Huby

Huby sú prastaré heterotrofné organizmy, ktoré si botanici a zoológovia dlho prehadzovali ako horúci zemiak. Nikto nevedel, kam ich zaradiť, pretože rastú ako rastliny, ale zároveň žiadna huba nie je schopná fotosyntézy. Problematiku pôvodu húb sa s prispením molekulárnej biológie napokon podarilo vyriešiť.

Nižšie huby tvoria voľným okom neviditeľné mikroskopické podhubie. Netvoria plodnice. Patria sem napr. triedy chytrídiomycéty, riasovky a spájavé plesne.

Vreckaté huby tvoria jednobunkové stielky alebo vláknité podhubie. Spoločným znakom pohlavného rozmnožovania vreckatých húb je vytváranie vreciek - askus. Patria sem kvasinky, paplesne, múčnatky, kyjaničky, ale aj niektoré jedlé huby.

Bazídiové huby sú po askomycétach druhou najväčšou skupinou húb. Mnohé vytvárajú typické plodnice, na aké sme zvyknutý, keď sa povie slovo hríb, resp. huba. Hríby tvoria len malú skupinu húb. Okrem "typických" húb sem patria aj sneti a hrdze.

Lišajník predstavuje symbiózu hubových vláken s niektorými riasami alebo sinicami. V minulosti sa lišajníky zaraďovali medzi rastliny, neskôr boli zaradené v rámci ríše húb do skupiny Lichenes. Dnes nemajú lišajníky v systéme osobitné postavenie, klasifikujú sa podľa hubovej zložky, tzn. že sa lišajník klasifikuje podľa toho, ako je klasifikovaný príslušný mykobiont tvoriaci symbiotický organizmus.