Srdcovo-cievna sústava

Srdcovo-cievna, odborne kardiovaskulárna sústava, zabezpečuje neustále zásobovanie všetkých častí tela krvou, čím prináša bunkám kyslík a živiny a odvádza z nich odpadové látky. Tvoria ju dve základné zložky:

• srdce – centrálny motorický orgán obehovej sústavy,
• krvné cievy – uzavretý periférny systém rúrok.

Ochorenia, ktoré túto sústavu postihujú (kardiovaskulárne ochorenia), patria vo väčšine vyspelých krajín medzi hlavné príčiny úmrtia. U dospelých osôb je dokonca úmrtnosť na choroby srdca a ciev vyššia, ako na rakovinu, úrazy a infekčné choroby spolu. Dá sa im však výrazne zabrániť správnym životným štýlom, zdravou stravou, pravidelným pohybom a nefajčením.

Srdce link

Srdce (cor, cardium) je dutý svalový orgán. Z fyziologického hľadiska plní funkciu mimoriadne efektívnej svalovej pumpy. Ako ústredný motorický orgán obehovej sústavy je zdrojom mechanickej energie, ktorou vháňa krv do cievneho systému. Svojou rytmickou činnosťou udržiava kontinuálnu cirkuláciu krvi po celom tele, čím neustále zabezpečuje prívod kyslíka a živín do všetkých tkanív a buniek.

Je bezpečne uložené v medzipľúcí (mediastinum) medzi pravými a ľavými pľúcami, pričom zospodu nasadá na bránicu. Leží na stredovej línii hrudníka, no svojím hrotom smeruje doľava a nadol. Jeho veľkosť zhruba zodpovedá veľkosti päste dospelého človeka. Váži asi 280–340 g, u žien je zvyčajne o niečo menšie a ľahšie.

Obaly a vrstvy srdca link

Stena srdca sa skladá z troch vrstiev:

• endokard – je tenká, dokonale hladká vnútorná výstelka srdca (vnútrosrdie, endocardium), z ktorej sú tvorené aj všetky srdcové chlopne,
• myokard – stredná a najhrubšia vrstva (myocardium), ktorú tvorí osobitná priečne pruhovaná svalovina. Najmohutnejšiu svalovinu má ľavá komora, pretože je zodpovedná za pumpovanie krvi pod vysokým tlakom do celého tela (cez aortu),
• epikard – väzivová blana (osrdie, epicardium), ktorá pokrýva vonkajší povrch srdca.

Celé srdce je navyše uložené v pevnom blanitom vaku – osrdcovníku (pericardium). Medzi epikardom a perikardom je úzky štrbinovitý priestor vyplnený malým množstvom tekutiny, ktorá funguje ako „mazivo“ a znižuje trenie pri neustálom pohybe srdca.

Dutiny a chlopne srdca link

Vzhľadom na existenciu dvoch krvných obehov (pľúcneho a telového) je srdce pozdĺžnou priehradkou (septum) rozdelené na pravé a ľavé srdce, vďaka čomu nedochádza k miešaniu okysličenej a odkysličenej krvi. V každej časti sa nachádza predsieň (atrium) a komora (ventriculus).

Predsiene a komory sú od seba (ako aj od veľkých ciev) oddelené chlopňami, ktoré fungujú ako jednosmerné ventily – prepúšťajú krv len jedným smerom a zabraňujú jej spätnému toku:

• cípovité chlopne – nachádzajú sa medzi predsieňami a komorami:
  • trojcípa chlopňa (valva tricuspidalis) – medzi pravou predsieňou a pravou komorou
  • dvojcípa (mitrálna) chlopňa (valva mitralis) – medzi ľavou predsieňou a ľavou komorou
• polmesiačikovité chlopne (valvulae semilunares) – nachádzajú sa na hranici oboch komôr a ich príslušných tepien – na vstupe do pľúcnice a na vstupe do aorty

Prevodový systém srdca link

Srdcová svalovina sa od kostrového svalstva odlišuje viacerými funkčnými vlastnosťami. Jednou z najdôležitejších je skutočnosť, že na prahový podnet reaguje vždy maximálnou kontrakciou (sťahom) – riadi sa pravidlom „všetko alebo nič“.

