Pohlavná sústava ženy

Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Rozdeľujú sa na:

  1. vonkajšie pohlavné orgány
    • veľké pysky ohanbia (labia majora)
    • malé pysky ohanbia (labia minora)
    • dráždec (klitoris)
  2. vnútorné pohlavné orgány
    • vaječníky (ovaria)
    • vajíčkovod (tuba uterina)
    • gmaternica (uterus)

Vaječníky

Vaječníky (ovaria) sú párové žlazy veľkosti slivky. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická.

V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov). Ich počet sa postupne zmenšuje a do nástupu puberty ich zostáva asi 300 000. S nástupom puberty dozrievajú vajíčka približne v 28 dňových cykloch, čo nazývame ovariálny (ovulačný) cyklus.

Vajíčkovod

Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 13 cm dlhá rúra, ktorej steny tvorí hladká svalovina. Vajíčkovod začína lievikovito rozšíreným koncom, ktorý obklopuje vaječník a vyúsťuje v rohoch maternice. Jeho úloha je transportná, má dopraviť vajíčko pri ovulácii do maternice.

Maternica

Maternica (uterus) je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie - nidáciu - oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin nového jedinca. Maternicu tvoria:

  • telo maternice
  • dno maternice
  • krčok maternice

Stenu maternice tvoria tri vrstvy:

  1. vnútorná vrstva (endometrium) je sliznica, ktorá sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
  2. stredná vrstva (myometrium) je tvorená hladkou svalovinou
  3. vonkajšia vrstva (parametrium) je väzivová

Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, cieľom ktorých je pripraviť vhodné podmienky na prijatie odplodneného vajíčka. Tieto cyklické zmeny nazývame menštruačný cyklus alebo, konkrétnejšie, uterinný cyklus.

Menštruačný cyklus

Čas od prvého dňa jednej periódy po prvý deň nasledujúcej sa nazýva menštruačný cyklus. Menštruačný cyklus sa objavuje s nástupom puberty (asi vo veku 12-13 rokov), kedy žena vstupuje do obdobia plodnosti, a končí tzv. menopauzou (asi vo veku 45-55 rokov). Priemerná dĺžka menštruačného cyklu ženy je 28 dní, ale v jeho trvaní sa môže vyskytovať aj značná individuálna variabilita v rozmedzí 21 až 45 dní, ktorá je stále vnímaná ako normálna.

Počas menštruačného cyklu prechádzajú reprodukčné orgány ženy sériou fyziologických a morfologických zmien, ktoré sa týkajú jednak vaječníka, ktorý uvoľňuje dozreté vajíčko, a jednak maternice, ktorá sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka. Procesy prebiehajúce vo vaječníku sa označujú pojmom ovariálny cyklus (vaječník - ovarium) a procesy súvisiace so zmenami sliznice maternice sa označujú ako uterinný cyklus (maternica - uterus); spoločne tvoria reproduktívny cyklus alebo už spomínaný menštruačný cyklus.

Niekedy sa pojem menštruačný cyklus spomína len v súvislosti s uterinným cyklom, ale častejšie je ním myslený celý reproduktívny cyklus ženy.

Ovariálny cyklus

Ovariálny (ovulačný) cyklus je súbor zmien prebiehajúcich v jednom z vaječníkov počas menštruačného cyklu. Každý z vaječníkov obsahuje veľké množstvo nezrelých vajíčok už pred narodením, ktoré postupne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu. Počas jednotlivých periód dochádza spravidla k striedaniu aktivity jedného a druhého vaječníka, pričom dozrieva vždy len 1, výnimočne viac vajíčok.

Ak dôjde k súčasnému oplodneniu 2 dozretých vajíčok (dvomi rôznymi spermiami), narodia sa dvojvaječné (dizygotné) dvojčatá. Majú odlišnú genetickú informáciu, preto sa na seba nemusia vôbec podobať. Jednovaječné (monozygotné) dvojčatá majú rovnakú genetickú informáciu, pretože vznikli z jedného vajíčka oplodneného jednou spermiou tak, že sa oplodnená zygota pred samotným vývinom embrya ešte raz rozdelila.

U človeka sa prakticky nestretávame s vajíčkom ako takým, lebo vždy je ľudská samičia pohlavná bunka sprevádzaná ďalšími bunkami. Vo vaječníku je vajíčko súčasťou tzv. primárneho folikulu. Folikul je obal zložený z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou, v ktorom vajíčko dozrieva. Dokonca aj po ovulácii je vajíčko pokryté vrstvou buniek (lat. cumulus oophorus), ktorá je potrebná pre úspešné oplodnenie spermiou. Zároveň, meióza vajíčka je počas jeho vývinu viackrát pozastavená, a je ukončená až po oplodnení spermiou. To však je už v podstate zygota. Zrelé vajíčko, definované ako samičia pohlavná bunka, ktorú poznáte z rozmnožovania iných organizmov, sa preto u človeka prakticky nevyskytuje.

