Nervová sústava

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšieho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom (efektorom), čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka – neurón.

U človeka dosiahol vývin nervovej sústavy najvyšší stupeň. Človek má schopnosť abstraktného myslenia a emócií, ktoré sú spojené s rečou a s pracovnými výkonmi. To mu umožňuje vedecké poznanie prírody a jej aktívne ovplyvňovanie.

Nervová sústava je na rozdiel od endokrinnej (hormonálnej) sústavy presnejšia, pretože nervový vzruch aktivuje oveľa špecifickejšie miesta v organizme, pričom odozva sa objaví v zlomku sekundy a rovnako rýchlo aj odznie. Hormón pôsobí vo väčšom rozsahu a aj po dlhší čas (od niekoľkých minút až po hodiny či dni). Z toho vyplýva, že nervové riadenie činnosti organizmu je fylogeneticky mladšie ako hormonálne. U väčšiny organizmov tvorí hormonálna a nervová sústava dokopy úzko súvisiaci neurohumorálny regulačný systém.

Z hľadiska funkčného a anatomického rozdeľujeme nervovú sústavu na:

• centrálnu nervovú sústavu (CNS) – tvoria ju mozog a miecha
• periférnu nervovú sústavu (obvodovú, PNS) – tvoria ju nervy umiestnené mimo mozgu a miechy (hlavové a miechové nervy). Z hľadiska riadenia ju delíme na:
  • mozgomiechový systém (somatický) – ovládame ho vôľou
  • autonómny nervový systém (vegetatívny) – pracuje nezávisle od našej vôle a riadi činnosť vnútorných orgánov

Centrálna nervová sústava link

Centrálna nervová sústava (CNS) je s organizmom spojená prostredníctvom periférnych nervov. Tvoria ju:

1. miecha (medulla spinalis)
2. mozog (encephalon)

V týchto štruktúrach sa okrem neurónov nachádza niekoľkonásobne väčšie množstvo podporných buniek – neuroglií (gliových buniek). Ich úlohou je neuróny izolovať, odstraňovať patogény a pomáhať ich vyživovať. Najpočetnejšie z nich sú astrocyty, ktoré sprostredkúvajú transport látok z krvi do neurónov (vytvárajú dôležitú hematoencefalickú bariéru) a po mechanickom poškodení tkaniva vytvárajú zátku (jazvu), ktorá miesto zacelí.

Tieto podporné funkcie sú kritické, pretože vysoko špecializované neuróny neobsahujú centrozóm, a tak (až na vzácne výnimky) strácajú schopnosť mitotického delenia a nedokážu sa po odumretí obnoviť. Na rozdiel od nich si gliové bunky schopnosť delenia zachovávajú po celý život.

Miecha link

Hlavnou funkciou miechy u ľudí a ostatných vyšších stavovcov je najmä nervové prepojenie mozgu so zvyškom tela a prevod informácií. U nižších živočíchov, ktoré nemajú tak dobre vyvinutý mozog, je však aj dôležitým primárnym riadiacim orgánom.

Miecha (medulla spinalis) je valcovitý povrazec dlhý asi 40–45 cm a s priemerom približne 1 cm, ktorý je bezpečne uložený v chrbticovom kanáli. Pred mechanickými nárazmi ju chránia telá stavcov a mäkké mozgové obaly (pleny), medzi ktorými sa nachádza voľný epidurálny priestor a mozgovomiechový mok.

Povrchom miechy prechádzajú dve hlboké brázdy (fissura mediana anterior, sulcus medianus posterior) a v každej polovici miechy ešte dve ďalšie, plytšie brázdy. Na priečnom priereze sa miecha skladá z bielej hmoty na povrchu a zo sivej hmoty vo vnútri.