Podnety ku kontrakcii myokardu vznikajú automaticky a úplne nezávisle od mozgu či miechy. Vznikajú v špecializovanom vodivom tkanive, ktoré tvorí prevodový systém srdca. Toto tkanivo sa stavbou podobá svalovému tkanivu, ale funkčne skôr nervovému tkanivu, pretože jeho bunky dokážu spontánne generovať elektrické vzruchy. Nervová sústava pomocou vegetatívnych nervov (sympatikus a parasympatikus) činnosť srdca nevyvoláva, len ju podľa potrieb tela spomaľuje alebo zrýchľuje.

Cesta elektrického signálu v srdci prebieha takto:

1. sínusovo-predsieňový uzol (SA uzol, nodus sinuatrialis) – nachádza sa v hornej stene pravej predsiene. Funguje ako hlavný „udávač kroku“. Odtiaľ sa signál rýchlo šíri svalovinou oboch predsiení, čo spôsobí ich sťah.
2. predsieňovo-komorový uzol (AV uzol, nodus atrioventricularis) – leží v prepážke medzi predsieňami a komorou. Signál sem prichádza s fyziologickým oneskorením asi 0,1 s, čo zabezpečí, že predsiene stihnú vytlačiť krv do komôr ešte pred tým, než sa komory začnú sťahovať.
3. Hisov zväzok (fasciculus atrioventricularis) – je to krátky zväzok vláken prechádzajúci medzikomorovou priehradkou
4. Tawarove ramienka – Hisov zväzok sa v priehradke delí na pravé a ľavé ramienko, ktoré smerujú k hrotu srdca
5. sieť Purkyňových vláken – ramienka sa na hrote srdca stáčajú nahor a rozvetvujú sa do hustej siete vláken, ktoré rozvedú signál priamo do svaloviny komôr, čo vyvolá ich silnú kontrakciu

Elektrické signály, ktoré prevodový systém v srdci vytvára, sú dostatočne silné na to, aby sa šírili telom a dali sa zmerať elektródami priloženými na pokožku. Výsledný grafický záznam tejto aktivity – elektrokardiogram (EKG) – je základnou diagnostickou metódou v kardiológii.

V prípade, že primárny sínusový uzol nefunguje správne, môže dôjsť k poruche normálneho srdcového rytmu – arytmii – alebo ku krátkej zástave srdca, čo môže spôsobiť bezvedomie. V takomto prípade sa pacientovi chirurgicky voperuje kardiostimulátor. Je to malé elektronické zariadenie, ktoré sa pripevní na srdce a funguje tak, že v prípade „výpadku“ uzla vyšle vlastný elektrický signál, ktorý odštartuje srdcovú kontrakciu.

Srdcový cyklus link

Ľudské srdce pracuje rytmicky a neumaviteľne – udrie za deň približne 100 000-krát. V každom cykle sa strieda fáza kontrakcie – sťahu (systola) s fázou relaxácie – ochabnutia (diastola). Cyklus prebieha nasledovne:

1. obdobie pokoja – všetky oddiely srdca sú vo fáze diastoly (tzv. diastáza), chlopne medzi predsieňami a komorami sú otvorené a celé srdce sa voľne plní krvou,
2. systola predsiení – obidve predsiene sa stiahnu súčasne, čím sa zvyšná krv dotlačí (doplní) do príslušných komôr. Komory sú v tomto čase stále v diastole,
3. systola komôr – krátko nato (s pauzou spomínaných 0,1 s) sa komory prudko stiahnu. Stúpajúci tlak krvi okamžite uzavrie cípovité chlopne, aby sa krv nevrátila do predsiení, a zároveň otvorí polmesiačikovité chlopne, cez ktoré je krv z komôr vypudená do veľkých tepien tela (do aorty a pľúcnice). Predsiene sú už v tomto čase opäť v diastole a začínajú sa plniť novou krvou.

Minútový objem srdca (srdcový výdaj) link

Za jednu minútu prečerpá srdce dospelého človeka v pokoji asi 5 l krvi, čo sa označuje ako minútový objem srdca (alebo srdcový výdaj). Táto hodnota je daná jednoduchým súčinom: tepový objem (množstvo krvi vypudené pri jednej systole, cca 70 ml) × srdcová frekvencia (počet úderov, cca 70/min).

