Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca. Rozdeľujú sa na:
- vnútorné pohlavné orgány:
- vaječníky (ovaria)
- vajíčkovody (tubae uterinae)
- maternica (uterus)
- pošva (vagina)
- vonkajšie pohlavné orgány (ženské ohanbie / vulva):
- veľké pysky ohanbia (labia majora)
- malé pysky ohanbia (labia minora)
- dráždec (clitoris)
- predsieň pošvy
- vrch ohanbia
Vaječníky link
Vaječníky (ovaria) sú párové žľazy veľkosti slivky či mandle. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov – estrogénov a progesterónu. Činnosť vaječníkov je cyklická.
V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (uložených v tzv. primordiálnych folikuloch). Ich počet sa postupne zmenšuje a do nástupu puberty ich zostáva asi 300 000 až 400 000. S nástupom puberty dozrievajú vajíčka približne v 28-dňových cykloch, čo nazývame ovariálny cyklus (ovulačný cyklus).
Vajíčkovod link
Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 10 až 15 cm dlhá svalová rúra. Vajíčkovod sa začína lievikovito rozšíreným koncom (infundibulum) s prstovitými výbežkami (fimbriae tubae), ktorý obklopuje vaječník a v čase ovulácie zachytáva uvoľnené vajíčko. Vyúsťuje v rohoch maternice. Sliznica vajíčkovodu je pokrytá jednovrstvovým riasinkovým epitelom, ktorý spolu s peristaltickými pohybmi hladkej svaloviny napomáha posúvaniu vajíčka smerom k maternici.
Maternica link
Maternica (uterus) je nepárový dutý svalový orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie (nidáciu) oplodneného vajíčka a na celý embryonálny a fetálny vývin nového jedinca. Maternicu anatomicky tvoria:
- dno (fundus) – horná klenbovitá časť
- telo (corpus) – stredná najväčšia oblasť
- krčok (cervix) – dolná zúžená časť ústiaca do pošvy
Stenu maternice tvoria 3 vrstvy:
- vnútorná vrstva (endometrium) – sliznica. Rozdeľujeme ju na bazálnu vrstvu a funkčnú vrstvu. Funkčná vrstva sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka a ak k oplodneniu nedôjde, olupuje sa a krváca (menštruácia)
- stredná vrstva (myometrium) – tvorená hladkou svalovinou. Je to najhrubšia vrstva, ktorá zabezpečuje sťahy pri pôrode
- vonkajšia vrstva (perimetrium) – tenká väzivová vrstva a pobrušnica na povrchu maternice
Reprodukčný cyklus ženy link
Čas od prvého dňa jednej periódy (krvácania) po prvý deň nasledujúcej sa nazýva menštruačný cyklus. Prvá menštruácia sa odborne nazýva menarché a objavuje sa s nástupom puberty (asi v 12. roku života), kedy žena vstupuje do obdobia plodnosti. Cyklus sa končí tzv. menopauzou (asi vo veku 45–55 rokov). Priemerná dĺžka reprodukčného cyklu ženy je 28 dní, ale je tu individuálna variabilita, pričom za normálne sa považuje rozmedzie 21 až 35 dní.
Počas cyklu prechádzajú reprodukčné orgány ženy sériou presne zosynchronizovaných fyziologických zmien. Tento zložitý proces sa delí na dva súbežné cykly:
- ovariálny cyklus (vaječníkový) – procesy dozrievania a uvoľnenia vajíčka vo vaječníku
- uterinný cyklus (maternicový / menštruačný) – zmeny sliznice maternice, ktorá sa pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
Tieto dva cykly prebiehajú v oddelených orgánoch, preto sú prísne synchronizované prostredníctvom pohlavných hormónov uvoľňovaných do krvi.
Ovariálny (vaječníkový) cyklus link
Ovariálny cyklus je súbor zmien prebiehajúcich v kôre vaječníkov počas reprodukčného obdobia ženy. Každý z vaječníkov obsahuje obrovské množstvo nezrelých vajíčok už pred narodením (uložených v tzv. primordiálnych folikuloch), ktoré postupne dozrievajú. Počas jednotlivých periód dochádza spravidla k striedaniu aktivity jedného a druhého vaječníka, pričom dozrieva vždy len 1, výnimočne viac vajíčok.
U človeka sa prakticky nestretávame s voľným zrelým vajíčkom, lebo vždy je sprevádzané ďalšími podpornými bunkami (tvoriacimi folikul). Folikul je obal s vyživovacou a hormonálnou funkciou. Dokonca aj po ovulácii je vajíčko pokryté vrstvou týchto buniek (cumulus oophorus alebo corona radiata), ktorá je dôležitá pre úspešné oplodnenie spermiou.
