Človek
Evolúcia moderného človeka
Dlhá vývojová reťaz človeka začala na prelome druhohôr a treťohôr, v dobe asi pred 75 mil. rokov, kedy sa postupne z malých stromových cicavcov vyvinuli primáty a v rámci nich vyššie primáty. Spoločný predok šimpanzov a ľudí žil asi pred 7 mil. rokov. Ľudský vývojový rad je známy viacerými druhmi a poddruhmi, ktoré v niektorých obdobiach žili bok po boku, takže vzťahy medzi nimi sú pomerne komplikované.
Ontogenetický vývin
Ontogenetický vývin, skrátene ontogenéza, je obdobie života od oplodnenia až po smrť. Všetko však začína ešte predtým vznikom pohlavných buniek (spermií a vajíčok). Počatím dochádza k splynutiu týchto buniek a vzniku zygoty, ktorá sa cez rôzne štádiá diferencuje až na embryo. Od 9. týždňa sa embryo nazýva plod, ktoré rastie ďalších cca 29. týždňov, až nastáva pôrod.
Tkanivá
Telo väčšiny mnohobunkových organizmov je tvorené zložitou sústavou buniek, ktorá vzniká postupným delením jedinej východzej bunky - oplodneného vajíčka. Bunky určitých súborov sa chemicky, funkčne a tvarovo odlišujú od iných súborov, dochádza medzi nimi k deľbe práce vzhľadom k rôznym funkciám organizmu ako celku. Takéto diferencované súbory buniek nazývame tkanivá.
Krycia sústava
Pojem krycia sústava zahŕňa najväčší orgán ľudského tela - kožu. Koža nie je len "obal" tela, ale má množstvo funkcií, ako napr. termoregulácia, ochrana voči infekciám a UV žiareniu, zmyslové vnímanie prostredia (hmat), syntéza vitamínov (vitamín D), zásobná funkcia v podobe podkožného tuku a iné. Skladá sa z vrchnej pokožky, strednej vrstvy - zamše a podkožného väziva.
Oporná sústava
Opornú sústavu človeka tvorí kostra, ktorá predstavuje pasívny pohybový aparát tela, poskytuje oporu mäkkým častiam tela a chráni dôležité telesné orgány. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení.
Pohybová sústava
V ľudskom tele sa nachádza asi 600 svalov. Svaly za účasti kostí umožňujú pohyb. Svaly sa upínajú na kosti pomocou šliach. Niektoré svaly sa upínajú aj do kože (napr. niektoré mimické svaly tváre). Okrem kostrových svalov, ktoré sú ovládateľné vôľou, poznáme aj voľou neovládateľné hladké svaly, nachádzajúce sa v stene niektorých orgánov. Srdcový sval tvorí samostatnú skupinu svalov. Primárnym podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch, ktorý sa vo forme nervového signálu šíri nervovými dráhami a končí nervovosvalovou platničkou.
Srdcovo-cievna sústava
Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho srdce a krvné cievy - tepny, žily a vlásočnice. Srdce, ako ústredný orgán srdcovo-cievnej sústavy, zabezpečujú nepretržitú cirkuláciu krvi. Rozlišujeme malý krvný obeh, ktorým sa zo srdca odvádza odkysličená krv do pľúc a naspäť sa vracia krv okysličená, a veľký, tzv. telový obeh, ktorý pumpuje do tela okysličenú krv a vracia sa späť krv odkysličená.
Krv
Krv predstavuje zmes krvnej plazmy a krvných buniek - červených a bielych krviniek a krvných doštičiek, ktorá cirkuluje v cievach. Jej hlavnou úlohou je rozvoz živín, dýchacích plynov a regulačných molekúl - hormónov, vitamínov. Krv teplokrvných živočíchov zabezpečuje aj termoregulačnú funkciu. Krv tvorí 8-9% hmotnosti ľudského tela, čo predstavuje asi 5-6 l. Ženy majú v priemere asi o 10% krvi menej ako muži.
