Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Krycia sústava

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Krycia sústava. [cit. 2024-11-08]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/clovek/krycia-sustava>.

Koža patrí k plošne najväčším orgánom ľudského tela. U dospelého človeka dosahuje 1,6–1,8 m2. Plní viacero dôležitých funkcií:

  • chráni organizmus pred mechanickým a chemickým poškodením
  • chráni telo pred účinkami UV–žiarenia
  • bráni vniknutiu mikroorganizmov do tela
  • vylučuje niektoré odpadové látky
  • zúčastňuje sa na termoregulácii
  • je zásobným orgánom tela

Vrstvy kože link

Koža je zložená z 3 vrstiev:

  1. pokožka
  2. zamša
  3. podkožné väzivo

Pokožka (epidermis) je tvorená viacvrstvovým plochým epitelom. V spodných vrstvách sa nachádzajú melanocyty produkujúce zrná hnedého farbiva melanínu, ktoré sa vo vezikulách (melanozómy) transportuje do okolitých keratinocytov. Ak je koža vystavená UV–žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne. V pokožke prstov, úst a v okolí vlasových korienkov sa nachádzajú Merkelove bunky, ktoré fungujú ako receptory pre dotyk. Keratinocyty vytvárajú a hromadia bielkovinu keratín, ktorá je vo vode nerozpustná, a preto je koža odolná a relatívne nepriepustná pre vodu. Vrchné vrstvy pokožky rohovatejú a odlupujú sa a bunky v nich sú nahrádzané deliacimi sa bunkami zo spodnejších vrstiev. Do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.

Hranica medzi pokožkou a zamšou (corium) nie je hladká. Zamša v týchto miestach vytvára podlhovasté valy – papilárne línie. Na niektorých miestach tela (brušká prstov) vytvárajú papilárne línie typické kresby – dermatoglyfické obrazce. Tvorba týchto línií je daná geneticky a ich odtlačok právne uznaný ako identifikátor konkrétnej osoby. Charakter obrazcov sa počas života nemení. V zamši sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a receptory (napr. Rufiniho telieska, Vater-Paciniho telieska). Zamšou prechádza aj mnoho elastických vláken, ktoré dodávajú koži elastičnosť a pevnosť.

Podkožné väzivo (hypodermis) tvoria väzivové bunky, medzi ktorými prebieha veľa kolagénových a elastických vláken. V bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk. Od množstva zásobného tuku závisí aj hrúbka tejto vrstvy kože.

Kožné deriváty link

Súčasťou kože sú kožné deriváty:

  • vlasy
  • chlpy
  • nechty
  • potné žľazy
  • mazové žľazy
  • prsníková žľaza

Vlasy (capilly) a chlpy (pilly) sa skladajú z voľného vlasu a koreňa, ktorý je obalený viacvrstvovou pošvou trubicovitého tvaru – vlasový vačok (folikul). Samotné vlasy sú tvorené z drene (u tenkých vlasov môže chýbať), kôry a vonkajšej kutikuly. Farba vlasov je podmienená typom a množstvom pigmentu melanínu v bunkách kôrovej vrstvy. Vlnitosť vlasov je taktiež daná tvarom a štruktúrou vlasovej kôry. Každý vlasový folikul je prepojený s maličkým hladkým svalom – tzv. vzpriamovač chlpu – do vrchnej vrstvy zamše a spôsobuje vzpriamenie chlpu na podnety zo sympatického nervového systému. Spodná zdurená časť folikulu – vlasová cibuľka – je miestom rastu vlasu, so striedajúcou sa fázou mitotického delenia a fázou rastového kľudu.

Necht (unguis) je zrohovatená doštička na koncoch prstov a zabezpečuje mechanickú ochranu.

