Výživa a metabolizmus

Pri posudzovaní potreby výživy nemožno brať do úvahy len množstvo ale treba dbať na to, aby zloženie potravy bolo správne. Pomer živín v potrave kolíše a je ovplyvnený osobnými, rodinnými a národnými zvykmi. U nás sú priemerné hodnoty živín v dennej potrave približne takéto:

• 10–12% bielkoviny
• 30–35% tuky
• 55–60% sacharidy

Bielkoviny link

Bielkoviny nemožno nahradiť žiadnou inou živinou. Optimálny prívod bielkovín za deň je u dospelého človeka 1 g / 1 kg hmotnosti tela. Deti ich majú dostávať 3–4 g / 1 kg hmotnosti tela.

Biologická hodnota bielkovín je daná obsahom tzv. nepostrádateľných – esenciálnych aminokyselín. To sú aminokyseliny, ktoré si organizmus nemôže sám vytvárať. Najlepšia bielkovinová potrava je však taká, ktorá obsahuje zmes všetkých aminokyselín, nepostrádateľných aj postrádateľných (neesenciálnych), vo vhodnom vzájomnom pomere. Asi tretinu potrebného množstva bielkovín v potrave tvoria živočíšne bielkoviny (mäso, mlieko, vajcia), ktoré sú najstráviteľnejšie a biologicky najvhodnejšie.

Tuky link

Tuky sú energeticky najbohatšou zložkou potravy. Okrem toho je v nich rozpustených niekoľko vitamínov (A, D, E, K). Obsahujú aj niektoré nenasýtené mastné kyseliny, ktoré organizmus potrebuje a nie je schopný ich sám vyrábať.

Pre optimálny príjem tukov nie je jednotné pravidlo. Celkovo platí, že čím je vyšší energetický výdaj u ťažko pracujúcich osôb, tým viac tukov má byť v potrave. Ak je spotreba energie do 12,5 MJ denne, má byť v potrave približne 25% tukov, nad 12,6 MJ 30% a viac. Treba však pamätať, že k prejedaniu tukmi dochádza veľmi ľahko.

Sacharidy link

Sacharidy sú najpohotovejším a najbežnejším zdrojom energie. Sú bežnou súčasťou potravy, ich podiel je 55–60%. Prijímame ich najmä ako zložené sacharidy (škroby) v chlebe, počive, obilninách a zemiakoch. Treba si však uvedomovať, že z nadbytočných sacharidov sa tvoria v tele tuky.

Minerálne látky link

Minerálne látky aj keď nie sú zdrojom energie, sú stálou a nevyhnutnou súčasťou všetkých buniek a telových tekutín. Minerálne látky tvoria asi 4,7% hmotnosti tela. Najviac je solí vápniku a fosforu, ktoré sú uložené v kostiach a zuboch a dodávajú im tvrdosť a pevnosť. Ďalej je v tele sodík, draslík, síra, chlór, horčík a v menšom množstve železo, jód, zinok, meď, kobalt. Niektoré prvky majú špecifický význam (napr. železo v molekule hemoglobínu, jód v hormóne štítnej žľazy, zinok v inzulíne a pod.). Normálna pestrá strava obsahuje zvyčajne potrebné množstvo minerálnych látok. Na zvýšený prívod najmä vápnika a železa treba dbať v období rastu, v gravidite a počas dojčenia.

Vitamíny link

Vitamíny sú účinné už v malých množstvách a zohrávajú dôležitú úlohu ako súčasť enzýmových systémov, ktoré zabezpečujú premenu látok v tele. Niektoré z nich sú pre život nevyhnutné, avšak medzi živočíchmi existujú rozdiely v tom, ktoré vitamíny musia prijímať z potravy a ktoré si dokážu vytvoriť sami. Napríklad vitamín C je nevyhnutný pre ľudí, opice a morčatá, pretože si ho nedokážu vyrobiť sami a musia ho získať z potravy, zatiaľ čo väčšina ostatných zvierat si ho dokáže syntetizovať sama v pečeni.

