Krv

Krv je telová tekutina červenej farby, ktorá koluje v krvných cievach. Krvou sa transportujú živiny, dýchacie plyny a hormóny, takže zaisťuje aj hormonálne riadenie organizmu. Okrem samotnej tekutiny obsahuje aj viacero typov krvných buniek, z ktorých časť hrá významnú úlohu v imunitnom systéme. Má taktiež termoregulačnú funkciu. Krv tvorí približne 7,5% hmotnosti tela, čo predstavuje asi 5–6 l. Ženy majú v priemere asi o 10% krvi menej ako muži.

Krv má tieto funkcie:

• transport kyslíka z pľúc ku tkanivám a orgánom
• zber CO₂ z tkanív a jeho prenos do pľúc
• rozvoz živín z tráviacej sústavy ku tkanivám
• zber odpadových látok metabolizmu a ich transport do obličiek
• rozvoz hormónov, vitamínov a iných dôležitých látok
• rozvoz tepla z tepelného jadra po tele
• udržiavanie stálych osmotických pomerov v organizme
• udržiavanie stáleho pH vnútorného prostredia
• obrana pred cudzorodými organizmami a látkami (imunitná funkcia)

Krv človeka tvoria:

1. krvná plazma (52–54%)
   • anorganické látky (voda, soli, ...)
   • organické látky (bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, ...)
2. krvné bunky (48–46%)
   • červené krvinky (erytrocyty)
   • biele krvinky (leukocyty)
     • granulocyty (neutrofilné, bazofilné, eozinofilné)
     • agranulocyty (lymfocyty, monocyty)
   • krvné doštičky (trombocyty)

Krvné telieska sú rozptýlené v krvnej plazme. Pomer medzi objemom krvných buniek a objemom krvnej plazmy sa nazýva hematokrit.

Krvná plazma link

Krvná plazma je tekutina žltkastej farby (žlté zafarbenie spôsobuje farbivo bilirubín) tvorená anorganickými aj organickými látkami (napr. fosforečnany, chlorid sodný, hydrogénuhličitany aj enzýmy).

Asi 90% plazmy tvorí voda, ktorá je buď viazaná na bielkoviny (albumíny) alebo voľná. Vo vode sú rozpustené soli, najmä chlorid sodný a uhličitan sodný. Soli sú potrebné pre udržiavanie stálych osmotických pomerov a pH v krvi (7,4). Dôležitou zložkou plazmy je vápnik. Je nevyhnutný pre zrážanie krvi, činnosť svalov a stavbu kostí.

Organickú zložku tvoria hlavne bielkoviny, glukóza, tuky, vitamíny, hormóny, žlčové farbivá, močovina a kyselina močová.

Z bielkovín sú v krvnej plazme zastúpené: albumíny, globulíny, fibrinogén, protrombín. Albumíny vznikajú v pečeni a viažu na seba vodu. Okrem toho sú prenášačmi enzýmov a viažu sa na ne niektoré hormóny (napr. pohlavné). Globulíny sú produktom lymfocytov a majú dôležitú úlohu v imunitnom systéme človeka. Imunoglobulíny (gamaglobulíny) majú schopnosť zneškodniť antigény, ktoré sa dostanú do organizmu. Ich množstvo sa zvyšuje pri infekcii organizmu. Fibrinogén a protrombín majú veľký význam pri zrážaní krvi.

Glukóza je najrýchlejší dostupný zdroj energie pre bunky. Hladina glukózy v krvi – glykémia je regulovaná hormonálne (inzulín, glukagón, adrenalín, noradrenalín). Glukóza je významným zdrojom energie a je neustále odoberaná tkanivami. Po prijatí potravy nastáva dočasné zvýšenie jej hladiny. Ak je hladina glukózy vysoká, účinkom inzulínu sa glukóza ukladá vo forme glykogénu do pečene a svalov. V opačnom prípade dochádza k vyplavovaniu glykogénu z pečene do krvi a jeho rozkladu na glukózu. Pri poruchách v tvorbe inzulínu nastáva trvalá hyperglykémia, čo sa prejaví ochorením cukrovka (diabetes mellitus).

