Nižšie huby

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Nižšie huby. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/huby/nizsie-huby>.

Trieda: Bunkovky link

Bunkovky (chytrídiomycéty, Chytridiomycetes) sú saprofytné huby, ktoré žijú vo vlhkej pôde alebo vo vode. Parazitné druhy napádajú rastliny. Počas individuálneho vývinu vytvárajú pohyblivé štádiá s bičíkmi – zoospóry. Pri ich rozmnožovaní sa stretávame aj s pohlavným procesom, a to prevažne so splývaním gamét (nie celých gametangií).

Do tejto triedy patrí rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum), ktorý napáda zemiakové hľuzy a zaviňuje tzv. rakovinu zemiakov.

Rakovinovec zemiakový na hľuzách zemiaka
Rakovinovec zemiakový na hľuzách zemiaka

Trieda: Riasovky link

Riasovky (oomycéty, Oomycetes) sú zaujímavé tým, že ich bunková stena neobsahuje chitín, ale celulózu, ktorá je typická pre bunkovú stenu rastlín. Z nepohlavného rozmnožovania sú prítomné nepohyblivé aj pohyblivé spóry – zoospóry. Pri pohlavnom rozmnožovaní prevláda splývanie gametangií, ktoré sa rozlišujú na samičie oogónium a samčie anterídium, a po meiotickom delení vznikajú oospóry. Mycélium vegetatívnej stielky riasoviek je zväčša diploidné, čo ich odlišuje od väčšiny húb, ktorých hýfy sú haploidné.

Riasovky sa považujú za nezelenú vetvu pravekých autotrofných rias, príbuzných dnešným žltozeleným riasam (trieda Xantophyceae). Ich zaradenie k hubám nespĺňa fylogenetické kritérium.

Najprimitívnejšie riasovky sú saprofyty a fakultatívne parazity. Žijú zväčša vo vode na utopenom hmyze, na plodoch, konárikoch a pod. Tie, ktoré parazitujú na rybách, zapríčiňujú u nich mykózy až úhyn. Sú aj intracelulárnymi parazitmi rias a fakultatívnymi alebo obligátnymi parazitmi suchozemských rastlín. Spôsobujú škody najmä na kultúrnych rastlinách.

Patrí sem niekoľko veľmi významných patogénov poľnohospodárskych plodín.

Fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans) spôsobuje chorobu zemiakov a rajčín. Na listoch sa objavujú žltohnedé škvrny, postihnuté hľuzy a plody černajú, v neskorších fázach sa v nich objavujú biele hubovité povlaky.

Fytoftóra zemiaková na listoch zemiaka
Fytoftóra zemiaková na listoch zemiaka
Fytoftóra zemiaková na hľuze zemiaka
Fytoftóra zemiaková na hľuze zemiaka
Fytoftóra zemiaková na plodoch rajčiaku
Fytoftóra zemiaková na plodoch rajčiaku

Plazmopara viničová (Peronospora viticola) je nebezpečným, rýchlo sa šíriacim parazitom viniča hroznorodého (Vitis vinifera), ktorý sa prejavuje žltkastými olejovitými škvrnami a neskôr aj bielym vločkovitým povlakom na listoch. Postihuje aj plody, ktoré hnednú a vädnú.  Táto choroba viniča sa preniesla do Európy zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Dodnes sa ju nepodarilo úplne zvládnuť.

Plazmopara viničová na liste viniča
Plazmopara viničová na liste viniča
Plazmopara viničová na plode viniča
Plazmopara viničová na plode viniča

Trieda: Spájavé plesne link

Spájavým plesniam (zygomycéty, Zygomycetes) chýbajú akékoľvek pohyblivé bunky. Tvoria bohato rozkonárené mycéliá. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vytvárajú veľké množstvo spór – konídiospóry, ktoré spolu s prachom vyvolávajú alergie. Zo spór vyrastajú pohlavne rozlíšené podhubia (+ a –), ktoré sa za nepriaznivých podmienok spájajú pomocou špeciálnych výbežkov. Po fúzii jadier (karyogamia) vzniká hrubostenná zygospóra, ktorá slúži na prečkanie nepriaznivých podmienok.

Na zle uskladnených potravinách (chlieb, zelenina, ovocie) žije pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo). Z jej podhubia sa dvíhajú zvislé nosiče výtrusníc – konidiofóry zakončené guľatou výtrusnicou. Po dozretí sa jej obsah rozpadne na množstvo výtrusov, ktoré sa vznášajú a zachytávajú sa na rôznych predmetoch, kde za priaznivých podmienok vyklíčia v nové hubové vlákna.

Pleseň hlavičkatá
Pleseň hlavičkatá

Zaujímavou skupinou v rámci tejto triedy sú huby, ktoré parazitujú na hmyze. Rozširujú sa hlavne koncom leta za vlhkého počasia a "špecializujú" sa na muchy. Tieto huby by mohli byť potenciálne využité ako prirodzený prostriedok na reguláciu populácie múch, čím by sa mohla znížiť ich negatívna interakcia s človekom a zároveň zachovať rovnováha v ekosystéme.


Zopakuj si

Ďalšie články

Základná charakteristika húb

Základná charakteristika húb

Huby sú prastaré heterotrofné organizmy, ktoré si botanici a zoológovia dlho prehadzovali ako horúci zemiak. Nikto nevedel, kam ich zaradiť, pretože rastú ako rastliny, ale zároveň žiadna huba nie je schopná fotosyntézy. Problematiku pôvodu húb sa s prispením molekulárnej biológie napokon podarilo vyriešiť.

Vreckaté huby

Vreckaté huby

Vreckaté huby tvoria jednobunkové stielky alebo vláknité podhubie. Spoločným znakom pohlavného rozmnožovania vreckatých húb je vytváranie vreciek - askus. Patria sem kvasinky, paplesne, múčnatky, kyjaničky, ale aj niektoré jedlé huby.

Bazídiové huby

Bazídiové huby

Bazídiové huby sú po askomycétach druhou najväčšou skupinou húb. Mnohé vytvárajú typické plodnice, na aké sme zvyknutý, keď sa povie slovo hríb, resp. huba. Hríby tvoria len malú skupinu húb. Okrem "typických" húb sem patria aj sneti a hrdze.

Lišajníky - dvojtvárne organizmy

Lišajníky - dvojtvárne organizmy

Lišajník predstavuje symbiózu hubových vláken s niektorými riasami alebo sinicami. V minulosti sa lišajníky zaraďovali medzi rastliny, neskôr boli zaradené v rámci ríše húb do skupiny Lichenes. Dnes nemajú lišajníky v systéme osobitné postavenie, klasifikujú sa podľa hubovej zložky, tzn. že sa lišajník klasifikuje podľa toho, ako je klasifikovaný príslušný mykobiont tvoriaci symbiotický organizmus.

forward