Toto množstvo prečerpanej krvi sa môže podľa potrieb organizmu značne zvýšiť. Najsilnejším podnetom pre zvýšenie minútového objemu je svalová práca, pri ktorej stúpajú nároky na prívod kyslíka a živín. Pri veľmi náročných špičkových telesných výkonoch sa môže minútový objem zvýšiť až na 30–40 l.

Zvýšenie srdcového výdaja sa dá dosiahnuť dvomi spôsobmi: buď zrýchlením frekvencie, alebo zosilnením sťahov (zvýšením tepového objemu). Trénovaným ľuďom a športovcom sa minútový objem zvyšuje najmä zosilnením srdcovej činnosti (ich srdcový sval je mohutnejší), čo je pre organizmus oveľa hospodárnejšie. U netrénovaných ľudí sa pri námahe naopak prudko zvyšuje frekvencia (rýchlo sa zadýchajú). Mierne zvýšenie minútového objemu nastáva aj po požití potravy, v teple alebo pri psychickom strese.

Krvný tlak link

Srdce každou systolou vháňa vo veľmi krátkom čase do aorty určitý objem krvi. Vzhľadom na odpor, ktorý kladú úzke tepny a tepničky v tele, nestačí celé množstvo krvi odtiecť okamžite do žíl, a tak sa pružné steny veľkých tepien napnú. Tento tlak prúdiacej krvi na steny ciev sa nazýva krvný tlak.

Tlak kolíše v závislosti od fázy srdcového cyklu. Maximálny tlak na vrchole komorovej kontrakcie voláme systolický tlak (udáva sa ako horná hodnota), kým pokles tlaku pri ochabnutí srdca predstavuje diastolický tlak (udáva sa ako dolná hodnota). Krvný tlak meriame pomocou tlakomeru (tonometra) najčastejšie na ramennej tepne.

Hoci by sa mal tlak krvi podľa sústavy SI správne udávať v kilopascaloch (kPa), v lekárskej praxi sa dodnes celosvetovo používajú milimetre ortuťového stĺpca (mmHg, resp. torry). Za optimálne hodnoty zdravého dospelého človeka v pokoji sa považuje tlak okolo 120/80 mmHg (čo zodpovedá 16/10,7 kPa), pričom normálne hodnoty systolického tlaku zdravého dospelého človeka sú v rozmedzí 100–120 mmHg a diastolického tlaku 60–80 mmHg.

Ak krvný tlak presiahne určitú úroveň, hovoríme o vysokom tlaku krvi – hypertenzii. V klinickej praxi často rozlišujeme:

• normálny až vyšší normálny tlak – hodnoty do 139/89 mmHg
• mierna hypertenzia – hodnoty stúpajú nad 140/90 mmHg
• stredná až ťažká hypertenzia – tlak dosahuje hodnoty nad 180/105 mmHg

Tlak krvi sa mení vplyvom mnohých činiteľov. Je to predovšetkým telesná práca, pri ktorej stúpa systolický tlak. Tlak sa prirodzene zvyšuje s vekom, najmä v starobe, keď sa zmenšuje pružnosť tepien (cievy „tuhnú“) a zvyšuje sa tak ich odpor. Muži majú tlak v mladšom a strednom veku o niečo vyšší ako ženy. Fyziologické zmehy tlaku krvi navyše prirodzene vyvoláva aj celková veľkosť organizmu. Po menopauze sa však vplyvom hormonálnych zmien a straty ochranného vplyvu estrogénov tlak u žien zvyčajne zvyšuje a často presahuje hodnoty mužov.

Tep link

Pri každej systole sa vypudenou krvou nárazovo rozšíri začiatok aorty. Tento kmit postupuje elastickými stenami ciev ako tzv. tepová (pulzová) vlna do celého tela. Na povrchových tepnách môžeme túto vlnu hmatať ako tep (pulz). Arteriálny pulz je tak priamym fyzikálnym dôkazom srdcovej činnosti ľavej komory. Palpáciou (hmataním) lekár na tepe nehodnotí len jeho frekvenciu, ale aj jeho pravidelnosť, amplitúdu a silu nárazu. Najlepšie sa tep hmatá na vretennej tepne na zápästí (na strane palca) alebo pri prvej pomoci na krku.

