Heterotypické (rôznorodé) spoločenstvo, ktoré je zložené z populácií rôznych druhov a poprepájané vzájomnými zložitými medzidruhovými vzťahmi, označujeme pojmom biocenóza. Je to živý systém so schopnosťou autoregulácie. Štúdiom cenóz sa zaoberá biocenológia.
Rozdelenie biocenológie a spoločenstiev link
Biocenóza sa skladá z troch základných zložiek. Podľa typu organizmov, ktoré biocenológia skúma, preto rozlišujeme:
- fytocenológia – študuje rastlinné spoločenstvá (fytocenózy)
- zoocenológia – študuje živočíšne spoločenstvá (zoocenózy)
- mikrobiocenológia – študuje spoločenstvá mikroorganizmov (mikrobiocenózy)
Podľa fyzikálno-chemických podmienok prostredia delíme biocenózy na:
- terestrické – suchozemské spoločenstvá
- limnické – spoločenstvá sladkých vôd
- marinné – spoločenstvá oceánov a morí
Viaceré spoločenstvá sú priamo ovplyvnené človekom. Podľa stupňa tohto ovplyvnenia rozoznávame spoločenstvá:
- pôvodné – nie sú nijako ovplyvnené človekom (napr. pralesy)
- prirodzené – podobajú sa na pôvodné, ale sú už čiastočne ovplyvnené a usmerňované človekom (napr. hospodárske lesy, pasienky)
- umelé – vytvorené človekom, sú labilné a bez jeho zásahu by podľahli sukcesii (napr. polia, sady, parky)
Spoločenstvá žijú v biotopoch, ktoré sa vyznačujú topografickými, klimatickými, edafickými (pôdnymi) a hydrickými faktormi. Z biocenóz sa dajú jednoducho vyčleniť menšie, tzv. čiastkové spoločenstvá, ktoré sú úplne závislé na celej biocenóze a jej medzidruhových vzťahoch a nie sú schopné samostatnej autoregulácie (napr. samotná fytocenóza, zoocenóza, fytoedafón, zooedafón, entomocenóza – spoločenstvo hmyzu, ornitocenóza – spoločenstvo vtákov, malakocenóza – spoločenstvo mäkkýšov a pod.).
Významným ukazovateľom je biomasa spoločenstva. Informuje nás o hmotnosti všetkých organizmov, ktoré sú prítomné v biocenóze v určitom okamihu. Najlepšie sa vyjadruje priamo v jednotkách energie (vtedy udáva, koľko energie je viazanej v telách všetkých prítomných jedincov). Množstvo energie totiž nie vždy priamo zodpovedá biomase vyjadrenej hmotnosťou.
Druhová pestrosť (Diverzita) link
Čím sú podmienky prostredia pestrejšie, tým je jeho druhová diverzita väčšia. Všetky faktory ovplyvňujúce druhovú pestrosť spoločenstva možno zhrnúť do troch základných princípov:
- Čím sú životné podmienky biotopu rozmanitejšie, tým viac druhov bude v biocenóze zastúpených, ale hustota ich druhových populácií bude pomerne nízka (napr. spoločenstvo tropického dažďového pralesa).
- Čím viac sa životné podmienky odchyľujú od optimálnych, tým je biocenóza druhovo chudobnejšia, pričom niektoré odolné populácie budú dosahovať vysokú početnosť (napr. spoločenstvá tundier, znečistených vôd, slaných jazier alebo vysokohorských polôh).
- Čím sú podmienky v biotope stálejšie, tým je biocenóza druhovo bohatšia, vyrovnanejšia a stabilnejšia (napr. spoločenstvá koralových útesov, tropického dažďového pralesa či jaskýň).
Viaceré spoločenstvá sú charakteristické určitými druhmi, ktoré sa vyskytujú výhradne v nich. Vtedy hovoríme o fidelite (vernosti druhov ku konkrétnemu spoločenstvu).
Podľa stupňa viazanosti na konkrétne spoločenstvo rozlišujeme druhy:
- eucénne – majú najtesnejší, obligátny vzťah k istému spoločenstvu
- tychocénne – sú bežnou súčasťou niekoľkých rôznych spoločenstiev
- acénne – nenáročné druhy vyskytujúce sa vo viacerých spoločenstvách
- xenocénne – cudzorodé, náhodné druhy, ktoré do spoločenstva nepatria (dostali sa tam náhodne napr. zalietnutím)
Priestorová štruktúra biocenózy link
Jednotlivé populácie nemajú v spoločenstve rovnaký význam. Populácia, ktorá určuje celkový ráz a charakter spoločenstva, sa nazýva dominantná (edifikátor) – napríklad populácia dubov a hrabov v dubovo-hrabovom lese.
Základné členenie spoločenstva zohľadňuje dva typy priestorovej štruktúry:
- horizontálna štruktúra – plošné členenie spoločenstva. V rámci horizontálnej štruktúry existujú hraničné miesta, kde dochádza k prekryvu biocenóz.
- vertikálna štruktúra – výškové, resp. hĺbkové členenie spoločenstva. V terestrických ekosystémoch rozlišujeme jednotlivé etáže (poschodia), ktoré sa vyjadrujú stratifikáciou. Spoločenstvá obývajúce jednotlivé etáže (stráta) sa nazývajú stratocenózy.
Základné etáže suchozemského lesného spoločenstva sú:
- koreňová etáž – pod povrchom pôdy
- machová (a lišajníková) etáž – rastliny pokrývajúce pôdu (do cca 10 cm)
- bylinná etáž – rastliny s výškou do 1 m
- krovinová etáž – dreviny a rastliny vysoké 1–3 m
- stromová etáž – dreviny s výškou nad 3 m
Každá z týchto etáží má popri rastlinách aj svojich typických živočíšnych obyvateľov.
Časová štruktúra biocenózy link
Štruktúra biocenózy nie je statická, ale podlieha zmenám v čase (ide o tzv. oscilácie – krátkodobé zmeny v priebehu jedného roka, napríklad vplyvom striedania ročných období). Podľa toho rozlišujeme v biocenózach sezónne aspekty:
- prevernál – predjarie
- vernál – jarné mesiace
- aestivál – letné mesiace
- serotinál – neskoré leto
- autumnál – jesenné mesiace
- postautumnál – neskorá jeseň
- hyemál – zimné mesiace
Dominancia a pokryvnosť link
Dominancia je významný ukazovateľ štruktúry zoocenóz. Vyjadruje sa ňou percentuálny podiel jedincov určitého druhu k celkovému počtu jedincov všetkých druhov v biocenóze (bez ohľadu na veľkosť skúmanej plochy alebo objemu).
Podľa početnosti druhov rozlišujeme niekoľko kategórií (tzv. Tischlerova stupnica dominancie):
- eudominantný druh – viac ako 10 %
- dominantný druh – 5–10 %
- subdominantný druh – 2–5 %
- recedentný druh – 1–2 %
- subrecedentný druh – menej ako 1 %
Vo fytocenológii (pri rastlinných spoločenstvách) je najlepším ekvivalentom dominancie pojem pokryvnosť (percento plochy, ktorú zakrývajú nadzemné časti rastlín určitého druhu). V rastlinnej ekológii sa pokryvnosť a početnosť (abundancia) druhov najčastejšie hodnotí spoločne, a to pomocou známej odhadovej Braun-Blanquetovej stupnice (vyjadruje sa hodnotami +, 1, 2, 3, 4, 5).