Potreba vitamínov je rozličná. Závisí najmä od veku, pohlavia, hmotnosti tela a od intenzity premeny látok. Ich množstvo v potrave má byť optimálne, t.j. zaručovať dobrý vývin, výkonnosť a odolnosť. V každom ročnom období musíme preto dbať na dostatočný podiel ovocia a zeleniny, ale aj zložiek živočíšnej potravy, ktoré obsahujú väčšie množstvo vitamínov. Toto množstvo sa vyjadruje ako odporúčaná denná dávka (ODD).

V súvislosti s dostatkom vitamínov v tele rozlišujeme tri patologické stavy, ktorých závažnosť závisí od konkrétneho vitamínu:

1. avitaminóza – úplná absencia vitamínu
2. hypovitaminóza – nedostatok vitamínu
3. hypervitaminóza – nadbytok vitamínu

Voda link

Človek získava vodu rôznymi spôsobmi: pitím, z potravy, a tiež metabolickými procesmi, ako je neúplná aj úplná oxidácia živín, pri ktorých sa voda uvoľňuje ako vedľajší produkt. Všetky uvedené spôsoby prispievajú k celkovému príjmu vody v tele.

Látková premena link

Všetky životné prejavy ľudského organizmu majú chemický základ, t.j. premenu látok a energie. Ľudský organizmus (ako každý živočíšny organizmus) získava energiu v podobe zložitých chemických zlúčenín, ktoré sa v tele premieňajú. Každú chemickú reakciu sprevádza zmena energie. Preto je premena látok – metabolizmus – nerozlučne spätá s premenou energie. Rast, svalová činnosť, prejavy dráždivosti, bioelektrické deje, vylučovanie, každá funkcia, každý fyziologický jav závisí priamo od premeny látok.

Štiepenie zložitých látok na jednoduché prebieha za prítomnosti kyslíka. Živočíšny organizmus oxiduje sacharidy, tuky a bielkoviny a uvoľňuje tak energiu potrebnú na životné deje. Konečný postup oxidácie je pre všetky živiny rovnaký a uskutočňuje sa v tzv. Krebsovom cykle. Konečnými splodinami sú oxid uhličitý a voda. Oxidácie v tele sú pomalé a postupné a uvoľňujú energiu v malých a použiteľných množstvách. Tieto deje označujeme ako katabolizmus. (Časť energie sa vždy uvoľňuje v podobe tepla.) Takto uvoľnená energia nemôže byť v organizme priamo využitá, ale prenáša sa na zlúčeniny, ktorých chemické väzby sú schopné viazať jej značné množstvo – makroergické fosfátové väzby. Makroergické fosfáty sú v každej bunke. Až túto energiu uloženú vo forme makroergických väzieb môže organizmus využiť na výstavbu živej hmoty a na všetku činnosť. Anabolizmom označujeme procesy, pri ktorých sa z jednoduchších látok tvoria nové, telu vlastné zložité látky. Pri týchto dejoch sa energia spotrebúva.

Premena látok, ktorá ustavične prebieha vo všetkých bunkách, zahŕňa tieto hlavné deje:

1. anabolizmus – z jednoduchých vstrebaných látok sa vytvárajú látky telu vlastné; vo zvýšenej miere sa to deje napr. pri raste, ale aj v dospelom organizme sa všetky súčasti buniek ustavične obnovujú; ďalej sa tvoria enzýmy, hormóny, krvné farbivo, plazmatické bielkoviny a pod. – pri každej tejto syntéze sa spotrebúva energia
2. katabolizmus – pri štiepení zložitých látok na jednoduché sa uvoľňuje energia, ktorá umožňuje všetky životné deje
3. tvorba zásob – niektoré látky sa hromadia v organizme (tuky a sacharidy – glykogén), odkiaľ sa môžu v prípade potreby uvoľniť a použiť na predchádzajúce ciele

