Ekológia
Ekológia ako vedná disciplína
Ekológia je vedná disciplína, ktorá sa vo všeobecnosti zaoberá vzťahom živej a neživej prírody. Hoci sa pojmy ekológia a ekologický často spomínajú v súvislosti so životným prostredím, samotná ekológia sa životným prostredím nezaoberá (prípadne je životné prostredie predmetom štúdia len niektorých špeciálnych ekologických poddisciplín). Ekológia študuje skôr vzájomné vzťahy medzi živými organizmami, resp. populáciami, a vzťahy a zákonitosti, aké sa prejavujú v rámci populácie. Populácia je teda jedným zo základných termínov, s ktorým ekológia operuje.
Základné ekologické pojmy
Jedným zo základných ekologických pojmov je biologický druh, ktorý je definovaný ako súbor jedincov schopných sa medzi sebou krížiť a dávať plodné potomstvo. Jedince jedného druhu, ktoré obývajú spoločný priestor, nazývajú sa pojmom populácia. Populácia teda obýva určitý priestor - prostredie, ktoré má viacero zložiek - to sú abiotické faktory prostredia (voda, vzduch, pôda a pod.). Vzťahy medzi jednotlivými populáciami ekológia definuje ako biotické faktory.
Abiotické faktory prostredia
Abiotické faktory predstavujú neživé zložky prostredia. Patria k nim slnečné žiarenie, teplota, atmosféra, hydrosféra a pedosféra.
Potravné faktory prostredia
Potravu zaraďujeme medzi biotické faktory. Z ekologického hľadiska ide o všetky organické látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, vo forme živej, mŕtvej alebo rozkladajúcej sa hmoty. Existujú tri hlavné spôsoby výživy organizmov - autotrofia, heterotrofia a mixotrofia - a mnohé spôsoby podľa povahy potravy.
Charakteristika populácie
Populácia z pohľadu ekológie predstavuje súbor jedincov jedného druhu, ktoré v určitom časovom období obývajú isté geograficky ohraničené územie. Populácia je otvorený živý systém, ktorý je charakteristický hustotou, vekovým zložením, zastúpením pohlaví, plodnosťou, úmrtnosťou a ďalšími prvkami.
Medzidruhové vzťahy
Medzidruhové vzťahy sú veľmi dôležité vzťahy, ktoré regulujú nadmerné kolísanie početnosti populácií a udržujú rovnováhu. Sú to rôznorodé vzťahy, ktoré vytvárajú sieť väzieb v ekosystémoch. Dva druhy, resp. populácie pôsobia môžu byť v neutrálnom, kladnom alebo zápornom vzťahu. Rozlišujeme niekoľko typov medzidruhových vzťahov - neutralizmus, komenzalizmus, symbióza, amenzalizmus, kompetícia, predácia a parazitizmus.
Spoločenstvo
Heterotypické (rôznorodé) spoločenstvo, ktoré je zložené z populácií rôznych druhov a poprepájané vzájomnými zložitými medzidruhovými vzťahmi, označujeme pojmom biocenóza. Je to živý systém so schopnosťou autoregulácie. Na základe druhovej pestrosti, štruktúry a prevládajúceho typu organizmov poznáme rozlišujeme viaceré druhy spoločenstiev.
Ekosystém
Ekosystém je základná jednotka prírody, v ktorej prebieha trvalá výmena hmoty a energie. Tvorí ho spoločenstvo všetkých jeho organizmov - biocenóza, ktoré žijú na určitom území - biotop. Organizmy v stabilnom ekosystéme tvoria rovnováhu, čo sa týka počtu producentov, konzumentov a detrimentov. Introdukcia neprirodzených živočíšnych alebo rastlinných druhov alebo iný umelý zásah človeka môže viesť k nevratnej zmene ekosystému, následkom čoho je takmer vždy pokles druhovej diverzity.
Biómy Zeme
Biómy predstavujú súbory podobných ekosystémov, ktoré vytvárajú rozsiahle ekologické systémy na Zemi členené podľa nadmorskej výšky, známe aj ako vegetačné stupne, alebo geografickej šírky, ako sú napr. tropické dažďové lesy, savany, púšte a polopúšte, stepi a lesostepy, listnaté lesy mierneho pásma, pásmo ihličnatých lesov (tajga), tundra a iné.
Biogeochemické cykly
Aby bola zapezpečená kontinuita života, v prírode musí neustále prebiehať kolobeh biogénnych látok. Z nich najdôležitejšie sú hydrologický cyklus (cyklus vody), cyklus uhlíka, dusíka, kyslíka, fosforu a síry.
Človek a životné prostredie
Človek, ktorý sa živil zberom plodov, lovom živočíchov pre svoju obživu, bol priamo súčasťou prírodného prostredia, teda z hľadiska ekológie mal postavenie predátora. V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať ich naopak svojim potrebám.