Pohlavná sústava ženy

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Pohlavná sústava ženy. [cit. 2024-04-19]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/clovek/pohlavna-sustava-zeny>.

Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Rozdeľujú sa na:

  1. vnútorné pohlavné orgány
  2. vonkajšie pohlavné orgány
    • veľké pysky ohanbia (labia majora)
    • malé pysky ohanbia (labia minora)
    • dráždec (klitoris)

Vaječníky link

Vaječníky (ovaria) sú párové žlazy veľkosti slivky. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická.

V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov). Ich počet sa postupne zmenšuje a do nástupu puberty ich zostáva asi 300 000. S nástupom puberty dozrievajú vajíčka približne v 28 dňových cykloch, čo nazývame ovariálny (ovulačný) cyklus.

Vajíčkovod link

Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 13 cm dlhá rúra, ktorej steny tvorí hladká svalovina. Vajíčkovod začína lievikovito rozšíreným koncom s prstovitými výbežkami (fimbriae tubae), ktorý obklopuje vaječník a vyúsťuje v rohoch maternice. Sliznica vajíčkovodu je pokrytá riasinkovým epitelom, ktorý spolu s peristaltickými pohybmi hladkej svaloviny napomáhajú pohybu vajíčka smerom k maternici.

Maternica link

Maternica (uterus) je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie – nidáciu – oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin nového jedinca. Maternicu tvoria:

  • telo
  • dno
  • krčok

Stenu maternice tvoria 3 vrstvy:

  1. vnútorná vrstva (endometrium) – sliznica, ktorá sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
  2. stredná vrstva (myometrium) – tvorená hladkou svalovinou
  3. vonkajšia vrstva (parametrium) – väzivová

Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, cieľom ktorých je pripraviť vhodné podmienky na prijatie odplodneného vajíčka. Tieto cyklické zmeny nazývame menštruačný cyklus alebo, konkrétnejšie, uterinný cyklus.

Menštruačný cyklus link

Čas od prvého dňa jednej periódy po prvý deň nasledujúcej sa nazýva menštruačný cyklus. Menštruačný cyklus sa objavuje s nástupom puberty (asi vo veku 12–13 rokov), kedy žena vstupuje do obdobia plodnosti, a končí tzv. menopauzou (asi vo veku 45–55 rokov). Priemerná dĺžka menštruačného cyklu ženy je 28 dní, ale v jeho trvaní sa môže vyskytovať aj značná individuálna variabilita v rozmedzí 21 až 45 dní, ktorá je stále vnímaná ako normálna.

Počas menštruačného cyklu prechádzajú reprodukčné orgány ženy sériou fyziologických a morfologických zmien, ktoré sa týkajú jednak vaječníka, ktorý uvoľňuje dozreté vajíčko, a jednak maternice, ktorá sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka. Procesy prebiehajúce vo vaječníku sa označujú pojmom ovariálny cyklus (vaječník – ovarium) a procesy súvisiace so zmenami sliznice maternice sa označujú ako uterinný cyklus (maternica – uterus); spoločne tvoria reproduktívny cyklus alebo už spomínaný menštruačný cyklus.

Niekedy sa pojem menštruačný cyklus spomína len v súvislosti s uterinným cyklom, ale častejšie je ním myslený celý reproduktívny cyklus ženy.

Ovariálny cyklus link

Ovariálny (ovulačný) cyklus je súbor zmien prebiehajúcich v jednom z vaječníkov počas menštruačného cyklu. Každý z vaječníkov obsahuje veľké množstvo nezrelých vajíčok už pred narodením, ktoré postupne dozrievajú až počas ovariálneho cyklu. Počas jednotlivých periód dochádza spravidla k striedaniu aktivity jedného a druhého vaječníka, pričom dozrieva vždy len 1, výnimočne viac vajíčok.

U človeka sa prakticky nestretávame s vajíčkom ako takým, lebo vždy je ľudská samičia pohlavná bunka sprevádzaná ďalšími bunkami. Vo vaječníku je vajíčko súčasťou tzv. primárneho folikulu. Folikul je obal zložený z buniek s vyživovacou a hormonálnou funkciou, v ktorom vajíčko dozrieva. Dokonca aj po ovulácii je vajíčko pokryté vrstvou buniek (lat. cumulus oophorus), ktorá je potrebná pre úspešné oplodnenie spermiou. Zároveň, meióza vajíčka je počas jeho vývinu viackrát pozastavená, a je ukončená až po oplodnení spermiou. To však je už v podstate zygota. Zrelé vajíčko, definované ako samičia pohlavná bunka, ktorú poznáte z rozmnožovania iných organizmov, sa preto u človeka prakticky nevyskytuje.

Tento zložitý cyklus riadi mozgové centrum v hypotalame, ktoré funguje ako menštruačné hodiny. Hodiny pôsobia cez hypofýzu, ktorá uvoľňuje niekoľko hormónov. Dva z nich sú mimoriadne dôležité pre reprodukciu. Folikulostimulačný hormón (FSH) stimuluje rast a dozrievanie niekoľkých malých vajíčok vo vaječníkoch a luteinizačný hormón (LH) stimuluje uvoľňovanie dozretého vajíčka.

