Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Základné ekologické pojmy. [cit. 2025-02-13]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/ekologia/zakladne-ekologicke-pojmy>.
Základnou jednotkou ekológie je biologický druh, ktorý je definovaný ako skupina organizmov schopných krížiť sa a dávať životaschopné, plodné potomstvo. Súbor jedincov rovnakého druhu, ktoré žijú v určitom čase na určitom mieste, sa nazýva populácia. Populácia obýva určitý areál. Ak je v ňom druh pôvodný, nazýva sa autochtónny, ak je preň areál cudzí, je allochtónny. Súbor rôznych populácii sa nazýva spoločenstvo (cenóza).
Spoločenstvá možno rozlišovať podľa typu organizmov, na ktorý sa zameriavame:
- fytocenóza – spoločenstvo rastlín
- zoocenóza – spoločenstvo živočíchov
- mikrobiocenóza (mikróbna cenóza) – spoločenstvo mikroorganizmov
Podľa rozsahu spoločenstva rozlišujeme:
- polycenóza – spoločenstvo viacerých druhov
- monocenóza – spoločenstvo jedného druhu
- merocenóza – spoločenstvo, ktoré je súčasťou iného spoločenstva
Každý organizmus, či už v rámci druhu, populácie alebo celého spoločenstva, žije (rastie) v nejakom prostredí, ktoré na neho rôznymi spôsobmi vplýva. Sú to faktory prostredia, pričom rozlišujeme neživé - abiotické (slnečné žiarenie, teplota, atmosféra, hydrosféra, pedosféra) a živé - biotické faktory (iné organizmy, s ktorými je sledovaný organizmus v nejakom vzťahu - potrava, parazit a pod.). Toto životné prostredie, ktoré tvorí súhrn abiotických a biotických faktorov, sa nazýva biotop. Topologicky vymedzený biotop sa nazýva stanovište (habitat). Menší biotop sa nazýva synúzia. Organizmy, ktoré obývajú konkrétny objekt, tvoria konzorcium.
Ekosystém je tvorený anorganickou i organickou hmotou. Je to otvorený systém, čo znamená, že v ňom dochádza k výmene látok a energie. Pre ekosystémy je charakteristická schopnosť samoregulácie, sebaobnovovania a schopnosť vyvíjať sa v čase. Ekosystém má dve zložky – biocenózu a prostredie, v ktorom biocenóza žije, čiže biotop (ekosystém = biocenóza + biotop). Súbory podobných ekosystémov sa nazývajú biómy a súhrn všetkých ekosystémov na Zemi je biosféra.
Pojem ekologická valencia (tolerancia) označuje súbor podmienok, v ktorých je organizmus schopný existovať. Pre organizmus sú najvhodnejšie optimálne podmienky, minimálne či zasa maximálne podmienky sú najmenej výhodné. Pre organizmus je životne dôležité, aby boli všetky podmienky v rozmedzí ekologickej valencie, inak zahynie. Leibigov zákon minima nám určuje obmedzenie schopnosti života organizmu tým, že hovorí, že život je obmedzený práve tým faktorom, ktorý je v minime. Ide teda o limitujúci faktor (ak má rastlina dostatok svetla a živín, ale nedostatok vody, aj tak zahynie). Shelfordov zákon tolerancie nám hovorí, že každý druh je schopný tolerovať určité rozpätie niektorého faktora. Ekologická valencia sa dá vyjadriť Gaussovou krivkou:
Na základe šírky ekologickej valencie sa určuje vzťah k rôznym faktorom. Ak má pre daný faktor úzku ekologickú valenciu, používa sa predpona steno-, ak širokú, eury-, potom vznikajú takéto dvojice termínov:
ekologický faktor | úzka valencia | široká valencia |
potrava | stenofágne | euryfágne |
teplota | stenotermné | eurytermné |
slanosť | stenohalinné | euryhalinné |
pH prostredia | stenoiónne | euryiónne |
kyslík | stenooxibiontné | euryoxibiontné |
všeobecne | stenovalentné | euryvalentné |
- Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu. Sú to často synantropné organizmy, čiže žijú v blízkosti človeka. Sú to napr. pŕhľava dvojdomá, myš domová.
- Endemity majú úzku ekologickú valenciu, vyskytujú sa len na určitom malom území. Môžu sa využiť ako bioindikátory, pretože rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok, napr. lišajníky, salamandra škvrnitá.
V priebehu evolúcie sa živočíchy takmer dokonale prispôsobili prostrediu, v ktorom žijú. Ide o zmeny v tvare a veľkosti tiel, rôzne fyziologické procesy a morfologické a anatomické zmeny. Všetky tieto zmeny sa nazývajú adaptácie. Vo všetkých prípadoch ide o výsledok prírodného výberu, to znamená, že nevznikajú cielene! Zmeny môžu byť pozitívne, neutrálne alebo negatívne. Negatívne zmeny, ktoré znižujú schopnosť jedinca prežiť, sa postupne strácajú.
U druhov, ktoré vznikli z toho istého predka, došlo v priebehu evolúcie k divergencii (rozbiehavosti) určitých znakov a neskôr až k morfologickej rozmanitosti. Pojem speciácia súvisí so vznikom nových druhov vytvorením geografickej alebo biologickej bariéry. Opakom je konvergencia, ktorá súvisí s vývojom podobných znakov u druhovo vzdialených jedincov (rybovitý tvar tela žraloka a delfína).