Bielu hmotu miechy tvoria myelinizované nervové dráhy, ktoré majú prevodovú funkciu. Brázdy rozdeľujú bielu hmotu v ľavej aj pravej polovici do 3 povrazcov:

• predné povrazce – prechádzajú nimi zostupné dráhy. Vedú príkazy z mozgovej kôry do svalov končatín a trupu pre vedomé pohyby. Najdôležitejšia je tu tzv. pyramídová dráha (hlavná motorická dráha), ktorá sa na hranici s predĺženou miechou kríži (preto ľavá polovica mozgu ovláda pravú polovicu tela).
• zadné povrazce – prechádzajú nimi vzostupné dráhy. Začínajú sa v receptoroch a vedú informácie (dotyk, tlak, hmat, bolesť) do vyšších oddielov mozgu.
• bočné povrazce – sú zmiešané, obsahujú vzostupné aj zostupné dráhy.

Sivá hmota má na priereze tvar písmena H (alebo motýlích krídel) a jej stredom prechádza centrálny kanálik miechy vyplnený mokom. Nervové bunky tvoriace sivú hmotu vytvárajú v mieche stĺpce, ktoré na priereze vidíme ako rohy:

• predné miechové rohy – tvoria ich motorické nervové bunky (motoneuróny), ktorých axóny vedú príkazy priamo ku kostrovým svalom
• zadné miechové rohy – tvoria ich senzitívne neuróny prijímajúce signály z periférie
• bočné miechové rohy – viditeľné najmä v hrudnej časti, nachádzajú sa v nich bunky autonómneho (vegetatívneho) nervového systému

Z postranných rýh vystupujú z miechy zväzky nervových vláken – predné a zadné miechové korene. Zadný koreň je dostredivý (aferentný, senzitívny) a nachádza sa na ňom zhrubnutina – spinálne ganglium. Predný koreň je odstredivý (eferentný, motorický). Ich spojením vzniká zmiešaný miechový nerv (nervus spinalis). Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár takýchto nervov, sa nazýva miechový segment. Z miechy odstupuje celkovo 31 párov miechových nervov.

Miecha okrem prevodovej funkcie predstavuje aj dôležité reflexné ústredie. Reflex je automatická, fyziologická odpoveď organizmu na podráždenie a prebieha po dráhe nazývanej reflexný oblúk. Skladá sa z piatich častí:

1. receptor – zaznamená podnet
2. dostredivá dráha (aferentná) – zabezpečená zadným miechovým koreňom
3. reflexné centrum – sivá hmota miechy
4. odstredivá dráha (eferentná) – zabezpečená predným miechovým koreňom
5. efektor – výkonný orgán (napr. sval alebo žľaza)

Podľa zložitosti rozdeľujeme reflexy na:

• monosynaptické reflexy – sú najjednoduchšie, dostredivý neurón sa priamo (len cez jednu synapsiu) spája s motorickým neurónom (napr. patelárny reflex – trhnutie nohou po údere kladivka pod jablčko)
• polysynaptické reflexy – medzi senzitívnym a motorickým neurónom je vložený jeden alebo viacero interneurónov (vmedzerených neurónov). Slúžia na zložitejšie, často obranné reakcie (napr. odtiahnutie ruky od horúceho predmetu)

V mieche sú uložené centrá pre dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy, ktoré ovplyvňujú činnosť a napätie svalov bez nutnosti vedomej regulácie z mozgu. Miecha okrem kostrového svalstva reflexne reguluje aj vyprázdňovanie močového mechúra, konečníka, sekréciu potu a napätie cievnych stien. Je aj centrom niektorých pohlavných reflexov (erekcia, ejakulácia).

Mozog link

Mozog (encephalon) sa nachádza v lebečnej dutine, ktorá ho mechanicky ochraňuje. Skladá sa asi z 86 miliárd neurónov a u dospelého človeka váži asi 1400 až 1500 g. Mozog aj miecha majú na svojom povrchu tri obaly, ktoré sa nazývajú pleny (meningy):

1. tvrdá mozgová plena (dura mater) – vonkajšia, najpevnejšia väzivová vrstva priliehajúca ku kostiam lebky. V lebečnej dutine vytvára kanály (tzv. dutinové splavy), ktorými sa odvádza odkysličená krv z mozgu do žíl.
2. pavúčnica (arachnoidea) – stredný jemný obal. Je bezcievna a nevniká do záhybov mozgu.
3. cievnatka (pia mater) – vnútorná vrstva (mäkká plena), ktorá je bohato prekrvená krvnými cievami a tesne prilieha na mozog, pričom vniká priamo do všetkých jeho brázd a záhybov.