Samotný ovariálny cyklus je zložený z 3 základných fáz:

  1. folikulárna fáza – je spojená s dozrievaním primárneho folikulu, ktorý sa mení na Graafov folikul. Hlavný hormón, ktorý produkuje tento folikul, je estrogén. Zvýšená produkcia estrogénu počas cyklu zodpovedá za stimuláciu rastu a formovanie žliaz vo výstelke maternice, takže časovo súvisí toto obdobie s proliferačnou fázou uterinného cyklu. Mení sa tiež sekrécia v krčku maternice, čím sa uľahčuje spermiám prechod do maternice a stretnutie s vajíčkom.

  2. ovulácia – približne 15 dní pred začiatkom periódy uvoľňuje hypofýza veľké množstvo LH, ktorý stimuluje uvoľnenie vajíčka o 36 hod neskôr. Vajíčko potom putuje vajíčkovodom do maternice. Oplodnenie prebieha väčšinou vo vajíčkovode.

  3. luteinizačná fáza – bunky vo vaječníku, ktoré vytvorili Graafove folikuly, teraz podliehajú zmenám, vrátane vstrebávania tuku. Označujú sa ako žlté teliesko (corpus luteum). Časovo súhlasí so sekrečnou fázou uterinného cyklu. Žlté teliesko funguje ako dočasná žľaza s vnútorným vylučovaním, ktorá produkuje najdôležitejší z hormónov – progesterón. V dôsledku jeho činnosti je ranná bazálna teplota o 0,5°C vyššia ako v proliferačnej fáze a môže informovať o termíne ovulácie.
    1. Ak dôjde počas nasledujúceho obdobia k oplodneniu, žlté teliesko funguje asi do polovice gravidity. Svojou aktivitou blokuje dozrievanie ďalších Graafových folikulov a zároveň produkciou prolaktínu pripravuje mliečne žľazy na tvorbu mlieka.
    2. Ak nedôjde k oplodneniu vajíčka, žlté teliesko degeneruje.

Uterinný cyklus link

Uterinný cyklus je súbor zmien, ktoré sa týkajú vnútornej slizničnej výstelky maternice – endometria. Tieto zmeny sú závislé na hormonálnej produkcii vaječníkov.

Cyklus začína od prvého dňa menštruácie a má 4 fázy:

  1. menštruačná (deskvamačná) fáza (1.–4. deň cyklu) – ak vajíčko nie je oplodnené, výstelka maternice sa odlupuje a vylučuje menštruačným krvácaním. Umožňuje to rast novej výstelky pripravenej živiť ďalšie vajíčko. Krvácanie končí stiahnutím ciev v strednej vrstve maternice - myometriu.

  2. proliferačná (folikulárna) fáza (5.–14. deň cyklu) – vplyvom estrogénov dochádza k regenerácii epitelu maternice, ktorá v ďalších dňoch rastie a zvyšuje sa.

  3. sekrečná (luteálna) fáza (15.–28. deň cyklu) – produkcia progesterónu ovplyvňuje zloženie a množstvo hlienu krčku maternice, aby mohli spermie ľahšie preniknúť k vajíčku. Sliznica maternice nadobúda masívnu hubovitú konzistenciu a produkuje tekutinu, ktorá vyživuje oplodnené vajíčko.

  4. premenštruačná (ischemická) fáza (28. deň cyklu) – ak nedošlo k oplodneniu vajíčka, cievy vyživujúce sliznicu maternice sa stiahnu, čo spôsobí odumieranie tkaniva v dôsledku zastavenia cirkulácie kyslíka a živín. Po niekoľkých hodinách sa cirkulácia obnoví, čo spôsobí krvácanie z narušených ciev a krvné výrony do sliznice. Proces ďalej pokračuje menštruačnou fázou.

Zopakuj si

1. Obdobie pohlavnej zrelosti u ženy trvá približne
arrow_forward_ios
2. Fázy menštruačného cyklu sú
arrow_forward_ios
3. Estrogény
arrow_forward_ios
4. Folikulostimulačný hormón
arrow_forward_ios
5. Progesterón
arrow_forward_ios

Ďalšie články

LSD

LSD je označenie pre polosyntetický derivát odvodený od kyseliny lysergovej, objavený chemikom Albertom Hofmannom. Patrí medzi halucinogény alebo tzv. psychedelické drogy. Napriek spoločenskej stigme a plošnému zákazu všetkých psychedelík v 60. rokoch 20. storočia je to jedna z najfascinujúcejších a najúčinnejších drog, s prekvapivo nízkym rizikom nežiadúcich účinkov. V súčasnosti nastáva renesancia v odhaľovaní jej medicínskeho využitia, ktoré môže znamenať prelom v oblasti psychiatrie.

Pohlavná sústava muža

Funkciou reprodukčnej sústavy muža je zabezpečiť tvorbu mužských pohlavných hormónov, tvorbu spermií a umožniť oplodnenie t.j. realizáciu pohlavného spojenia. Podobne ako aj ženské pohlavné orgány tak aj mužské pohlavné orgány rozdeľujeme na vonkajšie a vnútorné.

Pohlavné choroby

Medzi dávno známe pohlavné choroby patria kvapavka a syfilis, ktoré spôsobujú bakteriálni pôvodcovia. Oveľa nebezpečnejšou pohlavnou chorobou je však získaná imunitná nedostatočnosť, známa pod anglickou skratkou AIDS, ktorej pôvodcom je vírus HIV.

forward