Spoločenstvo

Heterotypické (rôznorodé) spoločenstvo, ktoré je zložené z populácií rôznych druhov a poprepájané vzájomnými zložitými medzidruhovými vzťahmi, označujeme pojmom biocenóza. Je to živý systém so schopnosťou autoregulácie. Štúdiom cenóz sa zaoberá biocenológia.

Podľa typu organizmov, ktoré biocenológia skúma, rozlišujeme:

  • fytocenológia - študuje rastlinné spoločenstvá
  • zoocenológia - študuje živočíšne spoločenstvá

Podľa fyzikálno-chemických podmienok prostredia delíme biocenózy:

  • terestrické - suchozenské spoločenstvá
  • limnické - spoločenstvá sladkých vôd
  • marinné - spoločenstvá oceánov a morí

Viaceré spoločenstvá sú ovplyvnené človekom. Podľa stupňa ovplyvnenia rozoznávame spoločenstvá:

  • pôvodné - nie sú ovplyvnené človekom
  • prirodzené - podobajú sa na pôvodné, ale sú ovplyvnené človekom
  • umelé - vytvorené človekom

Spoločenstvá žijú v biotopoch, ktoré sa vyznačujú topografickými, klimatickými, edafickými (pôdnymi) a hydrickými faktormi. Z biocenóz sa dajú jednoducho vyčleniť menšie, tzv. čiastkové spoločenstvá, ktoré sú úplne závislé na celej biocenóze a medzidruhových vzťahoch a nie sú schopné autoregulácie (napr. samotná fytocenóza, zoocenóza, fytoedafón, zooedafón, entomocenóza /spoločenstvo hmyzu/, ornitocenóza, malakocenóza /spoločenstvo mäkkýšov/ atď.)

Významným ukazovateľom je biomasa spoločenstva. Informuje nás o hmotnosti všetkých organizmov, ktoré sú pritomné v biocenóze v určitom okamihu. Najlepšie sa vyjadruje v jednotkách energie. Vtedy sa hovorí o tom, koľko energie je viazanej v tele všetkých jedincov. Množstvo energie nezodpovedá biomase vyjadrenej hmotnosťou.

Druhová pestrosť

Čím sú podmienky prostredia pestrejšie, tým je jeho druhová diverzita väčšia. Všetky faktory ovplyvňujúce druhovú pestrosť spoločenstva možno zhrnúť do niekoľkých základných princípov:

  • Čím sú životné podmienky biotopu rozmanitejšie, tým viac druhov bude v biocenóze zastúpených, ale hustota druhových populácií bude pomerne nízka (napr. spoločenstvo tropického dažďového pralesa).
  • Čím viac sa životné podmienky odchyľujú od optimálnych, tým je biocenóza druhovo chudobnejšia, pričom niektoré populácie budú dosahovať vysokú početnosť (napr. spoločenstvá tundier, znečistených vôd, slaných jazier, vysokohorských polôh).
  • Čím sú podmienky v biotope stálejšie, tým je biocenóza druhovo bohatšia, vyrovnanejšia a stabilnejšia (napr. spoločenstvá koralových útesov, tropického dažďového pralesa, jaskýň).

Viaceré spoločenstvá sú charakteristické určitými druhmi, ktoré sa v nich vyskytujú. Vtedy hovoríme o fidelite alebo vernosti druhov ku konkrétnemu spoločenstvu.

Podľa stupňa viazanosti na konkrétne spoločenstvo rozlišujeme druhy:

  • eucénne - majú najtesnejší vzťah k istému spoločenstvu
  • tychocénne - sú súčasťou niekoľkých spoločenstiev
  • acénne - nenáročné druhy vyskytujúce sa vo viacerých spoločenstvách
  • xenocénne - zavlečené druhy

Štruktúra biocenózy

Základné členenie spoločenstva zohľadňuje dva typy priestorovej štruktúry:

  1. horizontálna štruktúra - plošné členenie spoločenstva
    V rámci horizontálnej štruktúry existujú miesta, kde dochádza k prekryvu biocenóz, tzv. ekoton, ktorý je čiastočne charakteristický vlastnosťami obidvoch spoločenstiev.
  2. vertikálna štruktúra - výškové, resp. hĺbkové členenie spoločenstva
    V terestrických ekosystémoch rozlišujeme jednotlivé etáže alebo poschodia, ktoré sa vyjadrujú stratifikáciou. Spoločenstvá obývajúce jednotlivé etáže (stráta) sú stratocenózy:
    • koreňová etáž - pod povrchom pôdy
    • machová etáž - do 10 cm
    • bylinná etáž - do 1 m
    • krovinová etáž - do 5 m
    • stromová etáž - nad 5 m

Štruktúra biocenózy sa mení aj v čase. Podľa toho rozlišujeme:

  • hyemál - zimné mesiace
  • prevernál - predjarie
  • vernál - jarné mesiace
  • aestivál - letné mesiace
  • autumnál - jesenné mesiace
  • postautumnál - neskorá jeseň

Dominancia je významný ukazovateľ štruktúry zoocenóz. Vyjadruje sa ňou percentuálne zloženie zoocenózy, bez ohľadu na veľkosť skúmanej plochy alebo objemu. Podľa početnosti druhov rozlišujeme niekoľko kategórií:

  1. eudominantný druh - viac ako 10%
  2. dominantný druh - 5-10%
  3. subdominantný druh - 2-5%
  4. recedentný druh - 1-2%
  5. subrecedentný druh - menej ako 1%

Vo fytocenológií je ekvivalentom dominancie pojem pokryvnosť.