Nižšie huby

Bunkovky

Bunkovky (chytrídiomycéty, Chytridiomycetes) sú saprofytné huby, ktoré žijú vo vlhkej pôde alebo vo vode. Parazitné druhy napádajú rastliny. Počas individuálneho vývinu vytvárajú pohyblivé štádiá s bičíkmi - zoospóry. Pri ich rozmnožovaní sa stretávame aj s pohlavným procesom, a to prevažne so splývaním gamét (nie celých gametangií).

Do tejto triedy patrí rakovinovec zemiakový (Synchytrium endobioticum), ktorý napáda zemiakové hľuzy a zaviňuje tzv. rakovinu zemiakov.

Riasovky

Riasovky (oomycéty, Oomycetes) sú zaujímavé tým, že ich bunková stena neobsahuje chitín, ale celulózu, ktorá je typická pre bunkovú stenu rastlín. Z nepohlavného rozmnožovania sú prítomné nepohyblivé aj pohyblivé spóry - zoospóry. Pri pohlavnom rozmnožovaní prevláda splývanie gametangií, ktoré sa rozlišujú na samičie oogónium a samčie anterídium, a po meiotickom delení vznikajú oospóry. Mycélium vegetatívnej stielky riasoviek je zväčša diploidné, čo ich odlišuje od väčšiny húb, ktorých hýfy sú haploidné.

Najprimitívnejšie riasovky sú saprofyty a fakultatívne parazity. Žijú zväčša vo vode na utopenom hmyze, na plodoch, konárikoch a pod. Tie, ktoré parazitujú na rybách, zapríčiňujú u nich mykózy až úhyn. Sú aj intracelulárnymi parazitmi rias a fakultatívnymi alebo obligátnymi parazitmi suchozemských rastlín. Spôsobujú škody najmä na kultúrnych rastlinách.

Patrí sem niekoľko veľmi významných patogénov poľnohospodárskych plodín.

Fytoftóra zemiaková (Phytophthora infestans) spôsobuje chorobu zemiakov a rajčín. Na listoch sa objavujú žltohnedé škvrny, postihnuté hľuzy a plody černajú, v neskorších fázach sa v nich objavujú biele hubovité povlaky.

Plazmopara viničová (Peronospora viticola) je nebezpečným, rýchlo sa šíriacim parazitom viniča hroznorodého (Vitis vinifera), ktorý sa prejavuje žltkastými olejovitými škvrnami a neskôr aj bielym vločkovitým povlakom na listoch. Postihuje aj plody, ktoré hnednú a vädnú.  Táto choroba viniča sa preniesla do Európy zo Severnej Ameriky koncom 19. storočia. Dodnes sa ju nepodarilo úplne zvládnuť.

Riasovky sa považujú za nezelenú vetvu pravekých autotrofných rias, príbuzných dnešným žltozeleným riasam (trieda Xantophyceae). Ich zaradenie k hubám nespĺňa fylogenetické kritérium.

Spájavé plesne

Spájavým plesniam (zygomycéty, Zygomycetes) chýbajú akékoľvek pohyblivé bunky. Tvoria bohato rozkonárené mycéliá. Pri nepohlavnom rozmnožovaní vytvárajú veľké množstvo spór - konídiospóry, ktoré spolu s prachom vyvolávajú alergie. Zo spór vyrastajú pohlavne rozlíšené podhubia (+ a -), ktoré sa za nepriaznivých podmienok spájajú pomocou špeciálnych výbežkov. Po fúzii jadier (karyogamia) vzniká hrubostenná zygospóra, ktorá slúži na prečkanie nepriaznivých podmienok.

Na zle uskladnených potravinách (chlieb, zelenina, ovocie) žije pleseň hlavičkatá (Mucor mucedo). Z jej podhubia sa dvíhajú zvislé nosiče výtrusníc - konidiofóry zakončené guľatou výtrusnicou. Po dozretí sa jej obsah rozpadne na množstvo výtrusov, ktoré sa vznášajú a zachytávajú sa na rôznych predmetoch, kde za priaznivých podmienok vyklíčia v nové hubové vlákna.

Zaujímavou skupinou v rámci tejto triedy sú huby, ktoré parazitujú na hmyze. Rozširujú sa hlavne koncom leta za vlhkého počasia a "špecializujú" sa na muchy. Mohli by sa teda perspektívne využiť v boji proti tomuto škodlivému hmyzu.