Priestor medzi cievnatkou a pavúčnicou (subarachnoidálny priestor) je vyplnený mozgovomiechovým mokom – likvorom (liquor cerebrospinalis). Je to číra mimobunková tekutina, ktorá je podobná krvnej plazme, ale za fyziologických podmienok neobsahuje takmer žiadne bunky a má len nepatrné (veľmi nízke) množstvo bielkovín. Jeho hlavnou úlohou je mozog nadľahčovať, tlmiť nárazy a brániť tak mechanickému poškodeniu citlivých nervových buniek.

Mozog sa z fylogenetického hľadiska rozdeľuje na niekoľko oddielov, pričom základom sú 3 dobre diferencované časti rôzne vyvinuté u všetkých stavovcov:

1. kosohranový mozog (rhombencephalon) – zadný mozog v širšom zmysle slova
   • miechový mozog (myelencephalon) – predĺžená miecha (medulla oblongata)
   • zadný mozog (metencephalon) – v užšom zmysle slova
     • Varolov most (pons Varoli)
     • mozoček (cerebellum) – malý mozog
2. stredný mozog (mesencephalon)
3. predný mozog (prosencephalon) – v širšom zmysle slova
   • medzimozog (diencephalon)
   • koncový mozog (telencephalon) – predný mozog v užšom zmysle slova

Najväčšia časť mozgu u ľudí sa nazýva koncový mozog (veľký mozog) a v prevažnej miere súvisí s vyššími nervovými činnosťami, ako sú myslenie, pamäť, vedomie, duševné schopnosti, centrum reči atď., ale aj samotné riadenie alebo ovplyvňovanie ostatných oblastí mozgu.

Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria tzv. mozgový kmeň (truncus cerebri), v ktorom sú centrá životne dôležitých funkcií a reflexov.

Predĺžená miecha link

Predĺžená miecha (medulla oblongata, myelencephalon) je dlhá asi 20–25 mm a je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy do lebečnej dutiny, bez ostrejšieho anatomického rozdielu. Centrálny kanál miechy sa tu rozširuje a vytvára IV. mozgovú komoru. Zvrchu je prekrytá mozočkom a jej dolnú plochu obklopuje Varolov most.

Biela hmota je uložená na povrchu. Prechádzajú ňou dôležité vzostupné aj zostupné nervové dráhy. Mimoriadne dôležitým faktom je, že na hranici predĺženej a chrbtovej miechy dochádza ku kríženiu pyramídovej dráhy (hlavnej motorickej dráhy). Vďaka tomuto prekríženiu vlákna z pravej polovice mozgu ovládajú ľavú polovicu tela a naopak.

Sivá hmota je uložená vo vnútri. Sú v nej jadrá, v ktorých začínajú alebo končia vlákna viacerých hlavových nervov. V jadrách predĺženej miechy sú centrá pre životne dôležité nepodmienené reflexy:

• obživné – cicanie, hltanie, slinenie, sekrécia žalúdočných štiav
• obranné – kýchanie, kašľanie, zvracanie, slzenie, žmurkanie

Nervové bunky medzi jadrami vytvárajú sieťovitú retikulárnu formáciu (formatio reticularis), v ktorej ležia najvyššie centrá pre riadenie životne dôležitých vegetatívnych funkcií (dýchanie, srdcová činnosť, krvný tlak). Rovnako z retikulárnej formácie vystupujú dráhy až do mozgovej kôry, kde svojimi vzruchmi udržiavajú CNS v základnej aktivite, ktorá je nevyhnutná pri bdení. Pri ťažkom poškodení retikulárnej formácie preto nastáva dlhotrvajúci spánok až hlboké bezvedomie (kóma).

Zadný mozog link

Zadný mozog tvorí v užšom slova zmysle (ako tzv. metencephalon) Varolov most a mozoček.

