Vylučovacia sústava

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2016. Biopedia.sk: Vylučovacia sústava. [cit. 2024-10-04]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/clovek/vylucovacia-sustava>.

Pri metabolizme látok neustále vznikajú splodiny, ktoré by pri nahromadení pôsobili škodlivo. Preto je nevyhnutné tieto látky v potrebnej miere z tela vylučovať. Tak isto aj látky, ktoré sú pre telo potrebné, ale sa vyskytnú v nadbytku, treba vylúčiť. Vylučovanie prebieha najmä obličkami, pľúcami, kožou, pečeňou a tráviacou sústavou.

Vylučovaciu sústavu tvoria:

Vylučovacia sústava má čiastočne fylogenetický vývoj a ontogenetický vývin spoločený s pohlavnou sústavou, preto sa často stretávame s pomenovaním močovopohlavná sústava alebo urogenitálny trakt. V organizme sú topologicky lokalizované blízko seba. U žien došlo k úplnému oddeleniu týchto dvoch sústav, ale u mužov zostala močová rúra súčasťou oboch.

Obličky link

Obličky (renes) sú párový orgán (oblička, ren) uložený po bokoch driekového oddielu chrbtice. Ich veľkosť u dospelého človeka je asi 12 × 6 × 3 cm. Majú typický fazuľovitý tvar, na povrchu sú obalené tukovým tkanivom.

Na reze obličiek môžeme rozoznať 2 odlišné vrstvy:

  1. kôra – obsahuje počiatočné časti nefrónov
  2. dreň

Dreň obličky je tmavšia, tvorí 8–18 pyramídových útvarov – obličkových ihlanov (pyramides renales), ktoré základňou smerujú k povrchu a vrcholom dovnútra obličky. Vrcholy ihlanov objímajú obličkové kalichy (calyces renales), ktoré zbierajú definitívny moč vytvorený v nefrónoch. Kalichy ústia do obličkovej panvičky (pelvis renalis).

Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličky je nefrón. V obidvoch ľudských obličkách sú asi 2 milióny nefrónov. Nefrón sa skladá z Malpighiho telieska (corpusculum renis) a systému kanálikov (tubuli renales). Malpighiho teliesko je tvorené Bowmanovým vačkom (capsula glomeruli) a klbkom krvných kapilár – glomerulus. Z kapilár glomerula sa pomerne pod veľkým tlakom filtruje tekutina z krvi do dutiny vačku – ultrafiltrácia – a tvorí sa tzv. primárny moč (za deň až 170 l). Zloženie tejto tekutiny je rovnaké ako zloženie krvnej plazmy bez bielkovín. Potom filtrát odteká do systému kanálikov, ktoré sú zložené z kanálikov I. a II. stupňa (proximálny a distálny tubulus) spojených Henleho slučkou, v ktorých sa spätne resorbuje voda a vzniká tzv. definitívny moč (za deň 1 až 1,5 l). Odvodné kanáliky ústia do zberných kanálikov (tubulus colligens), ktoré zbierajú moč z viacerých nefrónov. Tie sa ďalej spájajú do močovodu a ústia do močového mechúra.

Moč zdravého človeka obsahuje iba stopy bielkovín a len výnimočne prechodne môže obsahovať cukry. Množstvo moču, ktoré vytvoria obličky za jednotku času, sa nazýva diuréza.

Močovod link

Močovod (ureter) je tenká rúrka, ktorá vystupuje z obličkovej panvičky. Močovody sú dlhé asi 30 cm a ich stenami prechádzajú peristaltické vlny s frekvenciou 1–5 sťahov za minútu. To znamená, že moč do močového mechúra nevteká pasívne, ale je vtláčaný, čo je dôležité vtedy, ak je močový mechúr naplnený a musí prijať ešte ďalšie množstvo moču. Na močovode sú 3 zúženiny, ktoré potenciálne môžu spôsobiť problémy hromadením močových kameňov.

Močový mechúr a močová rúra link

Močový mechúr (vesica urinaria) je dutý svalový orgán. Jeho objem je asi 500 ml, ale môže prijať aj väčšie množstvo moču. Už pri naplnení asi 150 ml človek pociťuje nútenie na močenie. Na dne močového mechúra začína močová rúra, ktorá začína svalom zvieračom. Vyprázdňovaním močového mechúra – mikcia – je vyvolané stúpajúcim tlakom v močovom mechúre. Stiahnutím steny močového mechúra a uvoľnením zvierača močovej rúry začne moč odtekať do močovej rúry. Močenie je riadené centrami v mieche.