Pri telesnom pokoji má zdravý dospelý človek v priemere 70 tepov za minútu. Zvýšenie frekvencie srdca nad 100 úderov za minútu sa odborne nazýva tachykardia, zatiaľ čo jej pokles pod 60 úderov za minútu je bradykardia.

Ak je pulz veľmi slabý (ťažko hmatateľný) a extrémne rýchly, nazýva sa nitkovitý pulz. Vyskytuje sa najmä pri ťažkých šokových stavoch (napr. pri masívnom krvácaní a mdlobách) a pri ťažkých horúčnatých ochoreniach, kedy v krvnom riečisku chýba tekutina, rapídne klesne krvný tlak a srdce sa tento chýbajúci objem zúfalo snaží dohnať veľmi rýchlym, no slabým pumpovaním.

Krvné cievy link

Krvné cievy (vasa sanguinea) predstavujú uzavretý systém rúrok, ktorými prúdi po tele krv. Cievy delíme podľa funkcie a stavby na 3 skupiny:

1. tepny
2. žily
3. vlásočnice

Stena tepien a žíl sa skladá z troch vrstiev (vlásočnice sú najtenšie cievy, ktoré majú len vnútornú vrstvu):

1. endotelová vrstva (tunica intima) – vnútorná vrstva všetkých ciev, je dokonale hladká,
2. svalová vrstva (tunica media) – je tvorená kruhovito a špirálovito usporiadanou hladkou svalovinou a elastickými vláknami. U tepien je táto vrstva oveľa mohutnejšia a pružnejšia ako u žíl, keďže musia odolávať vysokému tlaku krvi po jej vypudení zo srdca.
3. vonkajší väzivový obal (tunica adventitia) – upevňuje cievu v okolitom tkanive. Prechádzajú tadiaľto nervy inervujúce hladkú svalovinu a pri veľkých cievach tu prechádzajú aj drobné cievky, ktoré vyživujú samotnú hrubú stenu cievy (tzv. cievy ciev, vasa vasorum).

Vnútorný priestor, v ktorom prúdi krv, sa nazýva priesvit (lumen) cievy.

Tepny link

Tepny (arteriae) sú krvné cievy, ktoré vedú krv smerom zo srdca ku cieľovým tkanivám. Zväčša vedú okysličenú krv, no dôležitú výnimku tvoria pľúcne tepny (arteriae pulmonales), ktoré sa vetvia z pľúcnicového kmeňa (pľúcnica, truncus pulmonalis) vychádzajúceho z pravej komory srdca a vedú odkysličenú krv do pľúc. Tepny tvoria približne 20 % z celkového objemu krvného riečišťa v obehovom systéme človeka.

Najmohutnejšou tepnou tela je srdcovnica (aorta) vychádzajúca z ľavej komory. V nej prúdi krv najrýchlejšie a pod najvyšším tlakom. Rozvod okysličenej krvi do tela môžeme sledovať podľa jej priebehu a postupného vetvenia:

• oblúk aorty (arcus aortae) – smeruje doľava a dozadu k chrbtici. Vystupujú z neho 3 hrubé tepny pre hlavu a horné končatiny: ramenohlavový kmeň (truncus brachiocephalicus, ktorý sa za kľúčnou kosťou vetví na pravú podkľúčnu tepnu a pravú spoločnú krčnicu), ľavá spoločná krčnica (arteria carotis communis sinistra) a ľavá podkľúčna tepna (arteria subclavia sinistra). Krčnice sa ďalej vetvia a zásobujú mozog a tvár. Podkľúčne tepny prechádzajú do horných končatín ako ramenná tepna a následne vretenná a lakťová tepna,
• hrudníková a brušná aorta – oblúk aorty pokračuje nadol popri chrbtici ako hrudníková aorta (aorta thoracica) a po prechode bránicou ako brušná aorta (aorta abdominalis). Z nej vystupujú menšie vetvy pre vnútorné orgány (napríklad párové obličkové, vaječníkové či semenníkové tepny),
• tepny panvy a dolných končatín – v dolnej časti brucha (v oblasti panvy) sa aorta rozdeľuje na dve bedrové tepny (arteria iliaca communis), ktoré privádzajú krv do panvy a prechádzajú do nôh napríklad ako stehnová tepna (arteria femoralis).