Varolov most (pons Varoli) je súčasťou mozgového kmeňa a vytvára na ňom nápadný oblý priečny val. Leží nad predĺženou miechou a pod stredným mozgom, pričom fyziologicky spája mozgový kmeň s mozočkom. Zadná časť tvorí plynulý prechod z predĺženej miechy a skladá sa predovšetkým zo sivej hmoty. Sú tu uložené jadrá niektorých hlavových nervov, ktoré riadia somatické a viscerálne motorické funkcie. Predná časť je tvorená bielou hmotou, ktorou prechádzajú nervové dráhy (vrátane zostupnej pyramídovej dráhy pre vôľou ovládané pohyby). Nachádza sa tu aj centrum regulácie samovoľného dýchania (pneumotaxické centrum) – tieto respiračné centrá sú súčasťou retikulárnej formácie a usmerňujú dýchací rytmus.

Mozoček (cerebellum) je uložený v zadnej lebečnej jame nad predĺženou miechou a je tvorený z dvoch pologúľ – hemisfér. Jeho povrch pokrýva sivá hmota, ktorá tvorí kôru s výraznými závitmi. Biela hmota je vo vnútri a rozvetvuje sa do sivej hmoty, kde vytvára charakteristický útvar v tvare rozkonáreného stromu – „strom života“ (arbor vitae). V kôre mozočka sú typické veľké, silne rozkonárené neuróny, tzv. Jan Evangelista Purkyněho bunky.

Mozoček monitoruje všetky proprioceptívne, vizuálne, hmatové, rovnovážne a sluchové vnemy. Zohráva kľúčovú úlohu v koordinácii napätia kostrových svalov (svalového tonusu), podieľa sa na udržiavaní vzpriamenej polohy tela a na ukladaní spomienok na naučené pohybové vzorce. Abnormálna funkcia alebo poškodenie mozočka (napr. aj akútnou intoxikáciou alkoholom) vedie k strate svalovej koordinácie v rukách alebo nohách, čo sa odborne nazýva ataxia.

Stredný mozog link

Stredný mozog (mesencephalon) je najmenšia časť ľudského mozgu a krátky oddiel mozgového kmeňa. Nachádza sa medzi Varolovým mostom a predným mozgom. Cez stredný mozog prechádza Sylviov kanálik, ktorý spája III. a IV. mozgovú komoru.

V hornej časti stredného mozgu sú dva páry hrbolčekov, ktoré nazývame štvorhrbolie (corpora quadrigemina). V prednom páre končí časť vláken zrakového nervu a zabezpečujú reflexný pohyb očí a hlavy za zdrojom svetla. V zadnom sú uložené nižšie sluchové centrá pre reflexné natočenie hlavy za zvukom.

Stredný mozog však obsahuje aj ďalšie mimoriadne dôležité centrá:

• červené jadro – riadi svalový tonus
• čierna hmota – oblasť s vysokým obsahom pigmentu, ktorá reguluje motorické funkcie v spolupráci s bazálnymi gangliami

Zo stredného mozgu tiež vystupujú nervy, ktoré inervujú okohybné svaly.

Medzimozog link

Medzimozog (diencephalon) je obklopený hemisférami koncového mozgu, takže je ním takmer úplne prekrytý a vidno len jeho spodnú časť. V medzimozgu je uložená III. mozgová komora, ktorá je otvormi spojená s postrannými (laterálnymi) mozgovými komorami predného mozgu.

Z anatomického hľadiska tvoria medzimozog až tri kľúčové časti:

