Pohybová sústava

Pohybová sústava ako celok zabezpečuje jednak premiestňovanie jedinca v prostredí a jednak rôzne pohyby vnútorných orgánov (napr. peristaltika čriev, srdcová činnosť). Je hlavným predpokladom pre pľúcne dýchanie. Činnosť kostrových svalov má zároveň termoregulačnú funkciu a podporuje aj pohyb telových tekutín v lymfatických a krvných cievach.

Podľa funkcie rozoznávame v ľudskom tele:

  1. priečne pruhované (kostrové) svaly
  2. hladké svaly
  3. srdcový sval (myokard)

Priečne pruhované svaly link

Základnou jednotkou kostrového svalstva sú svalové vlákna, čo sú vlastne mnohojadrové svalové bunky. Svalové vlákna sa ďalej združujú do svalových snopcov obalených spojivovým väzivom - perimysium. V rámci svalového snopca je priestor medzi jednotlivými svalovými vláknami vyplnený vrstvou bohato prekrveného riedkeho väziva - endomysium. Viacero svalových snopcov dohromady tvorí celý sval obalený väzivovou vrstvou - epimysium, ktorá zabezpečuje súdržnosť svalu pri jeho kontrakcii. Malý sval môže tvoriť iba niekoľko svalových snopcov, kým objemné svaly, ako je najväčší sedací sval, tvoria stovky snopcov.

Morfologicky na svale rozlišujeme hlavu, bruško a chvost. Svaly sa spravidla zužujú do úponov - šliach (tendo), pomocou ktorých sa pripájajú ku koži a ku kostiam a zabezpečujú tak pohyb (mimický, lokomočný, dýchací). Šľacha je tvorená z tuhého väziva a je mimoriadne odolná na ťah. Skôr sa pri námahe pretrhne sval ako šľacha v mieste spojenia s kosťou. Šľachy sú niekedy rozšírené do plochých blán - aponeurózy.

Pri svalovej kontrakcii sa sval tvarovo mení. Môže sa skrátiť až na 65% pôvodnej dĺžky. Typy kontrakcie sú rôzne:

  • izotonická kontrakcia - mení sa dĺžka svalu, ale napätie svalu zostáva rovnaké
  • izometrická kontrakcia - mení sa napätie svalu, ale dĺžka svalu sa nemení
  • auxotónia - mení sa dĺžka svalu aj jeho napätie

Podľa funkcie, akú sval vykonáva, rozoznávame:

  • ohýbače (flexory)
  • rozširovače (dilatátory)
  • vystierače (extenzory)
  • priťahovače (adduktory)
  • zvierače (sfinktery)
  • odťahovače (abduktory)

Prehľad najdôležitejších svalov ľudského tela link

Kostrové svaly tvoria u mužov asi 36% a u žien 32% hmotnosti tela. Všetkých svalov je asi 600.

Svaly hlavy link

Tvoria dve funkčné skupiny: žuvacie a mimické svaly.

Žuvacie svaly majú za úlohu pohybovať sánkou a priťahovať ju k lebke pri žuvaní (odťahovače sánky sa zaraďujú k svalom krku). Patria k nim:

  • spánkový sval (m. temporalis)
  • žuvací sval (m. masseter)
  • krídlové svaly (m. pterygoidei)

Mimické svaly sa pripájajú na kožu hlavy a tváre. Pri kontrakcii pohybujú kožou a dodávajú tvári výraz. Patria k nim napr.:

  • záhlavnočelový sval (m. occipitofrontalis) - dvojbruškový sval rozdelený veľkou aponeurózou na temene hlavy - prilbica (galea aponeurotica), ktorá ho pripája do kože hlavy, ale nie ku kostiam, podieľa sa na dvíhaní alebo zvrašťovaní obočia
  • očný kruhový sval (m. orbicularis oculi) - zužuje a uzatvára štrbinu oka, vytvára vrásky vo vonkajšom kútiku oka
  • zvrašťovač obočia (m. corrugator supercilii) - sťahovaním vytvára zvislé vrásky nad koreňom nosa
  • ústny kruhový sval (m. orbicularis oris) - uložený je okolo pier, zužuje ústnu štrbinu a špúli pery
  • trubačský sval (m. buccinator) - posúva potravu pri žuvaní

Svaly krku link

Svaly krku sú uložené vo viacerých vrstvách. Povrchová tenká vrstvička svalov upínajúca sa do kože sa nazýva platysma. Pokrýva celý krk a siaha od úrovne druhého rebra až po sánku. Jej sťahovanie vytvára vertikálne vrásky po krku pri veľkej námahe u športovcov alebo počas zívania. Platysma je zvyškom kožných svalov, ktoré sú dobre vyvinuté u niektorých iných cicavcov (napr. u koní im dovoľuje pohnúť ktorýmkoľvek miestom na koži trupu).