Krvné skupiny
Krvné skupiny predstavujú antigény, ktoré sa nachádzajú na povrchu červených krviniek. Najhlavnejší je tzv. AB0 systém, ktorý sa fenotypovo prejavuje ako krvná skupina A, B, AB a 0. Z pohľadu genetiky je A voči B v kodominantnom vzťahu a obe skupiny voči skupine 0 v dominantnom vzťahu. Nemenej dôležitý je Rh faktor systém, ktorý je alebo nie je prítomný (Rh+ a Rh-). Oba systémy majú veľký význam pri krvných transfúziách a otehotnení, pretože inkompatibilita krvnej skupiny môže viesť k neželanej imunitnej odpovedi a ohrozeniu života.
Miazgovo-cievna sústava
Miazgovo-cievny alebo lymfatický systém sa skladá z lymfatických ciev a vysoko špecializovaných lymfoidných orgánov a tkanív, vrátane detskej žľazy, sleziny a mandlí. Miazgová sústava odvádza z tkanív veľké molekuly alebo častice, ktoré nemôžu preniknúť stenou kapilár (bielkoviny, kvapôčky tukov), a časť lymfatického moku. Slezina je jedným z hlavných filtrov krvi. Jej úloha spočíva v zneškodňovaní prevažne červených krviniek, ale aj rôznych abnormálnych teliesok plávajúcich v krvnom prúde, preto hrá dôležitú úlohu pri zbavovaní tela škodlivých baktérií.
Imunitný systém
Obranyschopnosť organizmu je daná existenciou špeciálnych typov buniek a elementov (tzv. komplement), ktoré sa nachádzajú v krvi a tkanivovom moku, aby pátrali po cudzích bunkách alebo kontrolovali integritu vlastných buniek. Tieto bunky produkujú alebo sa sústreďujú v tzv. lymfatických orgánoch ako sú slezina, detská žľaza a lymfatické uzliny. Rozoznávame nešpecifickú, tzv. vrodenú imunitu, a špecifickú, tzv. získanú imunitu.
Dýchacia sústava
Dýchacia sústava človeka zabezpečuje výmenu plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Samotná výmena prebieha v drobných pľúcnych mechúrikoch v pľúcnom tkanive, kde do krvi vstupuje vzdušný kyslík a vystupuje oxid uhličitý - produkt bunkového metabilizmu. Súčasťou dýchacej sústavy sú okrem pľúc aj dýchacie cesty - ústna a nosová dutina, hrtan, priedušnica a priedušky.
Tráviaca sústava
Tráviacu sústavu človeka tvoria orgány tráviacej rúry - ústna dutina, hltan, pažerák, žalúdok, tenké a hrubé črevo, konečník - a pomocné žľazy - slinné žľazy, podžalúdková žľaza a pečeň. Nazýva sa aj gastrointestinálny trakt (GIT). Pomocou tráviacej sústavy sa najprv mechanicky a potom enzymaticky rozkladá prijatá potrava na telu využiteľné látky. Nevyužitý materiál sa z tela vylúči von.
Vitamíny
Vitamíny sú účinné vo veľmi malých množstvách a uplatňujú sa ako súčasť enzýmových systémov pri premene látok. Niektoré sú pre život nevyhnutné. Potreba vitamínov je rozličná. Závisí najmä od veku, pohlavia, hmotnosti tela a od intenzity premeny látok. V každom ročnom období musíme preto dbať na dostatočný podiel ovocia a zeleniny, ale aj zložiek živočíšnej potravy, ktoré obsahujú väčšie množstvo vitamínov.
Minerálne látky
Minerálne látky, aj keď nie sú zdrojom energie, sú stálou a nevyhnutnou súčasťou všetkých buniek a telových tekutín. Minerálne látky tvoria asi 4,7% hmotnosti tela. Najviac je solí vápniku a fosforu, ktoré sú uložené v kostiach a zuboch a dodávajú im tvrdosť a pevnosť. Ďalej je v tele sodík, draslík, síra, chlór, horčík a v menšom množstve železo, jód, zinok, meď, kobalt. Niektoré prvky majú špecifický význam (napr. železo v molekule hemoglobínu, jód v hormóne štítnej žľazy, zinok v inzulíne a pod.).