V celej koži sú vyše dva milióny potných žliaz. Sú rozmiestnené nerovnomerne, najhustejšie sú v koži čela, dlaní a na chodidlách, naopak málo na chrbtovej strane ramien a na predkolení. Ústia na povrch tela a ich produktom je pot. Pot sa tvorí z tkanivového moku. Hlavnou zložkou potu je voda a v nej rozpustený chlorid sodný, kreatinín, močovina, aminokyseliny a mastné kyseliny, kyselina mliečna a propiónová. Tieto zložky potu samy o sebe nemajú zápach; ten sa vytvára, keď baktérie na pokožke rozkladajú pot a vytvárajú svoje metabolity. Pri odparovaní potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy významne podieľajú na termoregulácii. Množstvo vytvoreného potu závisí od teploty prostredia a pohybuje sa od 1–10 litrov i viac za deň, pričom pri intenzívnej fyzickej aktivite alebo v extrémnych podmienkach tepla môže človek vylúčiť až 1,7 litra potu za hodinu.

Mazové žľazy vyúsťujú do vlasového púzdra a odtiaľ sa popri vlase (chlpe) dostáva ich produkt – maz na povrch tela, nenachádzajú sa v koži dlaní a stupají. Denne sa v koži vytvorí asi 2 g mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním a zvláčňuje ju. Maz obsahuje tukové látky, bielkoviny a rôzne soli.

Prsníková žľaza (glandula mammaria) tvorí základ prsníka u žien. Tvorí ju 15–20 lalokov, z ktorých vychádzajú mliekovody a tie vyúsťujú v prsníkovej bradavke.


Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Evolúcia moderného človeka

Evolúcia moderného človeka

Dlhá vývojová reťaz človeka začala na prelome druhohôr a treťohôr, v dobe asi pred 75 mil. rokov, kedy sa postupne z malých stromových cicavcov vyvinuli primáty a v rámci nich vyššie primáty. Spoločný predok šimpanzov a ľudí žil asi pred 7 mil. rokov. Ľudský vývojový rad je známy viacerými druhmi a poddruhmi, ktoré v niektorých obdobiach žili bok po boku, takže vzťahy medzi nimi sú pomerne komplikované.

Ontogenetický vývin

Ontogenetický vývin

Ontogenetický vývin, skrátene ontogenéza, je obdobie života od oplodnenia až po smrť. Všetko však začína ešte predtým vznikom pohlavných buniek (spermií a vajíčok). Počatím dochádza k splynutiu týchto buniek a vzniku zygoty, ktorá sa cez rôzne štádiá diferencuje až na embryo. Od 9. týždňa sa embryo nazýva plod, ktoré rastie ďalších cca 29. týždňov, až nastáva pôrod.

Tkanivá

Tkanivá

Telo väčšiny mnohobunkových organizmov je tvorené zložitou sústavou buniek, ktorá vzniká postupným delením jedinej východzej bunky - oplodneného vajíčka. Bunky určitých súborov sa chemicky, funkčne a tvarovo odlišujú od iných súborov, dochádza medzi nimi k deľbe práce vzhľadom k rôznym funkciám organizmu ako celku. Takéto diferencované súbory buniek nazývame tkanivá.

Oporná sústava

Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení.

Pohybová sústava

Pohybová sústava

V ľudskom tele sa nachádza asi 600 svalov. Svaly za účasti kostí umožňujú pohyb. Svaly sa upínajú na kosti pomocou šliach. Niektoré svaly sa upínajú aj do kože (napr. niektoré mimické svaly tváre). Okrem kostrových svalov, ktoré sú ovládateľné vôľou, poznáme aj voľou neovládateľné hladké svaly, nachádzajúce sa v stene niektorých orgánov. Srdcový sval tvorí samostatnú skupinu svalov. Primárnym podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch, ktorý sa vo forme nervového signálu šíri nervovými dráhami a končí nervovosvalovou platničkou.

Srdcovo-cievna sústava

Srdcovo-cievna sústava

Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho srdce a krvné cievy - tepny, žily a vlásočnice. Srdce, ako ústredný orgán srdcovo-cievnej sústavy, zabezpečujú nepretržitú cirkuláciu krvi. Rozlišujeme malý krvný obeh, ktorým sa zo srdca odvádza odkysličená krv do pľúc a naspäť sa vracia krv okysličená, a veľký, tzv. telový obeh, ktorý pumpuje do tela okysličenú krv a vracia sa späť krv odkysličená.

forward