Ďalšie skupiny svalov krku sa podieľajú pri odťahovaní sánky, pohyboch jazyka a hlavy:

  • nadjazylkové svaly (mm. suprahyoidei) a podjazylkové svaly (mm. infrahyoidei) - dvíhanie a depresia jazylky, pohyby jazyka, žuvanie, prehĺtanie, tvorba reči, pomocné dýchacie svaly
  • šikmé svaly krku (mm. scaleni) - úklon a otáčanie hlavy, pomocné dýchacie svaly
  • kývač hlavy (m. sternocleidomastoideus) - predklon hlavy

Svaly chrbta link

Sú uložené v niekoľkých vrstvách pozdĺž chrbtice, na ktorú sa pripájajú (niektoré z nich sa topologicky zaraďujú k svalom krku):

  • remenné svaly (m. splenius capitis, m. splenius cervicis) - spriamujú a nakláňajú hlavu do strany
  • lichobežníkový sval (m. trapezius) - tiež trojuholníkový alebo trapézový sval - je široký, povrchový sval, ktorý priťahuje lopatku k chrbtici a vytvára obrys pliec
  • najširší sval chrbta (m. latissimus dorsi) - spôsobuje pripaženie, zapaženie a rotáciu ramena dovnútra (pronácia), zapája sa pri plávaní a šplhaní
  • kosoštvorcové svaly (mm. rhomboidei) - ležia pod lichobežníkovým svalom a zdvíhajú lopatku nahor a mediálne
  • zadný horný pílovitý sval (m. serratus posterior superior) - dvíhaním rebier pomáha pri vdychu
  • zadný spodný pílovitý sval (m. serratus posterior inferior) - ťahaním rebier dolu pomáha pri výdychu

Svaly hrudníku link

Sú tiež uložené vo vrstvách. Vonkajšia vrstva spája hornú končatinu s hrudníkom a vnútorná vrstva tvorí svaly steny hrudníku:

  • veľký prsný sval (m. pectoralis major) - tvorí obrys hornej prednej časti hrudníku
  • malý prsný sval (m. pectoralis minor) - nachádza sa pod veľkým prsným svalom, ťahá lopatku dolu a pomáha pri nádychu
  • predný pílovitý sval (m. serratus anterior) - leží pod veľkým a malým prsným svalom, odstupuje od prvých 9 rebier a pomáha pri upažení, predpažení a vzpažení
  • medzirebrové svaly (mm. intercostales) - sú to segmentované, vlastné svaly hrudníku uložené v najhlbšej vrstve, ktoré kontrakciou umožňujú dýchanie - vonkajšie medzirebrové svaly sú vdychové (dvíhajú rebrá), vnútorné sú výdychové (sťahujú rebrá na pôvodné miesto)

Medzi hrudnou a brušnou dutinou sa nachádza bránica (diaphragma). Po obvode je tvorená svalovými vláknami, ale stred je tvorený rozsiahlou aponeurózou. Kontrakciou bránice v kooperácii s vonkajšími medzirebrovými svalmi dochádza k nádychu.

Svaly brucha link

Sú to ploché svaly, ktoré tvoria stenu brušnej dutiny. Viaceré z brušných svalov tvoria aponeurózy, ktorými sa spájajú v úzkom šľachovitom pruhu - linea alba. Hlavná funkcia brušných svalov je vytvárať brušný lis. Patria k nim napr.:

  • priamy sval brucha (m. rectus abdominis) - tvorí prednú stenu brušnej dutiny, ktorého snopce sú prerušované šľachovitými vložkami; jeho kontrakcia umožňuje zdvihnúť trup z polohy ležmo do sedu
  • vonkajší šikmý sval brucha (m. obliquus externus abdominis) - rozsiahly plochý sval prechádzajúci od posledných 8 rebier šikmo cez brucho až k linea alba
  • vnútorný šikmý sval brucha (m. obliquus internus abdominis) - leží pod vonkajším šikmým svalom, pričom jeho vlákna s ním zvierajú cca pravý uhol
  • priečny sval brucha (m. transversus) - leží v najhlbšej vrstve a jeho vlákna zvierajú pravý uhol s vláknami priameho svalu brucha

Svaly hornej končatiny link

Tvoria ich svaly pletenca, ramena, predlaktia a ruky.

K svalom pletenca patria:

  • deltový sval (m. deltoides) - veľký hrubý sval prikrývajúci ramenný kĺb zboku a zhora
  • nadtŕňový a podtŕňový sval (m. supraspinatus et infraspinatus) - podieľajú sa na vonkajšej rotácii ramena
  • veľký a malý oblý sval (m. teres major et minor)
  • podlopatkový sval (m. subscapularis) - vnútorná rotácia ramena

K svalom ramena patria ohýbače prednej skupiny a vystierače zadnej skupiny:

  • dvojhlavý sval ramena (m. biceps brachii) - ohýbanie v lakti a čiastočne otáčanie predlaktia
  • ramenný sval (m. brachialis) - pomocný sval na ohýbanie v lakti
  • trojhlavý sval ramena (m. triceps brachii) - vystieranie v lakti