Úroveň premeny látok v živom organizme sa neustále mení v závislosti od podmienok vonkajšieho a vnútorného prostredia, od stavu a potrieb organizmu. Ak je človek v pokoji, metabolizmus sa znižuje, pri činnosti sa zvyšuje. Telesnú teplotu človeka, ktorá sa zvyčajne pohybuje okolo 36,5 až 37°C, ovplyvňuje viacero faktorov, ako je svalová práca (ktorá zvyšuje produkciu tepla), psychické vplyvy (napríklad stres), chorobné stavy (napríklad horúčka pri infekcii) a extrémne teploty prostredia (ktoré môžu viesť k podchladeniu alebo prehriatiu organizmu). Zvýšenie telesnej teploty (napríklad pri horúčke) zvyšuje metabolické procesy, zatiaľ čo pokles teploty (napríklad pri podchladení) vedie k ich spomaleniu.

Metabolizmus je riadený hormonálne a nervovo. Metabolické reakcie treba usmerňovať, urýchľovať alebo spomaľovať. Tým sa reguluje rovnováha celého systému. Súčasne sa udržuje stálosť vnútorného prostredia, a to vzhľadom na premenlivosť prívodu živín a ich spotreby. Zásoby živín sa musia podľa potreby včas nielen mobilizovať, ale aj dopĺňať. Nervy ovplyvňujú metabolizmus najmä prostredníctvom hormónov, ktorých sekréciu riadia.

Anabolické a katabolické deje sú v dospelom zdravom, primerane živenom a primerane činnom organizme v rovnováhe. V období rastu sú zvýšené anabolické deje a potreba energie stúpa. V starobe sa metabolizmus znižuje. Premenu látok najviac zvyšuje svalová práca, požitie potravy a vysoká aj nízka teplota prostredia. Pokles premeny látok nastáva najmä pri hladovaní.

Premena sacharidov link

Ústredné postavenie v premene sacharidov má glukóza. Nachádza sa vo všetkých telových tekutinách. V krvi je jej množstvo veľmi stále, prechodne sa zvyšuje po požití potravy. Glukóza je najpohotovejší a najdôležitejší zdroj energie pre mnoho tkanív. Nepostrádateľná je pre ústrednú nervovú sústavu. Zásobným zdrojom glukózy je glykogén. Táto zložitá látka sa tvorí z jednoduchých sacharidov a ukladá sa v bunkách (najmä v pečeni) a kostrových svaloch. Glykogén sa podľa potreby rozkladá na glukózu.

Premena tukov link

Tuky tvoria v tele stavebnú časť všetkých buniek (cytoplazmy a membrán), ale sa aj ukladajú do zásoby. Sú výdatným zdrojom energie. Najviac je neutrálnych tukov. V krvnej plazme je určité stále množstvo tukov z potravy a zo zásobného tukového tkaniva.

Nadbytočný tuk sa ukladá do zásoby v bunkách tukového tkaniva, najmä pod kožou, v brušnej dutine a na iných miestach tela. Zásobný tuk je hlavnou energetickou rezervou organizmu. Od jej veľkosti napr. závisí v značnej miere čas, ktorý môže jedinec prežiť pri úplnom hladovaní. Človek má zásobného tuku priemerne 10 až 12% hmotnosti tela, u tučných ľudí je tento podiel väčší.

Premena bielkovín link

Bielkoviny sú najdôležitejšie súčasti živej hmoty. Sú chemicky najzložitejšie a okrem uhlíka, kyslíka a vodíka obsahujú ešte dusík. V ľudskom tele na ne pripadá najväčší podiel (20%) pevných látok. Tvoria hlavnú súčasť buniek, uplatňujú sa ako enzýmy, hormóny, patrí medzi ne hemoglobín a pod. Pre život organizmu sú nevyhnutné. V krvi je stále určitá hladina aminokyselín (z potravy a z telových bielkovín). Aminokyseliny môžu byť aj zdrojom energie. Bielkoviny sa v tele neukladajú do zásoby.