• epithalamus – tvorí strechu III. mozgovej komory a obsahuje šuškovité teliesko (epifýzu), ktorá produkuje hormón melatonín zodpovedný za reguláciu cirkadiánneho rytmu
• lôžko (thalamus) – je dôležitou „prepájacou stanicou“ a zoskupením množstva mozgových jadier. Križujú sa v ňom takmer všetky senzitívne (vzostupné) dráhy, ktoré vedú do mozgovej kôry (okrem čuchových). Podnety prichádzajúce do medzimozgu lôžko buď prepustí do mozgovej kôry, alebo ich utlmí. Lôžko preto nazývame „bránou vedomia“. Thalamus sprostredkúva reakcie na rozličné podnety (čuchové, chuťové, dotykové, bolesť) a citovo ich prifarbuje (rozhoduje sa tu, či je vnem príjemný alebo nepríjemný).
• podlôžko (hypothalamus) – je na dne (báze) III. mozgovej komory. Na jeho spodnej časti je stopkou pripojená podmozgová žľaza – hypofýza, s ktorou sa hypotalamus spája pomocou krvných ciev a nervových vláken. Hypotalamus je hlavný integrátor autonómneho nervového systému a má endokrinnú i riadiacu funkciu. Endokrinná funkcia spočíva v tom, že v jeho neurosekrečných bunkách vznikajú hormóny oxytocín a antidiuretický hormón (vazopresín). Riadiaca funkcia spočíva v riadení činnosti autonómnych nervov (sympatika a parasympatika), a tým činnosti viacerých vnútorných orgánov. Reguluje dôležité životné funkcie: termoreguláciu, funkciu srdca, ciev, riadi objem telesných tekutín a iné. V podlôžku sú centrá nasýtenia, hladu a centrum spánku. Hypotalamus sa taktiež podieľa na riadení afektívneho a sexuálneho správania.

Koncový mozog link

Koncový mozog (telencephalon) je u človeka výrazne najväčšou časťou mozgu. Tvoria ho dve mozgové „pologule“ – hemisféry – oddelené hlbokým zárezom (fissura longitudinalis cerebri). V pravej aj ľavej hemisfére sú postranné mozgové komory (I. a II. mozgová komora), ktoré sú prepojené s III. mozgovou komorou v medzimozgu. Hemisféry sú navzájom prepojené mohutným zväzkom nervových vlákien bielej hmoty – svorovým telesom (corpus callosum), ktoré tvorí tzv. komisurálnu dráhu.

Mozgová kôra a lateralizácia link

Povrch hemisfér je pokrytý sivou hmotou, ktorá tvorí mozgovú kôru (cortex cerebri, pallium). Má hrúbku 2–5 mm a je tvorená obrovským množstvom (13–15 miliárd) neurónov. Mozgová kôra (najmä jej evolučne najmladšia časť – neocortex) je najvyšším riadiacim centrom ľudského tela. Aby sa jej plocha zväčšila, je intenzívne poprehýbaná do mnohých závitov (gyri cerebri) a hlbších brázd (sulci) – tento jav sa nazýva gyrifikácia mozgovej kôry.

Hemisféry sú anatomicky zhodné, avšak funkčne sa líšia (tzv. lateralizácia hemisfér). U väčšiny ľudí (najmä pravákov) je ľavá hemisféra dominantná – nachádzajú sa tu centrá pre reč, analytické funkcie, logiku a matematické výpočty. Pravá (nedominantná) hemisféra spracováva zmyslové informácie, zabezpečuje trojrozmerné priestorové vnímanie, rozoznávanie tvárí a emocionálny kontext.

Laloky a kôrové analyzátory link

Každá hemisféra je konštantnými brázdami (najvýraznejšia je centrálna Rolandova brázda) rozdelená na 5 párových lalokov. Neuróny v nich vytvárajú určité funkčné oblasti – kôrové analyzátory s analyticko-syntetickou schopnosťou. Patria k nim:

1. čelový lalok (lobus frontalis) – najväčší lalok; nachádza sa tu hlavné motorické centrum (pre vedomé pohyby kostrových svalov, začínajú tu vlákna pyramídovej dráhy) a na spodine čuchový analyzátor. Sú tu aj dve špecifické oblasti:
   • Brocova oblasť (motorické centrum reči) – riadi jemné pohyby dýchacích svalov, hrtana a líc pri artikulovanej reči
   • prefrontálna kôra – sídlo najvyšších intelektuálnych funkcií, abstraktného myslenia, plánovania a formovania osobnosti
2. temenný lalok (lobus parietalis) – sídlo somato-senzorického centra; prebieha tu vedomé vnímanie dotyku, tlaku, vibrácií, bolesti, teploty a chuti
3. záhlavný lalok (lobus occipitalis) – nachádza sa tu zrakový analyzátor, ktorý zodpovedá za vznik vizuálnych dojmov a ich asociáciu so skúsenosťami z minulosti
4. spánkový lalok (lobus temporalis) – nachádza sa tu sluchový analyzátor a s ním súvisiaca Wernického oblasť (senzorické centrum reči), ktorá je nevyhnutná na porozumenie hovoreného a písaného slova
5. ostrovný lalok (lobus insularis, insula) – malý a skrytý lalok na spodnej ploche mozgu, má význam pre povedomie a angažuje sa v emočných prejavoch