Artérioskleróza a ateroskleróza link

Najčastejšou zmenou, ktorá postihuje tepny, je artérioskleróza. Ide o všeobecný pojem pre tvrdnutie tepien – sprievodný jav starnutia, pri ktorom steny ciev hrubnú, strácajú svoju prirodzenú pružnosť a tuhnú.

Jej špecifickým a oveľa nebezpečnejším typom je ateroskleróza. Kým artérioskleróza je len samotná strata pružnosti, ateroskleróza je aktívne ochorenie, pri ktorom sa zmenšuje priesvit tepien následkom ukladania patologických nánosov v ich stene.

Tieto nánosy netvoria len jednoduché tuky. Ich kľúčovou zložkou je cholesterol, ktorý chemicky radíme medzi steroidy. Keďže cholesterol je v krvi nerozpustný, po tele ho prenášajú špeciálne transportné nosiče nazývané lipoproteíny. Ak je v krvi nadbytok tzv. LDL lipoproteínov (často zjednodušene označovaných ako „zlý“ cholesterol), prenikajú do steny cievy, kde vyvolávajú lokálny zápal a vytvárajú nánosy, ktoré tepnu chorobne zužujú. Zúžením klesá prietok krvi, čo spôsobuje nedostatočné zásobenie tkaniva kyslíkom (ischémiu) a zároveň sa v tomto zúženom a zapálenom mieste výrazne zvyšuje riziko tvorby smrtiacich krvných zrazenín. Riziko vzniku aterosklerózy výrazne zvyšuje obezita, fajčenie, cukrovka, vysoký krvný tlak a dedičná predispozícia.

Cievna mozgová príhoda link

Cievna mozgová príhoda (ľudovo mŕtvica či porážka; odborne iktus, apoplexia alebo mozgový infarkt) je akútne ložiskové poškodenie mozgového tkaniva v dôsledku jeho nedostatočného okysličenia. Podľa príčiny vzniku ju rozdeľujeme na dva typy:

• ischemická mŕtvica (až 85 % prípadov) – vzniká upchatím mozgovej tepny krvnou zrazeninou, pričom príznaky odumierania tkaniva sa rozvíjajú postupne,
• hemoragická mŕtvica (15 % prípadov) – vzniká prasknutím tepny a masívnym krvácaním do mozgu, ktoré nervové bunky utláča a ničí. Príznaky nastupujú extrémne náhle.

Keďže nervové bunky bez kyslíka odumierajú extrémne rýchlo, pre úspešnú záchranu pacienta bez trvalých následkov je rozhodujúci čas. V medicíne hovoríme o tzv. terapeutickom okne (ideálne do 3 hodín od začiatku príznakov). Iba v tomto úzkom čase je možné podať tzv. fibrinolytickú liečbu, ktorá krvnú zrazeninu priamo rozpustí. Problém však spočíva v tom, že bez prístrojového vyšetrenia hlavy (najmä počítačovej tomografie – CT) nie je možné odlíšiť ischemický typ mŕtvice od hemoragického. Ak by sa liek na rozpustenie zrazeniny podal pacientovi, ktorému praskla cieva a krváca do mozgu, malo by to fatálne následky. Preto je pre záchranárov absolútnou prioritou rýchly transport pacienta do nemocnice s dostupným CT vyšetrením.

Žily link

Žily (venae) sú krvné cievy, ktoré privádzajú krv z tkanív smerom do srdca. Zväčša vedú odkysličenú krv, no opäť tvoria výnimku pľúcne žily (venae pulmonales), ktoré vedú z pľúc do ľavej predsiene už okysličenú krv. Žily tvoria približne 75 % z celkového objemu krvného riečišťa u človeka (nachádza sa v nich najviac krvi). Tento vysoký podiel je spôsobený ich veľkou roztiahnuteľnosťou a kapacitou na uchovávanie veľkého množstva krvi, čo je kľúčové pre reguláciu krvného tlaku a objemu cirkulujúcej krvi. Tlak krvi v žilách je totiž podstatne nižší ako v tepnách (v hrudnej oblasti má dokonca zápornú hodnotu). Najnižšia absolútna hodnota tlaku krvi je priamo pri vyústení dutých žíl do pravej predsiene srdca.