Krvné bunky link

Červené krvinky link

Červené krvinky – erytrocyty – sú pri pohľade zvrchu okrúhle, na bočnom priereze majú piškótovitý tvar. V strede sú preliačené, čím sa zväčšuje ich povrch, a teda aj plocha pre styk s kyslíkom. U cicavcov, a teda aj u človeka, sú bezjadrové. Oválny tvar erytrocytov je charakteristický pre niektoré cicavce, konkrétne pre ťavy a lamy, ako aj vtáky.

Kyslík sa viaže na červené krvné farbivo hemoglobín (centrálna časť hemovej zložky obsahuje železo) a vzniká oxyhemoglobín. Táto väzba je vratná a v krvných vlásočniciach zaniká, čím sa kyslík z hemoglobínu uvoľňuje. Schopnosť oxidu uhličitého (a hlavne oxidu uhoľnatého) naviazať sa na hemoglobín je oveľa vyššia ako kyslíka, a preto dochádza k častým otravám v miestach, kde sa tieto plyny zdržiavajú – sú to hlavne pivnice a nižšie položené nevetrané miesta, pretože sú ťažšie ako vzduch a sú bez zápachu. Pri naviazaní CO na hemoglobín vzniká karboxyhemoglobín a len veľmi ťažko sa odbúrava.

Priemerný obsah hemoglobínu u mužov v 1 litri krvi je približne 150 g, u žien je to asi 140 g. Dospelý človek má v tele priemerne približne 4,5 g železa, ktoré je hlavne súčasťou hemoglobínu v červených krvinkách a myoglobínu vo svaloch.

Červené krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni dlhých a plochých kostí. Vo vyššom veku sa ich produkcia znižuje. Ich tvorba je regulovaná tkanivovým hormónom erytropoetínom, ktorý sa tvorí v obličkách. Jeho tvorba závisí od atmosférického tlaku, preto sa pri pobyte vo vyšších nadmorských výškach zvyšuje tvorba erytroproteínu, a teda tvorba samotných červených krviniek. Tento stav pretrváva istý čas aj po prechode do nižších nadmorských výšok, čo sa legálne využíva pri niektorých športoch na zlepšenie výkonu. Samozrejme, iné, umelé zvyšovanie hladiny erytropoetínu, je v športe nelegálne.

Normálny počet červených krviniek u dospelého muža je 5 mil/mm³ a u žien 4,5 mil/mm³. Životnosť červených krviniek človeka je asi 100–120 dní. Zanikajú v slezine.

Sedimentácia červených krviniek (erytrocytov) je proces, pri ktorom sa krvné bunky usadzujú na dne skúmavky s krvou. Tento test sa používa na meranie rýchlosti, akou sa erytrocyty usadzujú v krvi, čo môže indikovať zápal alebo iné patologické stavy v tele. Normálne hodnoty sedimentácie sa líšia podľa pohlavia: u mužov je to 2–5 mm za prvú hodinu a do 10 mm za druhú hodinu, u žien 5–8 mm za prvú hodinu a do 12 mm za druhú hodinu. Zvýšené hodnoty môžu naznačovať prítomnosť infekcie, zápalu, autoimunitných ochorení alebo rakoviny, zatiaľ čo znížené hodnoty sa môžu vyskytovať pri určitých anémiách alebo polycytémiách.

Biele krvinky link

Biele krvinky – leukocyty – sú bunky s jadrom a majú rôzny tvar. V krvi je ich okolo 6–8 tis/mm³, ale pri chorobe sa ich počet zvyšuje na 15–20 tis/mm³. Biele krvinky sa tvoria v kostnej dreni, lymfocyty aj v slezine a lymfatických uzlinách. Ich životnosť závisí od druhu – určité typy žijú len niekoľko hodín (napr. neutrofily), zatiaľ čo iné môžu žiť mesiace (napr. monocyty) alebo dokonca roky (napr. niektoré lymfocyty). Leukocyty sú súčasťou obranného systému tela.

Rozdeľujú sa na:

1. granulocyty
2. agranulocyty

Granulocyty link

Granulocyty tvoria viac ako 70% všetkých leukocytov. Aktívne sa pohybujú, majú schopnosť meniť tvar, môžu prenikať cez steny vlásočníc mimo krvný obeh – diapedéza – a fagocytujú. Vytvárajú hnis, ktorý sa tvorí v mieste infekcie a skladá sa prevažne z odumretých leukocytov. Po zafarbení pozorujeme v cytoplazme granulocytov hrudky (granuly).