Senzorická a motorická projekcia link

Informácie, ktoré mozog prijíma z receptorov, sa ku kôre pohybujú v príslušnej projekčnej dráhe, kde sa vnem vybaví v rovnakom priestorovom usporiadaní, ako sú usporiadané receptory. Veľkosť príslušnej oblasti v mozgovej kôre preto nezávisí od veľkosti orgánu ako takého, ale od počtu a hustoty receptorov (senzorický homunkulus). Podobne naopak najväčší pomer v mozgovej kôre zaberajú oblasti s ovládaním veľmi jemnej motoriky ako svaly ruky či mimické svaly (motorický homunkulus). V oboch prípadoch pritom drvivá väčšina dráh prechádza na opačnú kontralaterálnu stranu (typicky sa napr. vnem z ľavého oka projektuje do pravej hemisféry a rovnako sú aj pohyby svalov tela riadené z opačnej hemisféry).

Biela hmota a bazálne gangliá link

Biela hmota je uložená pod mozgovou kôrou a tvoria ju myelinizované vlákna (axóny), ktoré do kôry vstupujú, vystupujú z nej, alebo prepájajú jednotlivé časti mozgu (napr. spomínané svorové teleso).

Hlboko v bielej hmote sú vnorené útvary sivej hmoty, označované ako bazálne gangliá (jadrá). Najväčšie z nich sú chvostnaté jadro (nucleus caudatus) a šošovkovité jadro (nucleus lentiformis). Podieľajú sa na kontrole svalového tonusu a koordinujú zložité, automatické a naučené pohyby.

Limbický systém link

Predstavuje vývojovo najstaršiu časť predného mozgu (vznikol z allocortexu) a lemuje spodnú časť hemisfér. Patrí sem napríklad hipokampus a amygdala (mandľovité teleso). Je to kľúčové centrum pre emócie, strach a sexuálne správanie, a hrá nezastupiteľnú úlohu pri zapamätávaní a tvorbe dlhodobej pamäte (hipokampus býva ako prvý postihnutý pri Alzheimerovej chorobe).

Obvodová nervová sústava link

Obvodové (periférne) nervy sú tvorené z nervových vláken (myelinizovaných aj nemyelinizovaných axónov), nie z tiel neurónov. V jednom nerve môže byť až tisíc nervových vláken, ktoré sú navzájom oddelené a chránené väzivom. Anatomicky rozoznávame na nerve 3 väzivové obaly:

• endoneurium – jemné väzivo obaľujúce každé jednotlivé nervové vlákno (axón)
• perineurium – väzivo, ktoré obaľuje celé zväzky nervových vláken
• epineurium – pevný vonkajší väzivový obal, ktorý pokrýva celý povrch nervu

Nervy, ktoré vystupujú z mozgu (resp. z mozgového kmeňa), označujeme ako mozgové nervy (hlavové) a nervy vystupujúce z miechy ako miechové nervy.

Mozgové nervy link

Z mozgu vystupuje 12 párov mozgových nervov, ktorých číslovanie rímskymi číslicami je pevne dané (tzn. že napr. X. hlavový nerv je vždy blúdivý nerv). Podľa funkcie ich striktne rozdeľujeme na senzorické (prinášajú len zmyslové vnemy), motorické (ovládajú len svaly) a zmiešané. Niektoré z nich nesú aj vlákna autonómnej nervovej sústavy (parasympatikus).

