Krycia sústava

Koža patrí k plošne najväčším orgánom ľudského tela. U dospelého človeka dosahuje 1,6-1,8 m2. Plní viacero dôležitých funkcií:

  • chráni organizmus pred mechanickým a chemickým poškodením
  • chráni telo pred účinkami UV-žiarenia
  • bráni vniknutiu mikroorganizmov do tela
  • vylučuje niektoré odpadové látky
  • zúčastňuje sa na termoregulácii
  • je zásobným orgánom tela

Vrstvy kože link

Koža je zložená z 3 vrstiev:

  1. pokožka
  2. zamša
  3. podkožné väzivo

Pokožka (epidermis) je tvorená viacvrstvovým plochým epitelom. V spodných vrstvách sa nachádzajú melanocyty produkujúce zrná hnedého farbiva melanínu, ktoré sa vo vezikulách (melanozómy) transportuje do okolitých keratinocytov. Ak je koža vystavená UV-žiareniu, tvorba melanínu sa zvyšuje a koža hnedne. V pokožke prstov, úst a v okolí vlasových korienkov sa nachádzajú Merkelove bunky, ktoré fungujú ako receptory pre dotyk. Keratinocyty vytvárajú a hromadia bielkovinu keratín, ktorá je vo vode nerozpustná, a preto je koža odolná a relatívne nepriepustná pre vodu. Vrchné vrstvy pokožky rohovatejú a odlupujú sa a bunky v nich sú nahrádzané deliacimi sa bunkami zo spodnejších vrstiev. Do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.

Hranica medzi pokožkou a zamšou (corium) nie je hladká. Zamša v týchto miestach vytvára podlhovasté valy - papilárne línie. Na niektorých miestach tela (brušká prstov) vytvárajú papilárne línie typické kresby - dermatoglyfické obrazce. Tvorba týchto línií je daná geneticky a ich odtlačok právne uznaný ako identifikátor konkrétnej osoby. Charakter obrazcov sa počas života nemení. V zamši sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a receptory (napr. Rufiniho telieska, Vater-Paciniho telieska). Zamšou prechádza aj mnoho elastických vláken, ktoré dodávajú koži elastičnosť a pevnosť.

Podkožné väzivo (hypodermis) tvoria väzivové bunky, medzi ktorými prebieha veľa kolagénových a elastických vláken. V bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk. Od množstva zásobného tuku závisí aj hrúbka tejto vrstvy kože.

Kožné deriváty link

Súčasťou kože sú kožné deriváty:

  • vlasy
  • chlpy
  • nechty
  • potné žľazy
  • mazové žľazy
  • prsníková žľaza

Vlasy (capilly) a chlpy (pilly) sa skladajú z voľného vlasu a koreňa, ktorý je obalený viacvrstvovou pošvou trubicovitého tvaru - vlasový vačok (folikul). Samotné vlasy sú tvorené z drene (u tenkých vlasov môže chýbať), kôry a vonkajšej kutikuly. Farba vlasov je podmienená typom a množstvom pigmentu melanínu v bunkách kôrovej vrstvy. Vlnitosť vlasov je taktiež daná tvarom a štruktúrou vlasovej kôry. Každý vlasový folikul je prepojený s maličkým hladkým svalom - tzv. vzpriamovač chlpu - do vrchnej vrstvy zamše a spôsobuje vzpriamenie chlpu na podnety zo sympatického nervového systému. Spodná zdurená časť folikulu - vlasová cibuľka - je miestom rastu vlasu, so striedajúcou sa fázou mitotického delenia a fázou rastového kľudu.

Necht (unguis) je zrohovatená doštička na koncoch prstov a zabezpečuje mechanickú ochranu.

V celej koži sú vyše dva milióny potných žliaz. Sú rozmiestnené nerovnomerne, najhustejšie sú v koži čela, dlaní a na chodidlách. Ústia na povrch tela a ich produktom je pot. Pot sa tvorí z tkanivového moku. Hlavnou zložkou potu je voda a v nej rozpustený chlorid sodný, kreatinín, močovina, aminokyseliny a mastné kyseliny, kyselina mliečna a propiónová. Pri odparovaní potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy významne podieľajú na termoregulácii. Množstvo vytvoreného potu závisí od teploty prostredia a pohybuje sa od 1-10 litrov i viac za deň.

Mazové žľazy vyúsťujú do vlasového púzdra a odtiaľ sa popri vlase (chlpe) dostáva ich produkt - maz na povrch tela, nenachádzajú sa v koži dlaní a stupají. Denne sa v koži vytvorí asi 2 g mazu, ktorý chráni kožu pred vysychaním a zvláčňuje ju. Maz obsahuje tukové látky, bielkoviny a rôzne soli.

Prsníková žľaza (glandula mammaria) tvorí základ prsníka u žien. Tvorí ju 15-20 lalokov, z ktorých vychádzajú mliekovody a tie vyúsťujú v prsníkovej bradavke.

Ďalšie články

Tkanivá

Telo väčšiny mnohobunkových organizmov je tvorené zložitou sústavou buniek, ktorá vzniká postupným delením jedinej východzej bunky - oplodneného vajíčka. Bunky určitých súborov sa chemicky, funkčne a...

Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kost...

Pohybová sústava

V ľudskom tele sa nachádza asi 600 svalov. Svaly za účasti kostí umožňujú pohyb. Svaly sa upínajú na kosti pomocou šliach. Niektoré svaly sa upínajú aj do kože (napr. niektoré mimické svaly tváre). Ok...

forward