Aby krv napríklad v dolných končatinách dokázala prúdiť nahor proti zemskej gravitácii, aktívne jej v tom pomáhajú kontrakcie okolitých kostrových svalov (tzv. svalová pumpa). Niektoré žily na nohách navyše vo vnútri vytvárajú vreckovité chlopne, ktoré zabraňujú spätnému toku krvi.

Topologicky sa žilový systém zlieva do dvoch hlavných žíl, ktoré ústia priamo do pravej predsiene srdca:

• horná dutá žila (vena cava superior) – zberá odkysličenú krv z hlavy, krku, hrudníka a horných končatín. Krv z oblasti hlavy a krku privádzajú mohutné hrdlové žily (vena jugularis), ktoré sa spájajú s podkľúčnymi žilami z horných končatín a spoločne vytvárajú hornú dutú žilu,
• dolná dutá žila (vena cava inferior) – zberá krv z dolnej polovice tela. Žily dolných končatín (napríklad stehnová žila) prebiehajú popri tepnách, spájajú sa v panve a postupujú nahor do dolnej dutej žily,
• vrátnicový obeh – osobitnú a nesmierne dôležitú časť žilového obehu tvorí vrátnicová žila (vrátnica, portálna žila, vena portae). Zbiera krv bohatú na vstrebané živiny z nepárnych orgánov tráviacej sústavy (žalúdok, črevá, slezina, pankreas) a nevedie ju priamo do srdca, ale najprv do pečene (hepar). V pečeni sa táto žila opäť rozvetvuje na sieť vlásočníc, čím sa živiny dostávajú do pečeňových buniek na ďalšie metabolické spracovanie. Až z pečene odteká krv pečeňovými žilami do dolnej dutej žily.

Kŕčové žily link

Kŕčové žily (varixy) sú veľmi častým ochorením žíl, postihujúcim až 10 % obyvateľstva nad 18 rokov. Prejavujú sa ako vakovité rozšírenia povrchových žíl, najmä na dolných končatinách. Príčinou je oslabenie žilových stien a oddialenie vnútrožilových chlopní, v dôsledku čoho nedokážu zabrániť spätnému toku krvi. Vznik varixov podporuje všetko, čo zvyšuje tlak v žilách nôh (zamestnanie v stoji, nadváha, gravidita). Na mieste kŕčovej žily sa prúdenie krvi spomaľuje, čo môže viesť k vzniku krvnej zrazeniny.

Ak zrazenina zostáva pevne uchytená na mieste svojho vzniku, hovoríme o trombóze. Nebezpečenstvo však nastáva, ak sa z cievnej steny uvoľní a prúd krvi ju unáša telom ako putujúci embolus (embólia). Následky závisia od toho, kde sa cievny priesvit zúži a upchá: v tepnovom obehu embolus najčastejšie spôsobuje srdcový infarkt alebo mozgovú mŕtvicu, kým odtrhnutie zrazeniny zo žíl dolných končatín končí život ohrozujúcou pľúcnou embóliou.

Vlásočnice link

Vlásočnice (kapiláry) sú najjemnejšie cievy, ktoré nemajú vytvorenú svalovú ani vonkajšiu väzivovú vrstvu, tvorí ich výlučne iba jedna vrstva endotelových buniek. Celkovo vlásočnice tvoria približne 5 % z celkového objemu krvného riečišťa človeka. Ich priemer je mimoriadne malý (7–50 µm), často priamo zodpovedá priemeru červených krviniek. Pri prechode najtenšími časťami kapilár sa preto krvinky musia posúvať natlačené jedna za druhou (tento jav odborne nazývame „peniažtekovanie krviniek“).

Vďaka ich tenkej stene a obrovskej ploche (vyše 6 000 m²) majú nenahraditeľnú úlohu pri výmene látok – prebieha tu difúzia dýchacích plynov, živín a odpadových látok medzi krvou a okolitým tkanivovým mokom.