Miechové nervy link

Z miechy vystupuje 31 párov miechových nervov. Vznikajú spojením predného (motorického) a zadného (senzitívneho) miechového koreňa, sú teda zmiešané. Krátko po výstupe z chrbtice sa navzájom prepájajú a vytvárajú zložité nervové splete (plexy). Podľa toho, z ktorého oddielu chrbtice vystupujú, rozoznávame:

• krčné nervy – je ich 8 párov (vytvárajú krčný a ramenný pletenec). Inervujú svaly a kožu hornej končatiny, hlavy, krku a dôležitý dýchací sval – bránicu.
• hrudníkové nervy – je ich 12 párov. Ako jediné netvoria pletence, ale prebiehajú samostatne ako medzirebrové nervy. Inervujú medzirebrové svaly, kožu, svaly chrbta a hrudník.
• driekové nervy (5 párov) a krížové nervy (5 párov) – spoločne vytvárajú mohutný driekovokrížový pletenec. Inervujú svaly a kožu brucha, panvy, pohlavných orgánov a dolnej končatiny. Z tohto pletenca vystupuje aj najhrubší nerv ľudského tela – sedací nerv (nervus ischiadicus).
• kostrčový nerv – je to len 1 pár, u človeka je rudimentárny (bez väčšej funkcie).

Vegetatívne nervy link

Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly v stenách vnútorných orgánov a ciev, srdcový sval a vývody žliaz. Vychádzajú z centrálnej nervovej sústavy spolu s mozgovými a miechovými nervami, ale na periférii sa od nich oddeľujú.

Od bežných (somatických) nervov sa líšia jedným zásadným anatomickým znakom: ich dráha k orgánu je vždy tvorená minimálne dvomi neurónmi. Prvý neurón (pregangliový) ide z CNS do autonómneho ganglia, kde sa prepojí cez synapsiu na druhý neurón (postgangliový), ktorý vedie signál až k cieľovému orgánu.

Vegetatívnu nervovú sústavu tvoria dva funkčné celky, ktoré pôsobia voči sebe prevažne antagonisticky (protichodne). Zabezpečujú nezávislé riadenie nášho tela bez toho, aby sme na to museli vôľou myslieť:

Sympatikus link

Aktivuje a pripravuje organizmus na fyzickú či psychickú záťaž, stres a výdaj energie (systém „fight or flight“ – bojuj alebo uteč). Vlákna sympatika vychádzajú z hrudníkovej a driekovej časti miechy (Th1–L2/3). Jeho gangliá ležia tesne popri chrbtici a vytvárajú tzv. sympatikový kmeň. Vo vláknach sympatika sa ako konečný mediátor na cieľovom orgáne uplatňuje noradrenalín.

Parasympatikus link

Nastavuje pokojové a regeneračné podmienky, tlmí výdaj energie a podporuje trávenie (systém „rest and digest“ – oddychuj a tráv). Vlákna parasympatika vychádzajú z mozgového kmeňa (ako súčasť niektorých hlavových nervov, najmä blúdivého nervu) a z krížového oddielu miechy. Jeho gangliá ležia extrémne ďaleko od chrbtice – až v tesnej blízkosti (alebo priamo v stene) inervovaného orgánu. Vo vláknach parasympatika sa uplatňuje ako mediátor acetylcholín.

Vybrané poruchy a ochorenia nervovej sústavy link

Autoimunitné a demyelinizačné ochorenia link

• skleróza multiplex (roztrúsená skleróza) – neurologické ochorenie, ktoré vzniká rozpadom ochrannej myelínovej pošvy axónov (demyelinizáciou) hlavne v CNS. Vlastný imunitný systém napáda neuróny, pričom zápal zanecháva na nervovom tkanive jazvy (plaky), ktoré bránia správnemu prenosu vzruchov. Symptómy závisia od miesta poškodenia – typické je dvojité videnie (ak je postihnutý zrakový nerv), problémy s rovnováhou, rečou a trasenie svalov. Ochorenie nie je plne liečiteľné, dajú sa len tlmiť jeho príznaky.

Neurodegeneratívne ochorenia link

Sú charakteristické postupným úbytkom funkcií a odumieraním špecifických skupín neurónov. Príčina týchto ochorení býva často kombináciou genetickej predispozície a vplyvov prostredia. Hoci medicína zatiaľ nedokáže tieto ochorenia úplne vyliečiť, moderná farmakologická liečba, intenzívna rehabilitácia a obrovský pokrok vo výskume pomáhajú pacientom dlhodobo kontrolovať príznaky a udržiavať dobrú kvalitu života.