Poruchy obličiek a odvodných ciest link

Obličky sú orgán pre život nevyhnutne dôležitý. Ak sa zastaví ich činnosť, nastane rozsiahla porucha vnútorného prostredia – urémia – a postihnutý pomerne za krátky čas umiera. V takýchto prípadoch musí pacient chodiť na dialýzu, kde je napájaný na umelú obličku. Jeho krv sa vedie do špeciálneho prístroja, v ktorom sa zbavuje odpadových látok a očistená sa vracia späť do tela.

V močových cestách sa môžu nachádzať močové kamene, ktoré ich upchávajú. V súčasnosti sa účinne odstraňujú ultrazvukom, ktorý ich rozbije a menšie kamienky sa potom prirodzene vylúčia močom. "Blúdivé obličky" (ren migrans) vznikajú pri náhlej strate tukovej vrstvy, čo spôsobí zmenu polohy v tele, a tým sa môžu upchávať odvodné cesty.


Zopakuj si

Ďalšie články

Vitamíny

Vitamíny

Vitamíny sú účinné vo veľmi malých množstvách a uplatňujú sa ako súčasť enzýmových systémov pri premene látok. Niektoré sú pre život nevyhnutné. Potreba vitamínov je rozličná. Závisí najmä od veku, pohlavia, hmotnosti tela a od intenzity premeny látok. V každom ročnom období musíme preto dbať na dostatočný podiel ovocia a zeleniny, ale aj zložiek živočíšnej potravy, ktoré obsahujú väčšie množstvo vitamínov.

Minerálne látky

Minerálne látky

Minerálne látky, aj keď nie sú zdrojom energie, sú stálou a nevyhnutnou súčasťou všetkých buniek a telových tekutín. Minerálne látky tvoria asi 4,7% hmotnosti tela. Najviac je solí vápniku a fosforu, ktoré sú uložené v kostiach a zuboch a dodávajú im tvrdosť a pevnosť. Ďalej je v tele sodík, draslík, síra, chlór, horčík a v menšom množstve železo, jód, zinok, meď, kobalt. Niektoré prvky majú špecifický význam (napr. železo v molekule hemoglobínu, jód v hormóne štítnej žľazy, zinok v inzulíne a pod.).

Výživa a metabolizmus

Výživa a metabolizmus

Pri posudzovaní potreby výživy nemožno brať do úvahy len množstvo ale treba dbať na to, aby zloženie potravy bolo správne. Pomer živín v potrave kolíše a je ovplyvnený osobnými, rodinnými a národnými zvykmi. Medzi základné zložky potravy patria bielkoviny, tuky, cukry, minerálne látky a vitamíny.

Hormonálna sústava

Hormonálna sústava

Látkové riadenie činnosti organizmu je fylogeneticky staršie ako nervové riadenie. Uskutočňuje sa prostredníctvom hormónov, ktoré sú nositeľmi chemickej informácie. Majú len riadiace účinky, nie sú teda ani zdrojom energie, ani stavebnou súčasťou živej hmoty. Hormonálna sústava predstavuje súbor tkanív a orgánov - endokrinných žliaz, ktoré hormóny produkujú.

Nervová sústava

Nervová sústava

Na čele riadiacich systémov organizmu je nervová sústava. Má schopnosť prijímať informácie o zmenách vonkajšíeho a vnútorného prostredia, tieto informácie triediť, spracúvať a vytvárať výstupné signály, ktoré privádza k výkonným orgánom, čím primerane usmerňuje ich činnosť. Tieto schopnosti sú dané štruktúrnymi a funkčnými vlastnosťami nervovej sústavy. Základnou štruktúrnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je nervová bunka - neurón.

Vyššia nervová činnosť

Vyššia nervová činnosť

Základom nervovej činnosti sú reflexy, reflexná činnosť. Nimi človek reaguje na zmeny prostredia a prispôsobuje sa im. Vrodená forma prispôsobenia je daná nepodmienenými reflexmi. Získaná forma je daná reflexmi, ktoré nazývame podmienené. Tieto reflexy objavil, preskúmal a opísal na začiatku 20. storočia ruský fyziológ Ivan Petrovič Pavlov, zakladateľ učenia o vyššej nervovej činnosti.

forward