Krycia sústava

Koža (cutis, derma) je plošne najväčší a zároveň jeden z najťažších orgánov ľudského tela. U dospelého človeka dosahuje plochu 1,5–1,8 m², jej hrúbka kolíše od 1–4 mm a váži približne 4–4,5 kg, čo môže predstavovať až 16 % celkovej hmotnosti tela. Nejde len o pasívny telesný obal, ale o multifunkčný orgán, ktorý zabezpečuje množstvo vitálnych procesov. V prvom rade chráni vnútorné orgány pred mechanickým, chemickým a termickým poškodením, tvorí bariéru proti prieniku mikroorganizmov a toxínov a chráni telo pred škodlivými účinkami UV-žiarenia. Prostredníctvom kožných ciev a potných žliaz sa významne podieľa na termoregulácii a vylučovaní odpadových látok (solí, vody a produktov metabolizmu). Koža je tiež obrovským zmyslovým orgánom a zásobárňou energie. Mimoriadne dôležitou, a často opomínanou funkciou kože, je produkcia vitamínu D, ktorý v nej vzniká z derivátov cholesterolu práve vďaka pôsobeniu slnečného UV-žiarenia.

Vrstvy kože link

Koža je zložená z 3 vrstiev:

1. pokožka
2. zamša
3. podkožné väzivo

Pokožka (epidermis) je tvorená viacvrstvovým dlaždicovým epitelom. V jej spodných, živých vrstvách sa nachádzajú melanocyty produkujúce zrná hnedého farbiva melanínu, ktoré sa vo vezikulách (melanozómy) transportujú do okolitých buniek (keratinocytov). Ak je koža vystavená UV-žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne, čím chráni hlbšie vrstvy pred poškodením. V pokožke sa nachádzajú aj Merkelove bunky (telieska), ktoré fungujú ako receptory pre dotyk a tlak. Keratinocyty postupne stúpajú k povrchu, rohovatejú a hromadia vo vode nerozpustnú bielkovinu keratín, vďaka ktorej je koža mechanicky odolná a relatívne nepriepustná pre vodu. Vrchné vrstvy pokožky odumierajú a neustále sa odlupujú – celá povrchová vrstva kože sa kompletne obnoví približne raz za 4 týždne, pričom denne takto stratíme asi 10 g odumretých buniek (približne 500 miliónov buniek). Do pokožky nezasahujú žiadne krvné cievy ani nervové vlákna.

Zamša (corium) je bohato prekrvená vrstva. Hranica medzi pokožkou a zamšou nie je hladká, zamša v týchto miestach vybieha do podlhovastých bradavkovitých valov – papíl. Na niektorých miestach tela (napríklad brušká prstov, dlane či chodidlá) vytvárajú papilárne línie typické kresby – dermatoglyfické obrazce. Tvorba týchto línií je daná geneticky, ich charakter sa počas života nemení a ich odtlačok je právne uznaný ako identifikátor konkrétnej osoby. V zamši sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a obrovské množstvo receptorov. Okrem Merkelových teliesok tu nájdeme Meissnerove telieska (jemný dotyk a vibrácie), Vater-Paciniho telieska (tlak), Ruffiniho telieska (teplo a ťah) či Krauseho telieska (chlad). Naopak, v ľudskej koži neexistuje špecifický receptor pre vnímanie vlhkosti; tento pocit si mozog syntetizuje len kombináciou signálov z mechanoreceptorov a termoreceptorov. Zamšou prechádza aj mnoho kolagénových a elastických vláken, ktoré dodávajú koži pevnosť, pružnosť a roztiahnuteľnosť (ich ubúdanie s vekom je príčinou vzniku vrások).

Podkožné väzivo (hypodermis) tvoria väzivové bunky, medzi ktorými prebieha sieť kolagénových a elastických vláken. V bunkách tohto väziva sa ukladá zásobný tuk, pričom od jeho množstva závisí aj celková hrúbka tejto vrstvy kože. Podkožné väzivo predstavuje nielen dôležitú energetickú rezervu organizmu, ale funguje aj ako vynikajúci mechanický a tepelný izolátor. Vďaka svojmu riedkemu charakteru umožňuje pohyblivosť kože voči hlbším štruktúram podkladu a do tejto oblasti sa aplikujú aj viaceré vakcíny.

