Potravu zaraďujeme už k biotickým faktorom prostredia. Z ekologického hľadiska ide o všetky organické látky rastlinného alebo živočíšneho pôvodu, vo forme živej, mŕtvej alebo rozkladajúcej sa hmoty. Všetko sú to potravové (trofické) faktory.
Základné skupiny organizmov podľa spôsobu výživy link
Podľa spôsobu výživy rozlišujeme tri základné skupiny organizmov:
- autotrofné (holofytické, komplexne aj prototrofné) organizmy – sú schopné si všetky organické látky potrebné na svoju existenciu vytvoriť z jednoduchých anorganických látok. Energiu na túto premenu získavajú buď zo slnka (fotosyntéza – napr. zelené rastliny, sinice), alebo oxidáciou anorganických látok (chemosyntéza – napr. sírne, železnaté a nitrifikačné baktérie, ktoré sú úplne bez fotosyntetických farbív).
- heterotrofné organizmy – nie sú schopné tvoriť vlastné organické látky a musia prijímať hotové organické látky z prostredia. Patria sem živočíchy, ktoré potravu pohlcujú a trávia vo vnútri tela (holozoický spôsob), ale aj huby a mnohé baktérie, ktoré živiny vstrebávajú z okolia povrchom tela (osmotrofný / saprofytický spôsob). Heterotrofné sú aj parazitické organizmy.
- mixotrofné organizmy – sú charakteristické oboma druhmi výživy. Patria sem napr. niektoré prvoky (červenoočko), ktoré podľa intenzity osvetlenia môžu prechádzať z autotrofného na heterotrofný spôsob výživy. K mixotrofným organizmom patria aj mäsožravé rastliny (napr. rosička, bublinatka), ktoré fotosyntetizujú, no rozkladaním drobných živočíšnych tiel si nahrádzajú pôdny deficit dusíka.
Spôsoby výživy podľa povahy potravy link
Okrem tohto základného delenia poznáme niekoľko špecifických spôsobov výživy živočíchov podľa povahy prijímanej potravy:
Biofágia je spôsob výživy, pri ktorom organizmus prijíma potravu vo forme živých organizmov alebo ich častí. Rozlišujeme tri základné typy:
- fytofágia – prijímanie rastlinnej potravy (rastlinožravé / herbivorné živočíchy)
- zoofágia – prijímanie mäsitej potravy (mäsožravé / karnivorné živočíchy – predátori)
- pantofágia – prijímanie rastlinnej aj mäsitej potravy (všežravé / omnivorné živočíchy)
Saprofágia (saprofytizmus) je prijímanie a rozkladanie odumretých tiel a organických zvyškov (detritu). Tieto organizmy plnia v ekosystémoch nezastupiteľnú úlohu dekompozítorov (rozkladačov) a uzatvárajú kolobeh látok.
Nekrofágia je špecifický typ saprofágie zameraný na požieranie väčších mŕtvych živočíšnych tiel (mrchožrúty – napr. hyeny, supy, rôzne larvy hmyzu).
Cecidofágia je zvláštny spôsob výživy zameraný na tzv. cecídie (hálky), čo sú útvary vzniknuté na rastlinných telách po pôsobení látok vylučovaných samicami hmyzu pri kladení vajíčok. Získavajú takto potravu niektoré hlístovce, roztoče či hmyz.
Symbiontofágia je spôsob získavania potravy, pri ktorom živočích využíva iné organizmy (baktérie, prvoky) na jej úpravu do stráviteľnej podoby. Ide o symbiotický vzťah (napr. prvoky v tráviacom trakte termitov alebo baktérie v bachore prežúvavcov štiepiace celulózu).
Trofobióza je vzájomne prospešné spolužitie zamerané na získavanie potravy. Typická je pre mravce, ktoré sa živia sladkými výlučkami (medovicou) vošiek, červcov či mér. Mravce sa o ne na oplátku starajú a chránia ich.
Kanibalizmus je vzájomné požieranie jedincov toho istého druhu (vzniká najmä pri nedostatku priestoru či potravy). Špecifickými formami sú:
- kronizmus – požieranie vlastných mláďat rodičmi
- kainizmus – súrodenecký kanibalizmus, silnejšie alebo staršie mláďa v hniezde zabije a zožerie mladšie (časté u dravých vtákov)
Koprofágia je spôsob výživy požieraním exkrementov iných, resp. vlastných organizmov (napr. u králikov tento proces zabezpečuje opakovanou konzumáciou vlastného mäkkého trusu lepšie využitie a strávenie ťažko štiepiteľnej celulózy).