Tento zložitý cyklus riadi mozgové centrum v hypotalame, ktoré funguje ako menštruačné hodiny. Hodiny pôsobia cez hypofýzu, ktorá uvoľňuje niekoľko hormónov. Dva z nich sú mimoriadne dôležité pre reprodukciu. Folikulostimulačný hormón (FSH) stimuluje rast a dozrievanie niekoľkých malých vajíčok vo vaječníkoch a luteinizačný hormón (LH) stimuluje uvoľňovanie dozretého vajíčka.

Samotný ovariálny cyklus je zložený z troch základných fáz:

  1. Folikulárna fáza je spojená s dozrievaním primárneho folikulu, ktorý sa mení na Graafov folikul. Hlavný hormón, ktorý produkuje tento folikul, je estrogén. Zvýšená produkcia estrogénu počas cyklu zodpovedá za stimuláciu rastu a formovanie žliaz vo výstelke maternice, takže časovo súvisí toto obdobie s proliferačnou fázou uterinného cyklu. Mení sa tiež sekrécia v krčku maternice, čím sa uľahčuje spermiám prechod do maternice a stretnutie s vajíčkom.
  2. Približne 15 dní pred začiatkom periódy uvoľňuje hypofýza veľké množstvo LH, ktorý stimuluje uvoľnenie vajíčka - ovuláciu - o 36 hod neskôr. Vajíčko potom putuje vajíčkovodom do maternice. Oplodnenie prebieha väčšinou vo vajíčkovode.
  3. Bunky vo vaječníku, ktoré vytvorili Graafove folikuly, teraz podliehajú zmenám, vrátane vstrebávania tuku. Označujú sa ako žlté teliesko (corpus luteum). Táto fáza sa preto nazýva luteinizačná fáza a časovo súhlasí so sekrečnou fázou uterinného cyklu. Žlté teliesko funguje ako dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním, ktorá produkuje najdôležitejší z hormónov - progesterón. V dôsledku jeho činnosti je ranná bazálna teplota o 0,5°C vyššia ako v proliferačnej fáze a môže informovať o termíne ovulácie.
    1. Ak dôjde počas nasledujúceho obdobia k oplodneniu, žlté teliesko funguje asi do polovice gravidity. Svojou aktivitou blokuje dozrievanie ďalších Graafových folikulov a zároveň produkciou prolaktínu pripravuje mliečne žľazy na tvorbu mlieka.
    2. Ak nedôjde k oplodneniu vajíčka, žlté teliesko degeneruje.

Uterinný cyklus

Uterinný cyklus je súbor zmien, ktoré sa týkajú vnútornej slizničnej výstelky maternice - endometria. Tieto zmeny sú závislé na hormonálnej produkcii vaječníkov. Cyklus začína od prvého dňa menštruácie a má 4 fázy:

  1. Menštruačná (deskvamačná) fáza (1.-4. deň cyklu). Ak vajíčko nie je oplodnené, výstelka maternice sa odlupuje a vylučuje menštruačným krvácaním. Umožňuje to rast novej výstelky pripravenej živiť ďalšie vajíčko. Krvácanie končí stiahnutím ciev v strednej vrstve maternice - myometriu.
  2. Proliferačná (folikulárna) fáza (5.-14. deň cyklu). Vplyvom estrogénov dochádza k regenerácii epitelu maternice, ktorá v ďalších dňoch rastie a zvyšuje sa.
  3. Sekrečná (luteálna) fáza (15.-28. deň cyklu). Produkcia progesterónu ovplyvňuje zloženie a množstvo hlienu krčku maternice, aby mohli spermie ľahšie preniknúť k vajíčku. Sliznica maternice nadobúda masívnu hubovitú konzistenciu a produkuje tekutinu, ktorá vyživuje oplodnené vajíčko.
  4. Premenštruačná (ischemická) fáza (28. deň cyklu). Ak nedošlo k oplodneniu vajíčka, cievy vyživujúce sliznicu maternice sa stiahnu, čo spôsobí odumieranie tkaniva v dôsledku zastavenia cirkulácie kyslíka a živín. Po niekoľkých hodinách sa cirkulácia obnoví, čo spôsobí krvácanie z narušených ciev a krvné výrony do sliznice. Proces ďalej pokračuje menštruačnou fázou.

Oplodnenie a vnútromaternicový vývin

Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom, ak nastane ovulácia. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite.

Oplodnenie prebieha tak, že spermia prenikne cez povrch vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Po oplodnení ostatné spermie hynú. Oplodnené vajíčko potom zostupuje do maternice. V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu - vo výstelke maternice. Po skončení tohoto procesu je počatie dovŕšené a začína sa tehotenstvo - vnútromaternicový (intrauterinný) vývin.

Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t.j. zárodočné obaly a placenta. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára plodový koláč - placentu. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky. Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu. Placenta plní teda pre plod funkciu pľúc, tráviacej sústavy a obličiek.