Evolúcia moderného človeka

Človek je jedným zo zástupcov živočíšnej ríše, patrí medzi cicavce. Dlhá vývojová reťaz človeka začala na prelome druhohôr a treťohôr, v dobe asi pred 75 mil. rokov, kedy sa zo subprimátnych foriem hmyzožravcov vyvinuli prvé primáty. Vyššie primáty sa vyvinuli asi pred 35 mil. rokov.

  1. trieda: Cicavce (Mammalia)
    1. podtrieda: Živorodce (Theria)
      1. nadrad: Placentovce (Eutheria)
        1. rad: Primáty (Primates)
          1. podrad: Vyššie primáty (Simiae, Anthropoidea)
            1. čeľaď: Hominidi (Hominidae)
Číslovanie rodostromu je odvodené od celkového systému živej prírody, ktorý je použitý na Biopedii.

Tak ako každý živočích aj človek počas vekov prechádzal zložitými premenami. Môžeme hovoriť o dvoch etapách týchto premien:

  1. hominizácia - poľudšťovanie
  2. sapientácia - zmúdrenie

Hominizácia

Hlavnými prejavmi hominizácie sú zmeny, pri ktorých sa podstatnejšie zmenila stavba tela:

  1. vzpriamovanie tela a zmeny v tvare nôh a panvy
  2. zdokonaľovanie stavby horných končatín a ich uvoľňovanie na prácu
  3. splošťovanie tváre, zväčšovanie mozgu, vyklenutie mozgovej časti lebky, zmeny v tvare chrupu

Do tohto obdobia patria rody:

  1. rod: Ramapitek (Ramapithecus)
  2. rod: Australopitek (Australopithecus)
  3. rod: Človek (Homo)
    1. druh: Človek zručný (Homo habilis)
    2. druh: Človek vzpriamený (Homo erectus)

Ramapitek

Ramapitek sa považuje za najstaršieho zástupcu čeľade hominidi (Hominidae). Ešte donedávna bol pokladaný za najstaršieho predchodcu človeka, výskumy však ukazujú, že sa z priamej vývojovej línie oddelil. Bol rozšírený v Ázii a v Afrike. Jeho prvé pozostatky objavil G. E. Pilgrim v roku 1910 pri vykopávkach v Indii. Ramapitek meral 110 cm a vážil 20-25 kg. Objem mozgu mal 350-380 cm3. Žil pred 16-6 mil rokov. Ruku pravdepodobne používal aj na inú činnosť ako pohyb.

Australopitek

Pochádza z južnej Afriky. Pomenovanie "australopithecus" doslova znamená "južná africká opica". Zvyšky australopiteka boli objavené v roku 1925. Australopitekovia žili pred 2,7-1,5 mil rokov. Boli to už dvojnohé bytosti. Samce merali asi 160 cm a vážili približne 50 kg. Mozog mal kapacitu okolo 450 cm3. Pri love a príprave potravy používali kosti, drevo a kamene.

Človek zručný

Zvyšky sa objavili v roku 1960 v Tanzánii v Afrike. Človek zručný žil pred 2-1,5 mil rokov. Meral asi 140 cm a vážil približne 30 kg. Objem mozgu bol 590-687 cm3. Vyrábal jednoduché nástroje z kameňa. Chodil dokonale na dvoch nohách a chrup mal už úplne ľudský.

Človek vzpriamený

Pokladá sa za najstaršieho tvora ľudského vývojového radu. Objavili ho v roku 1891 na Jáve. Žil pred 1,6 mil - 600 tis rokmi. Bol vysoký asi 160 cm a vážil asi 45 kg. Chôdzou ani behom sa nelíšil od dnešného človeka. Objem mozgu dosahoval 775-1225 cm3. Živil sa rastlinnou i živočíšnou potravou a používal jednoduché kamenné i drevené nástroje (pästný klin, palicu), objavil možnosť používať oheň. Z Európy je známy nález Homo erecta z Heidelbergu. Na Slovensko sa našli viaceré nástroje človeka vzpriameného, ale pozostatky kostier sa zatiaľ nenašli.

Sapientácia

Termínom sapientácia sa označuje prechod od človeka vzpriameného k človeku rozumnému. Väčšina zmien sa týkala lebky a mozgu, ale badateľné boli aj zmeny na končatinách, chrbtici a panve. Najdôležitejšie z nich sú:

  1. rozvoj mozgových pologúľ (najmä ich kôry) a predného mozgu
  2. zvýšenie čela
  3. skrátenie zubných oblúkov
  4. zmenšenie nadočnicového valu
  5. dokonalé vzpriamenie tela

Do tejto etapy vývoja človeka zahrňujeme:

  1. rod: Človek (Homo)
    1. druh: Človek rozumný (Homo sapiens)
      1. poddruh: Človek neandertálsky (H. sapiens ssp. neandertalensis)
      2. poddruh: Človek rozumný dnešný (H. sapiens ssp. sapiens)

Človek rozumný

Objavil sa pred 400 000 rokmi. Jeho prvé pozostatky (lebku) našli v roku 1848 robotníci pri stavbe opevnenia gibraltárskej pevnosti. Postavou sa nelíšil od dnešného človeka. Objem mozgu dosahoval 1200-1450 cm3. Druh človek rozumný zahŕňa 2 poddruhy: človeka neandertálskeho a človeka rozumného dnešného.

Človek neandertálsky

Prvý nález pochádza z roku 1856 z jaskyne v Neanderovom údolí v Nemecku, podľa čoho dostal pomenovanie. Neandertálci žili v celej Európe, Ázii aj Afrike od začiatku európskej tretej doby medziľadovej pred 350 000 - 40 000 rokmi. Postavou sa málo líšili od dnešného človeka. Mali mocné telo, no ich výška nepresahovala 155-160 cm. Boli to predovšetkým lovci a zberači. Žili v 15-20 členných tlupách. Objem mozgu už dosahoval 1175-1700 cm3. Dnešný človek má priemer 1400 cm3. Poznali oheň a vyrábali kamenné a drevené nástroje.

Človek rozumný dnešný

Najstaršie nálezy majú vek až 34 000 rokov. Telesná stavba ľudí, ktorých pozostatky sa našli, sa nelíšia od dnešného človeka. Medzi najznámejšie náleziská patrí franc. Crô-Magnon, podľa ktorého sa ľudia tohto typu nazývajú kromaňonci. O ich zručnosti svedčia nástenné maľby a plastiky z kostí a mamutích klov. V minulosti sa Homo sapiens sapiens živil lovom aj rastlinnou potravou, staval si obydlia, zhotovoval odev.