Krvné skupiny
Jedným z prejavov vrodenej imunity človeka sú skupinové antigény, ktoré dávajú jedincovi imunologickú individualitu. Pretože reakcie vyvolané týmito antigénmi sú najzávažnejšie v červených krvinkách, takto boli aj objavené, nazývame ich krvnými skupinami.
Podstata systému vlastnosti krvných skupín je existencia dvoch zložiek, antigénu a protilátky. Antigény - aglutinogény - sú molekuly nachádzajúce sa na povrchovej membráne červených krviniek, protilátky - aglutiníny - sú prítomné v krvnej plazme. Aglutiníny zhlukujú červené krvinky - aglutinácia - iného človeka nesúce im zodpovedajúce aglutinogény.
Poznáme niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie z nich sú:
AB0 systém link
AB0 systém človeka objavil KARL LANDSTEINER (1868-1943) začiatkom 20. storočia (Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu, 1930). Už predtým bolo známe, že transfúzia krvi je oveľa úspešnejšia, ak darovaná krv pochádza od blízkeho príbuzného, čo vyplýva z dedičného charakteru tohto znaku. Dedičnosť krvných skupín sa riadi klasickou mendelistickou dedičnosťou. Objavenie krvných skupín a možnosti ich jednoduchého testovania znamenalo pre medicínu veľký prínos a rozšírilo paletu darcov aj na nepríbuzných jedincov. Okrem AB0 systému sú pri krvnej tranfúzii dôležité aj iné skupiny, hlavne Rh-faktor.
U človeka sa na povrchu červených krviniek môžu nachádzať dva typy aglutinogénov: aglutinogén A a aglutinogén B. U jedného jedinca môžu byť prítomné oba typy alebo len jeden typ, prípadne červené krvinky nemusia obsahovať ani jeden z uvedených aglutinogénov. Protilátkou voči aglutinogénu A je aglutinín anti A, protilátkou proti aglutinogénu B je aglutinín anti B. V krvnej plazme jedného človeka nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom. Ak by došlo k styku červených krviniek s ich príslušným aglutinínom, nastane zhlukovanie - aglutinácia erytrocytov.
| krvná skupina | aglutinogény (erytrocyty) | aglutiníny (krvná plazma) | výskyt u nás [%]* |
| A | A | anti B | 42 |
| B | B | anti A | 18 |
| AB | A a B | - | 8 |
| 0 | - | anti A a anti B | 32 |
* približná distribúcia krvných skupín na Slovensku podľa Národnej transfúznej služby SR (r. 2009)
Rh faktor link
Okrem antigénov A, B je v červených krvinkách niektorých ľudí prítomný aj systém antigénov, ktorý nazývame Rh-systém. Názov pochádza z názvu opice Macacus rhesus, u ktorej bol prvýkrát pozorovaný. Ak je tento faktor v červených krvinkách prítomný, hovoríme, že krv je Rh-pozitívna (Rh+), čo je asi u 80-85% populácie. Ak tento faktor nie je v krvi prítomný, hovoríme, že krv je Rh-negatívna (Rh-).
Pri transfúzii je nutné rešpektovať aj Rh-faktor. Pacientovi s krvnou skupinou Rh-negatív nemožno podať krv Rh-pozitívnu. Telo pacienta nepozná Rh-faktor, ten je teda voči jeho organizmu antigénom, telo začne proti nemu vytvárať protilátky, ktoré spôsobia rozklad červených krviniek - hemolýzu. To sa môže stať nebezpečné pri opakovaných transfúziách alebo pri podaní väčšieho množstva krvi.
Hemolytická choroba novorodencov (fetálna erytroblastóza) je spôsobená inkompatibilitou Rh systému Rh-negatívnej matky, v ktorej sa vyvíja Rh-pozitívny plod. Prvé tehotenstvo zväčša nepredstavuje problém, lebo placenta tvorí bariérou medzi krvou matky a plodu. Počas pôrodu však môže dôjst ku kontaktu krvi, následkom čoho sa matka voči Rh-faktoru imunizuje. IgG protilátky môžu prechádzať placentárnou bariérou a ohroziť dieťa v nasledujúcom tehotenstve. Ľahšia forma hemolýzy erytrocytov sa u novorodenca prejavuje tzv. novorodeneckou žltačkou, ťažší priebeh môže vážne poškodiť vývin plodu. Ako prevencia sa Rh-negatívnym matkám v indikovaných prípadoch podávajú vysoké dávky anti-Rh protilátok po pôrode, ktoré zničia Rh-pozitívne erytrocyty plodu ešte skôr, než sa matka stihne aktívne imunizovať.
MN systém link
Podľa krvných aglutinogénov M a N sa rozdeľuje krv do troch skupín: M, N, MN. Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Poznanie týchto krvných faktorov sa využíva pri určovaní otcovstva a pri transfúziách.