Výživa a metabolizmus
Pri posudzovaní potreby výživy nemožno brať do úvahy len množstvo ale treba dbať na to, aby zloženie potravy bolo správne. Pomer živín v potrave kolíše a je ovplyvnený osobnými, rodinnými a národnými zvykmi. Medzi základné zložky potravy patria bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky a vitamíny.
Vylučovacia sústava
Pri metabolizme látok neustále vznikajú splodiny, ktoré by pri nahromadení pôsobili škodlivo. Preto je nevyhnutné tieto látky v potrebnej miere z tela vylučovať. Tak isto aj látky, ktoré sú pre telo potrebné, ale sa vyskytnú v nadbytku, treba vylúčiť. Vylučovanie prebieha najmä obličkami, pľúcami, kožou, pečeňou a tráviacou sústavou.
Hormonálna sústava
Látkové riadenie činnosti organizmu je fylogeneticky staršie ako nervové riadenie. Uskutočňuje sa prostredníctvom hormónov, ktoré sú nositeľmi chemickej informácie. Majú len riadiace účinky, nie sú teda ani zdrojom energie, ani stavebnou súčasťou živej hmoty. Hormonálna sústava predstavuje súbor tkanív a orgánov - endokrinných žliaz, ktoré hormóny produkujú.
Nervová sústava
Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšíeho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.
Vyššia nervová činnosť
Základom nervovej činnosti sú reflexy, reflexná činnosť. Nimi človek reaguje na zmeny prostredia a prispôsobuje sa im. Vrodená forma prispôsobenia je daná nepodmienenými reflexmi. Získaná forma je daná reflexmi, ktoré nazývame podmienené. Tieto reflexy objavil, preskúmal a opísal na začiatku 20. storočia ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov, zakladateľ učenia o vyššej nervovej činnosti.
Zmyslové orgány
Informácie o zmenách prostredia sa zachytávajú receptormi so špeciálnymi bunkami s veľkou dráždivosťou. U človeka rozlišujeme niekoľko základných zmyslov, ktorých vnímanie umožňujú zmyslové orgány. Sú to čuch, chuť, kožné receptory, sluch, zrak a iné.
LSD
LSD je označenie pre polosyntetický derivát odvodený od kyseliny lysergovej, objavený chemikom Albertom Hofmannom. Patrí medzi halucinogény alebo tzv. psychedelické drogy. Napriek spoločenskej stigme a plošnému zákazu všetkých psychedelík v 60. rokoch 20. storočia je to jedna z najfascinujúcejších a najúčinnejších drog, s prekvapivo nízkym rizikom nežiadúcich účinkov. V súčasnosti nastáva renesancia v odhaľovaní jej medicínskeho využitia, ktoré môže znamenať prelom v oblasti psychiatrie.
Pohlavná sústava ženy
Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Ovulácia, ktorá je súčasťou ovariálneho cyklu, je predpokladom úspešného počatia.
Pohlavná sústava muža
Funkciou reprodukčnej sústavy muža je zabezpečiť tvorbu mužských pohlavných hormónov, tvorbu spermií a umožniť oplodnenie t.j. realizáciu pohlavného spojenia. Podobne ako aj ženské pohlavné orgány tak aj mužské pohlavné orgány rozdeľujeme na vonkajšie a vnútorné.
Pohlavné choroby
Medzi dávno známe pohlavné choroby patria kvapavka a syfilis, ktoré spôsobujú bakteriálni pôvodcovia. Oveľa nebezpečnejšou pohlavnou chorobou je však získaná imunitná nedostatočnosť, známa pod anglickou skratkou AIDS, ktorej pôvodcom je vírus HIV.