5 kg. Prispôsobil sa životu na zemi. Má dlhé končatiny a dokáže rýchlo bežať. Mačiaky sa združujú do mnohočlenných skupín, ktorým vládne jediný dospelý samec. Sú ohrozené stratou biotopu a lovom.
Makak rhesus (Macaca mulatta) je druh opice s viacerými rozpoznanými poddrumi, pochádzajúci z Južnej, Strednej a Juhovýchodnej Ázie. Má hnedú alebo sivú farbu, dĺžku tela 47–53 cm a chvost dlhý do 23 cm. Obýva rôznorodé prostredia od nížin po horské oblasti, často v blízkosti ľudských sídel. Žije v sociálnych skupinách do 200 jedincov, s matrilineárnym usporiadaním. Vďaka svojej anatomickej a fyziologickej podobnosti s človekom bol využívaný v mnohých medicínskych a biologických výskumoch, vrátane vývoja vakcín proti besnote, kiahňam a poliovírusu. Rh faktor bol taktiež pomenovaný po tomto druhu.
Pavián anubi (syn. p. olivový, Papio anubis) je najrozšírenejším druhom paviánov v Afrike. Obýva savany, stepi a lesy v 25 krajinách. Má zeleno-sivú srsť. Samce sú väčšie ako samice, dosahujú výšku až 70 cm a hmotnosť do 37 kg. Žijú v sociálnych skupinách od 15 do 150 jedincov, s komplexnou hierarchiou a rôznymi komunikačnými prostriedkami vrátane vokalizácií a gest. Živia sa rastlinami, malými cicavccami, vtákmi a bezstavovcami.
Mandril pestrotvárny (Mandrillus sphinx) je veľká opica, pôvodom zo stredozápadnej Afriky. Ide o jeden z najfarebnejších primátov, s červenou a modrou pokožkou na tvári a zadnej časti tela. Druh je pohlavne dimorfný, s tým, že samce majú väčšie telo, dlhšie očné zuby a výraznejšie sfarbenie. Mandrily žijú prevažne v tropických dažďových pralesoch, ale pohybujú sa aj po savanách. Živia sa prevažne ovocím a semenami, no konzumujú aj listy, huby a malé živočíchy. Tvoria veľké skupiny tvorené až stovkou jedincov.
Čeľaď: Gibonovité link
Gibonovité (Hylobatidae) sú menšie stromové ľudoopy, žijúce v subtropických a tropických lesoch od východného Bangladéša po Indonéziu. Vykazujú nízky pohlavný dimorfizmus. Sú bezchvosté a často tvoria dlhodobé páry. Sú ohrozené kvôli stratám biotopov a nelegálnemu lovu.
Gibon bieloruký (Hylobates lar) pochádza z juhovýchodnej Ázie. Má rôznu farbu srsti, biele ruky a nohy a okolo čiernej tváre biely prstenec srsti. Gibony žijú v nížinných a horských dažďových pralesoch. Ich stravu tvorí najmä ovocie, listy, ale aj hmyz. Žijú v monogamných pároch. Teritórium si chránia hlasnými volaniami. Rozmnožujú sa celoročne, samice rodia po šesťmesačnej gravidite jedno mláďa, ktoré dojčia približne dva roky.
Čeľaď: Hominidovité link
Hominidovité (Hominidae), niekedy len skrátene hominidy, sú čeľaď veľkých ľudoopov, zahŕňajúca osem súčasných druhov v štyroch rodoch: orangutan, gorila, šimpanz a človek. Najbližší spoločný predok všetkých hominidov žil asi pred 14 miliónmi rokov. Hominidy sú dobre spoločensky organizované, omnivorné, a majú dlhé obdobie dospievania a starostlivosti o potomstvo.
Orangutan sundský (Pongo pygmaeus) obýva pralesy Sumatry a Bornea. Táto jediná ázijská ľudoopica je dnes najohrozenejšou opicou, pretože ľudia stále vyrubujú pralesy, bez ktorých orangutan nemôže žiť. Orangutany sú samotári a len zriedka sa združujú do skupín. Samce sú oveľa väčšie ako samice a na hlave majú tylový hrebeň, ktorý jej dodáva nápadne vysoký tvar, ako aj veľký kožný vak pod krkom. Orangutan ho používa pri hlasových prejavoch. Orangutany si na noc stavajú rukami hniezda, v ktorých spia.
Gorila obyčajná (Gorilla gorilla) je najväčšou opicou. Domov má v afrických pralesoch. Gorily žijú prevažne na zemi a vždy v rôzne početných skupinách. Každá skupina má najmenej jedného samca so "strieborným" chrbtom, ktorý je nadradený nad ostatné samce a všetky samice. Gorila sa živí výlučne rastlinnou potravou. Na pokojne stojaceho človeka neútočí.
Najznámejší z ľudoopíc je šimpanz učenlivý (Pan troglodytes). Obýva africké pralesy, ale preniká aj do lesnatej savany a vrchovských pralesov. Spoločenskou organizáciou stád sa odlišujú od ostatných primátov. Jednotlivé stáda sa spájajú a opäť rozpadávajú, ich zloženie sa mení. U šimpanzov sa vyskytuje určitá spolupráca, ojedinelá medzi primátmi. Pomáhajú si napríklad pri love a niektoré jedince schovávajú časť získanej potravy pre druhov.