• Alzheimerova choroba – postihuje najmä oblasti mozgu dôležité pre pamäť (ako hipokampus) a je charakterizovaná mentálnym zhoršením a zmätenosťou. Príčinou je hromadenie patologických bielkovín v mozgovom tkanive. Súčasná liečba a kognitívne tréningy sa zameriavajú na zmierňovanie príznakov, udržanie samostatnosti pacienta a spomalenie prejavov ochorenia.
• Parkinsonova choroba – motorická porucha charakteristická spomalením pohybov, svalovou strnulosťou a pokojovým trasom. Príčinou je úbytok mozgových buniek, ktoré produkujú dôležitý neurotransmiter dopamín. Liečba dnes dokáže veľmi efektívne pomáhať pri zvládaní príznakov – chýbajúci dopamín sa nahrádza liekmi a obrovským prínosom je cielená fyzioterapia či moderná hĺbková stimulácia mozgu.
• amyotrofická laterálna skleróza (ALS) – ide o ochorenie, pri ktorom dochádza k úbytku motorických neurónov ovládajúcich kostrové (pohybové) svalstvo. Senzorické neuróny (vnímanie dotyku či bolesti) a intelekt pacienta zostávajú plne zachované. Dnešná multidisciplinárna liečba poskytuje pacientom lieky na ochranu neurónov, respiračnú podporu a kompenzačné pomôcky, ktoré výrazne pomáhajú udržiavať kvalitu života (týmto ochorením trpel napr. fyzik Stephen Hawking).

Cievne a akútne stavy (záchvaty) link

• cievna mozgová príhoda (mŕtvica, iktus) – náhle odumretie nervového tkaniva v mozgu v dôsledku nedostatku kyslíka. Zvyčajne vzniká upchatím cievy krvnou zrazeninou (ischémia) alebo prasknutím cievy (hemorágia). Medzi hlavné príznaky patrí náhle ochabnutie alebo necitlivosť jednej polovice tváre, ruky či nohy (hemiparéza) a náhla neschopnosť hovoriť (afázia).
• epilepsia – chronické ochorenie prejavujúce sa nepravidelnou a abnormálnou elektrickou aktivitou v mozgu. Epileptický záchvat (tzv. grand mal) je spojený s hlbokým bezvedomím a silnými svalovými kŕčmi celého tela, no u liečených pacientov zvyčajne spontánne odznie do 3–5 minút.

Infekčné a priónové ochorenia link

• zápal mozgových blán a mozgu (meningitída, encefalitída) – nebezpečný zápal, ktorý môže byť vírusového (napr. kliešťová encefalitída prenášaná kliešťami), bakteriálneho alebo parazitárneho pôvodu.
• priónové ochorenia (napr. Creutzfeldt-Jakobova choroba) – špecifické neurodegeneratívne ochorenia spôsobené infekčnými bielkovinami – priónmi. Tieto chybne zložené bielkoviny menia zdravé bielkoviny v mozgu na patogénne, čím v mozgovom tkanive vznikajú lézie a mozog nadobúda špongiovitý (dierkovaný) vzhľad. Ochoreniu zväčša predchádza veľmi dlhé (niekoľko rokov) bezpríznakové obdobie.

Psychiatrické ochorenia link

• schizofrénia – ochorenie prejavujúce sa v podobe epizód psychózy, pri ktorých mozog dočasne stráca schopnosť správne vnímať realitu (časté sú bludy alebo halucinácie). Vďaka moderným liekom (antipsychotikám) a psychoterapii je dobre manažovateľná a pacienti dokážu viesť bežný funkčný život. Nejde o mýtickú „rozdelenú osobnosť“.
• bipolárna porucha – vyznačuje sa výraznými a chorobnými zmenami nálad, pri ktorých sa strieda manická fáza (vysoká energia, zhovorčivosť, riskovanie) s depresívnou fázou (strata motivácie, pocity bezcennosti). Diagnostickým znakom je, že tieto epizódy netrvajú len pár hodín, ale prebiehajú nepretržite niekoľko dní až mesiacov.