Svaly predlaktia sú viacvrstvové, veľmi početné a tiež sa delia na ohýbače prednej skupiny a vystierače zadnej skupiny. Napr.:

  • oblý privracač (m. pronator teres) - otáčanie a ohýbanie predlaktia
  • lakťový a vretenný ohýbač zápästia (m. flexor carpi ulnaris et radialis)
  • ohýbač prstov (m. flexor digitorum)
  • ramennovretenný sval (m. brachioradialis)
  • dlhý a krátky vretenný vystierač zápästia (m. extensor carpi radialis longus et brevis)
  • vystierač prstov (m. extensor digitorum)

Svaly predlaktia spolu so svalmi ruky zabezpečujú presné pohyby zápästia a prstov.

Svaly dolnej končatiny link

Umožňujú chôdzu. Tvoria ich bedrové svaly, stehnové svaly, svaly predkolenia a svaly nohy.

Bedrové svaly zabezpečujú pohyb v bedrovom kĺbe a udržiavajú sklon panvy v stoji a pri chôdzi:

  • bedrovodriekový sval (m. iliopsoas)
  • najväčší sedací sval (m. glutaeus maximus)
  • stredný sedací sval (m. glutaeus medius)
  • najmenší sedací sval (m. glutaeus minimus)

Stehnové svaly zabezpečujú pohyb v kolennom a bedrovom kĺbe:

  • štvorhlavý sval stehna (m. quadriceps femoris) - rozlišuje sa na priamy stehnový sval (m. rectus femoris), prístredný široký sval (m. vastus medialis) a bočný široký sval (m. vastus lateralis); všetky štyri hlavy sa spájajú do spoločného úponu na drsnatine píšťaly a šľachou prekrývajú jabĺčko; jediný vystierač kolena
  • krajčírsky sval (m. sartorius) - ohýbanie a abdukcia stehna a ohýbanie predkolenia
  • dvojhlavý sval stehna (m. biceps femoris) - vystieranie v bedrovom kĺbe a ohnutie kolena
  • poloblanitý sval (m. semimembranosus) - vystieranie v bedrovom kĺbe a ohnutie kolena
  • pološľachovitý sval (m. semitendinosus) - vystieranie v bedrovom kĺbe a ohnutie kolena
  • hrebeňový sval (m. pectineus) - abdukcia v bedrovom kĺbe

Svaly predkolenia pohybujú nohou a prstami (predná skupina sú extenzory, zadná skupina sú flexory):

  • predný píšťalový sval (m. tibialis anterior) - extenzia a supinácia nohy
  • vystierače palca (m. extensor digitorum)
  • trojhlavý sval lýtka (m. triceps surae) - rozlišuje sa na dvojhlavý lýtkový sval (m. gastrocnemius) a jazykovitý sval (m. soleus); pripája sa na pätovú kosť Achilovou šľachou a zabezpečuje flexiu kolena, plantárnu flexiu a supináciu nohy

K svalom nohy patria svalové skupiny palca, malíčka a kĺbové svaly nohy. Zabezpečujú klenbu nohy.

Hladké svaly link

Hladké svalstvo sa skladá z buniek vretenovitého tvaru, ktoré nemajú zreteľnú povrchovú membránu, ale membrána sa tvorí okolo viacerých vláken. Vlákna sú vzájomne usporiadané do zväzkov. Sú ovládané autonómnymi nervami a rôznymi hormónmi, ich činnosť neovplyvňujeme vôľou. Spôsobujú zužovanie ciev, pohyby žalúdka a čriev - peristaltiku, ovládajú priesvit priedušiek, vyprázdňovanie močového mechúra, vytláčanie plodu z maternice. Hladké svaly sú i v dúhovke - zrenicový reflex, patrí sem i akomodačný sval, ktorý spôsobuje vyklenutie očnej šošovky. Sťahy hladkých svalov sú pomalšie, slabšie a vytrvalejšie ako kostrových svalov.

Srdcový sval link

Stavba srdcového svalu (myokardu) je pri pozorovaní pod mikroskopom rovnaká ako u kostrového svalu, ale s tým rozdielom, že vlákna sú usporiadané priečne. Bunky myokardu obsahujú okrem svalového tkaniva aj vodivé bunky, ktoré zabezpečujú neustále sťahy srdca. Srdcový sval sa vyznačuje nepretržitou prácou nezávislou od vôle človeka.

Ďalšie články

Oporná sústava

Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kost...

Srdcovo-cievna sústava

Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho srdce a krvné cievy - tepny, žily a vlásočnice. Srdce, ako ústredný orgán srdcovo-cievnej sústavy, zabezpečujú nepretržitú cirku...

Krv

Krv predstavuje zmes krvnej plazmy a krvných buniek - červených a bielych krviniek a krvných doštičiek, ktorá cirkuluje v cievach. Jej hlavnou úlohou je rozvoz živín, dýchacích plynov a regulačných mo...

forward