Kožné deriváty link

Súčasťou kože sú kožné deriváty, ktoré vznikajú na podklade pokožky:

• vlasy a chlpy
• nechty
• potné žľazy
• mazové žľazy
• prsníková žľaza

Vlasy (capilli) a chlpy (pili) sa skladajú z voľného vlasu (vlasového drieku) a koreňa, ktorý je obalený viacvrstvovou pošvou trubicovitého tvaru – vlasový vačok (folikul). Samotné vlasy sú tvorené z vnútornej drene (u tenkých vlasov môže chýbať), kôry a vonkajšej kutikuly. Farba vlasov a chlpov je podmienená typom a množstvom pigmentu melanínu v bunkách kôrovej vrstvy. Sivú a bielu farbu vlasov v starobe nespôsobuje iný pigment, ale prítomnosť vzduchových bubliniek, ktoré odrážajú svetlo. Vlnitosť vlasov je taktiež daná tvarom a štruktúrou vlasovej kôry.

Každý vlasový folikul je prepojený s maličkým hladkým svalom – tzv. vzpriamovač chlpu – upnutým do vrchnej vrstvy zamše. Spôsobuje vzpriamenie chlpu (tzv. husiu kožu) na podnety z nervového systému, čo je fylogenetický pozostatok mechanizmu, ktorý mal v minulosti udržať izolačnú vrstvu vzduchu na zahriatie. Vlasový folikul je tiež obklopený spleťou nervových zakončení, vďaka čomu sú chlpy aj dôležitým hmatovým orgánom (človek vďaka nim napr. oveľa rýchlejšie zaregistruje dosadnutie komára). Spodná zdurená časť folikulu – vlasová cibuľka – je miestom rastu vlasu. Zdravý vlas rastie rýchlosťou približne 0,33 mm za deň, pričom bežne človek denne stratí 50–100 vlasov.

Necht (unguis) je zrohovatená doštička na koncoch prstov, známa len u primátov, ktorá zabezpečuje lepšiu manipuláciu a mechanickú ochranu. Vyrastá z nechtového lôžka (matrix unguis). Skladá sa z koreňa (radix unguis), ktorý je krytý kožným valom, a samotného tela nechtu (corpus unguis). Pri koreni je necht svetlejší (tzv. mesiačik – lunula), keďže obsahuje vzduchové bublinky. Medzi voľným okrajom nechtu a kožou prsta sa nachádza silne inervované a na bolesť citlivé podnechtie (hyponychium).

Potné žľazy sa v celej koži nachádzajú v počte vyše 2 milióny a sú rozmiestnené nerovnomerne. Rozdeľujeme ich na dve skupiny:

• malé potné žľazy – najhustejšie sú v koži čela, dlaní a na chodidlách (stupajach). Naopak, chýbajú napríklad na okrajoch pier a len pomerne málo potných žliaz sa nachádza na predkolení či na chrbtovej strane ramien
• veľké potné (sexuálne) žľazy – nachádzajú sa v podpazuší a v okolí vonkajších pohlavných orgánov a produkujú voňavé aromatické látky

Ústia na povrch tela a ich produktom je pot (sudor), ktorý sa začína tvoriť pri teplote kože asi 34,5 °C. Pot sa tvorí z tkanivového moku. Hlavnou zložkou potu je voda (98 %) a v nej rozpustený chlorid sodný, kreatinín, močovina, amoniak, aminokyseliny, mastné kyseliny, kyselina mliečna a propiónová. Tieto zložky potu samy o sebe nemajú zápach; ten sa vytvára, až keď baktérie na pokožke rozkladajú pot a vytvárajú svoje metabolity. Pri odparovaní potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy významne podieľajú na termoregulácii. Množstvo vytvoreného potu závisí od teploty prostredia; denne sa vyparí približne 1 l, avšak pri vysokej teplote a fyzickej záťaži to môže byť až 1,5−1,7 l za hodinu a celkové denné maximum môže dosiahnuť až 10 l.