Podľa toho, akým farbivom ich možno zafarbiť, rozoznávame:

1. neutrofily – farbené neutrálnymi farbivami
2. eozinofily (acidofily) – farbené kyslými farbivami (eozín)
3. bazofily – farbené bázickými farbivami (hematoxylín)

Neutrofily (50–60% leukocytov) tvoria v krvi najväčšiu skupinu bielych krviniek. Sú to terminálne diferencované bunky. Žijú krátko a ich hlavnou funkciou je fagocytóza. V granulách majú baktericídne (ničiace baktérie) látky a proteolytické (rozkladajúce bielkoviny) enzýmy.

Eozinofily (2–5% leukocytov) opúšťajú kostnú dreň v nezrelom stave odkiaľ migrujú do sleziny, kde dozrievajú. Ich hlavným miestom pôsobenia sú tkanivá. Majú dvojlaločné jadro prekryté červenými granulami. Majú schopnosť fagocytózy. Ich hlavnou úlohou je obrana proti parazitom (napr. hlístam, pásomniciam), pretože obsahujú hlavný bázický proteín, ktorý je pre parazity vysoko toxický.

Bazofily (0,5–2% leukocytov) sú krvné bunky, v tkanivách sa nenachádzajú, ale pri patologických stavoch migrujú do zápalového ložiska. Majú dvojlaločné jadro prekryté tmavomodrými granulami. V granulách sa nachádza okrem iného aj histamín.

Agranulocyty link

Agranulocyty nemajú v cytoplazme farbiteľné granuly a jadro nemajú segmentované ako granulocyty. Agranulocyty sú dôležitým komponentom špecifickej imunity. Patria sem:

1. lymfocyty
2. monocyty

Lymfocyty tvoria približne 1/4 bielych krviniek. Dodávajú telu prirodzenú odolnosť voči chorobám, vytvárajú protilátky a chemické látky, ktoré pomáhajú chrániť bunky tela, aby nepodľahli bakteriálnej invázii.

Funkcia monocytov spočíva v pohlcovaní baktérií a odstraňovaní trosiek buniek po útoku baktérií. 

Krvné doštičky link

Krvné doštičky – trombocyty – nie sú pravé bunky. Vznikajú v červenej kostnej dreni oddeľovaním časti cytoplazmy z veľkých buniek. Tvoria sa, ako všetky krvné bunky, v kostnej dreni. Ich počet je 100–300 tis/mm³ a životnosť asi 4 dni. Sú veľmi krehké. Pri poškodení cievy narážajú na okraje rany a lámu sa. Pri ich rozpade sa uvoľňujú látky, ktoré sa zúčastňujú pri zrážaní krvi.

Zrážanie krvi link

Zastavenie krvácania – hemostáza – je životne dôležité, lebo chráni organizmus pred stratou krvi, či dokonca pred vykrvácaním pri poranení. Pri zastavení krvácania sa zúži cieva na poranenom mieste, nahromadia sa krvné doštičky a krv sa zrazí. Výsledok všetkých týchto troch dejov a stupeň ich uplatnenia závisí od druhu, rozsahu a miesta poranenia. Tam, kde nie je poranená väčšia tepna, v ktorej je krv pod značným tlakom, stačia uvedené deje na zastavenie krvácania a poranenie sa môže zahojiť.

Hemostáza je súbor chemických a fyzikálnych procesov, ktoré prebiehajú v určitých etapách. V krvných doštičkách a okolitom tkanive je asi 20 látok (faktorov), ktoré sa zúčastňujú tohto procesu:

1. Trombocyty sa v mieste poranenia rozpadávajú a vypúšťajú do okolia zmes chemických látok, ktoré spolu reagujú za prítomnosti iónov vápnika.  
2. Nastáva premena plazmatického protrombínu na trombín za pôsobenia látok, ktoré vznikli v prvej fáze.
3. Z rozpustnej plazmatickej bielkoviny fibrinogénu sa enzymatickou premenou stáva nerozpustný vláknitý fibrín, ktorý vytvorí hustú sieť nepriepustnú pre krvné častice, čím vznikne krvný koláč.
4. Krvný koláč sa zmršťuje a poranená cievna stena sa sťahuje.
5. Keď sa otvor v poranenej cieve zahojí, zrazenina sa rozpustí a odstráni.