Krvný obeh link

Krvný obeh (cirkulácia krvi) človeka je úplne uzavretý. Vďaka štvordielnemu srdcu, ktoré funguje ako dvojitá pumpa, je cirkulácia krvi rozdelená na dva samostatné, ale navzájom na seba plynule nadväzujúce systémy. Tým sa v srdci dokonale zabraňuje miešaniu okysličenej a odkysličenej krvi.

• malý (pľúcny) krvný obeh – jeho hlavnou fyziologickou úlohou je okysličenie krvi. Zabezpečuje prepojenie medzi pravým srdcom a pľúcami. Začína sa v pravej komore, z ktorej sa odkysličená krv pri systole vypudzuje do pľúcnice. Z nej prúdi pľúcnymi tepnami priamo do pľúc, kde sa v pľúcnych vlásočniciach zbaví oxidu uhličitého a nasýti sa kyslíkom. Okysličená krv sa následne vracia štyrmi pľúcnymi žilami do ľavej predsiene, pripravená pre potreby tela,
• veľký (telový) krvný obeh – jeho úlohou je rozviesť okysličenú krv a živiny do všetkých tkanív a orgánov tela a naopak, odviesť z nich metabolické odpadové látky. Začína sa v ľavej komore, skadiaľ je okysličená krv pod vysokým tlakom vypudená do najväčšej tepny tela – srdcovnice (aorty). Systémom tepien sa krv rozvedie do tkanív, kde v kapilárach odovzdá kyslík a prijme oxid uhličitý. Odkysličená krv sa z tela vracia dvoma najväčšími žilami – hornou a dolnou dutou žilou – späť do pravej predsiene srdca. Súčasťou tohto obehu je aj špecifický vrátnicový obeh pečene.

Krvný obeh srdca link

Trvalá a neunaviteľná činnosť srdca si vyžaduje stály a mimoriadne bohatý prívod kyslíka a živín, ako aj plynulé odvádzanie splodín metabolizmu. Keďže hrubý srdcový sval nedokáže prijímať živiny priamo z krvi, ktorá len rýchlo preteká jeho dutinami, musí mať vlastný krvný obeh (koronárny obeh).

Zabezpečujú ho vencovité (koronárne) tepny (arteriae coronariae). Sú to vôbec prvé vetvy, ktoré vystupujú priamo z aorty (hneď za jej polmesiačikovitou chlopňou), a svojimi drobnými vetvami privádzajú tú najokysličenejšiu krv do vlásočníc, ktoré bohato pretkávajú a vyživujú srdcový sval.

Ischemická choroba srdca link

Ischemická choroba srdca (ICHS) vzniká vtedy, keď ateroskleróza postihne vencovité (koronárne) tepny vyživujúce srdce. Toto ochorenie sa prejavuje v dvoch hlavných formách. Prvou je angina pectoris, kedy postupné zužovanie koronárnej tepny vedie k tomu, že prísun kyslíka je síce dostatočný v pokoji, ale pri veľkej námahe už nepostačuje. Subjektívne sa to prejaví vznikom tlakovej, zvieravej a pálčivej bolesti za hrudnou kosťou, ktorá po prerušení námahy alebo podaní liekov rýchlo ustúpi.

Závažnejšou formou je srdcový infarkt (infarkt myokardu). Nastáva vtedy, ak sa koronárna tepna úplne upchá (najčastejšie krvnou zrazeninou – trombom, ktorý nasadne na tukový nános). Príslušný úsek srdca okamžite prestáva byť zásobovaný kyslíkom a tkanivo nenávratne odumiera (nekróza). Poškodené miesto sa, ak pacient prežije, neskôr hojí len neplnohodnotnou väzivovou jazvou. Nesprávna životospráva, ako je nadváha, nedostatok pohybu, duševné vypätie či stres, fajčenie alebo nadmerné pitie alkoholu, vysoký krvný tlak a diabetes, sa výrazne podieľajú na vzniku aterosklerózy a následného infarktu. Poškodenie srdca závisí primárne od umiestnenia a rozsahu ložiska infarktu, ako aj od veku a celkového stavu organizmu pacienta.