Mazové žľazy vyúsťujú krátkymi vývodmi do vlasového puzdra a odtiaľ sa popri vlase (chlpe) dostáva ich produkt – maz (sebum) – na povrch tela. Nenachádzajú sa v koži dlaní a stupají. Patria medzi tzv. holokrinné žľazy, čo znamená, že samotný maz vzniká úplným rozpadom a odlupovaním buniek tejto žľazy. Denne sa v koži vytvorí 1–2 g mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním, zvláčňuje ju a chráni vlas pred lámavosťou. Maz obsahuje tukové látky, bielkoviny a rôzne soli. Mazové žľazy sú mimoriadne citlivé na zmeny hladiny pohlavných hormónov počas puberty, čo môže viesť k ich upchatiu a vzniku zápalu (akné).

Prsníková žľaza (glandula mammaria) je párová laločnatá žľaza, ktorá u žien tvorí základ prsníka (mamma). Z evolučného hľadiska vznikli mliečne žľazy cicavcov premenou potných žliaz. Je uložená v tukovom vankúši na hrudníkovej stene a tvorí ju 15–20 lalokov žľazových buniek. Vývody z týchto lalokov sa spájajú do mliekovodov, ktoré vyúsťujú spoločne drobnými otvormi na prsníkovej bradavke. Bradavka je obklopená tmavšie pigmentovaným prsníkovým dvorcom, v ktorom sú hrbolčeky drobných mazových žliaz.

Vybrané ochorenia a poruchy krycej sústavy link

Keďže koža predstavuje prvú bariéru nášho tela, je mimoriadne vystavená vonkajším vplyvom, patogénom, ale prejavujú sa na nej aj mnohé vnútorné genetické poruchy.

Genetické poruchy link

• albinizmus – je geneticky podmienená choroba, ktorej podstatou je úplné chýbanie pigmentu melanínu v koži, vo vlasoch a v očiach. Pokožka takýchto jedincov je extrémne citlivá na poškodenie UV-žiarením.

Vírusové a infekčné ochorenia link

• opary – veľmi rozšírená kožná a slizničná infekcia, ktorú spôsobuje vírus Herpes simplex. Šíri sa priamym kontaktom s postihnutou kožou a vyznačuje sa dlhou latentnou fázou, kedy je vírus v tele „uspatý“ a k výsevu pľuzgierikov dochádza napríklad pri oslabení imunity.
• ovčie kiahne a pásový opar – obe tieto známe ochorenia spôsobuje ten istý vírus – Varicella-zoster. Pri prvotnej nákaze (zvyčajne v detstve) sa prejaví vo forme ovčích kiahní. Vírus však z tela nezmizne a u dospelých ľudí sa môže po rokoch reaktivovať do podoby bolestivého kožného ochorenia – pásového oparu.
• kožné mykózy – sú infekcie spôsobené mikroskopickými hubami (plesňami). Mykotické infekcie sa klasifikujú podľa hĺbky postihnutia tkaniva, pričom na samotnej koži a jej derivátoch hovoríme o tzv. povrchových a kutánnych (kožných) infekciách.
• kožná leishmanióza – v teplých oblastiach (Stredozemie, Afrika, Ázia) spôsobujú jednobunkové parazity rodu Leishmania ťažké kožné ochorenia. Prejavujú sa vznikom mokrých alebo suchých vredov, ktoré môžu končiť až trvalými kožnými znetvoreninami na tvári (prenášačom sú drobné dvojkrídlovce – kútovky).

Fyzikálne poškodenia (úrazy kože) link

• popáleniny – vznikajú priamym pôsobením extrémneho tepla. Mimoriadne závažné sú popáleniny II. a III. stupňa, pričom ak ich rozsah presiahne 60 % povrchu tela, dochádza k ťažkému šoku, ktorý je bez okamžitej resuscitácie často nezlučiteľný so životom.
• omrzliny – sú lokálne chladové poranenia, pri ktorých dochádza k tvorbe ľadových kryštálikov a dehydratácii buniek. Podľa závažnosti (podobne ako popáleniny) sa delia na 4 stupne:
  • 1. stupeň – postihuje len pokožku, prejavuje sa začervenaním, voskovým vzhľadom a opuchom (edémom)
  • 2. stupeň – tvorba pľuzgierov s čírou tekutinou
  • 3. stupeň – poškodenie je hlbšie, tvoria sa pľuzgiere naplnené krvou
  • 4. stupeň – ťažká nekróza zasahujúca cez kožu až do svalov a kostí