Tento zložitý cyklus riadi mozgové centrum v hypotalame, ktoré funguje ako menštruačné hodiny. Hypotalamus pôsobí cez hypofýzu (podmozgovú žľazu), ktorej predný lalok uvoľňuje dva mimoriadne dôležité gonadotropné hormóny:
- folikulostimulačný hormón (FSH) – stimuluje rast a dozrievanie primárnych folikulov vo vaječníkoch
- luteinizačný hormón (LH) – jeho prudký vzostup stimuluje prasknutie folikulu a uvoľnenie vajíčka (ovuláciu)
Samotný ovariálny cyklus je zložený z 3 základných fáz:
- folikulárna fáza – je spojená s dozrievaním primárneho folikulu, z ktorého sa postupne stáva sekundárny a napokon veľký, tekutinou vyplnený Graafov folikul. Hlavné hormóny, ktoré produkujú bunky tohto folikulu, sú estrogény. Ich zvýšená produkcia zodpovedá za regeneráciu a rast výstelky maternice (časovo sa táto fáza prekrýva s proliferačnou fázou uterinného cyklu). Estrogény tiež menia sekréciu v krčku maternice – hlien zredne, čím sa spermiám uľahčuje prechod do maternice
- ovulácia – približne v strede 28-dňového cyklu (14. deň) uvoľňuje hypofýza veľké množstvo LH, ktorý spôsobí, že Graafov folikul praskne. Z vaječníka sa uvoľní vajíčko (sekundárny oocyt), ktoré je zachytené fimbriami vajíčkovodu a putuje ním do maternice. K samotnému oplodneniu dochádza väčšinou v prvej tretine vajíčkovodu
- luteinizačná fáza (luteálna fáza) – po vypudení vajíčka sa prasknutý Graafov folikul vo vaječníku mení na žlté teliesko (corpus luteum). Časovo táto fáza súhlasí so sekrečnou fázou uterinného cyklu. Žlté teliesko funguje ako dočasná endokrinná žľaza, ktorá produkuje najdôležitejší hormón pre udržanie prípadného tehotenstva – progesterón (a v menšej miere aj estrogény). V dôsledku činnosti progesterónu sa zvyšuje ranná bazálna teplota o cca 0,5 °C, čo môže informovať o prebehnutej ovulácii
- ak dôjde k oplodneniu: žlté teliesko nezaniká, ale mení sa na žlté teliesko gravidity. Svojou produkciou progesterónu udržuje tehotenstvo, brzdí dozrievanie ďalších folikulov a funguje približne prvé 3 mesiace (až do 5.–6. mesiaca), kým jeho funkciu úplne neprevezme placenta
- ak nedôjde k oplodneniu: žlté teliesko po cca 10 dňoch degeneruje, zastaví sa produkcia progesterónu a na vaječníku po ňom zostáva len malá väzivová jazvička – biele teliesko (corpus albicans). Pokles hormónov následne vyvolá menštruačné krvácanie
Uterinný (maternicový / menštruačný) cyklus link
Uterinný cyklus je súbor cyklických zmien, ktoré sa týkajú vnútornej slizničnej výstelky maternice – endometria. Tieto zmeny sú prísne závislé od hormonálnej produkcie vaječníkov a ich cieľom je pripraviť maternicu na prijatie oplodneného vajíčka.
Cyklus sa počíta od prvého dňa menštruačného krvácania a rozdeľujeme ho na 4 fázy:
- menštruačná fáza (deskvamačná fáza) (1.–4./5. deň cyklu) – ak vajíčko nebolo oplodnené, odumretá (neokysličená) funkčná vrstva sliznice maternice sa rozpadá a spolu s menštruačnou krvou z prasknutých ciev sa odlučuje z tela von. Priemerná strata krvi je zhruba 30 až 100 ml. Toto prečistenie umožňuje na zachovanej bazálnej vrstve rast novej výstelky
- proliferačná fáza (folikulárna fáza / rastová fáza) (5.–14. deň cyklu) – prebieha pod vplyvom estrogénov vylučovaných rastúcim folikulom vo vaječníku. Dochádza k regenerácii epitelu z bazálnej vrstvy maternice. Bunky sa intenzívne mitoticky delia, sliznica rastie, hrubne a obnovujú sa v nej cievy a žľazy
- sekrečná fáza (luteálna fáza) (15.–27. deň cyklu) – nastupuje po ovulácii. Je riadená progesterónom produkovaným žltým telieskom. Sliznica maternice sa ešte viac zväčšuje (dosahuje hrúbku až 5mm), nadobúda masívnu hubovitú konzistenciu a jej žľazy produkujú tekutinu (hlien bohatý na glykogén), ktorá bude vyživovať prípadné embryo
- premenštruačná fáza (ischemická fáza) (28. deň cyklu) – trvá len posledných zhruba 24 hodín a nastáva vtedy, ak nedošlo k oplodneniu vajíčka. Žlté teliesko vo vaječníku zaniká, čím prudko klesne hladina progesterónu. V dôsledku toho sa z hypofýzy uvoľní hormón oxytocín, ktorý vyvolá kŕčovité stiahnutie svaloviny maternice a ciev vyživujúcich sliznicu. Tento stav nedostatku kyslíka a živín (ischémia) trvá niekoľko hodín a spôsobí smrť buniek funkčnej vrstvy endometria. Následne cievny kŕč povolí, cievy prasknú a nastávajú krvné výrony do odumretej sliznice. Proces ďalej plynulo prechádza do menštruačnej fázy
