Biopedia.sk logo
© Biopedia.sk 2024

Krvné skupiny

Autor:
Publikované dňa:
Upravené dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Krvné skupiny. [cit. 2024-12-05]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/clovek/krvne-skupiny>.

Jedným z prejavov vrodenej imunity človeka sú skupinové antigény, ktoré dávajú jedincovi imunologickú individualitu. Pretože reakcie vyvolané týmito antigénmi sú najzávažnejšie v červených krvinkách, takto boli aj objavené, nazývame ich krvnými skupinami.

Podstata systému vlastnosti krvných skupín je existencia dvoch zložiek, antigénu a protilátky. Antigény – aglutinogény – sú molekuly nachádzajúce sa na povrchovej membráne červených krviniek, protilátky – aglutiníny – sú prítomné v krvnej plazme. Aglutiníny zhlukujú červené krvinky – aglutinácia – iného človeka nesúce im zodpovedajúce aglutinogény.

Transfúzia krvi je lekársky postup, ktorým sa dopĺňajú krvné zložky u pacienta pri rôznych zdravotných stavoch alebo pri strate krvi pri úrazoch alebo operáciách. Pri transfúzii je nevyhnutné zohľadniť kompatibilitu krvných skupín, aby sa predišlo imunitným reakciám spôsobeným nesúladom antigénov a protilátok medzi darcom a príjemcom. Okrem zabezpečenia kompatibility krvných skupín sa darovaná krv dôkladne testuje na prítomnosť patogénov, ako sú vírusy HIV, hepatitída B a C, aby sa minimalizovalo riziko prenosu infekcií.

Poznáme niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie z nich sú:

AB0 systém link

AB0 systém človeka objavil KARL LANDSTEINER (1868–1943) začiatkom 20. storočia (Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu, 1930). Už predtým bolo známe, že transfúzia krvi je oveľa úspešnejšia, ak darovaná krv pochádza od blízkeho príbuzného, čo vyplýva z dedičného charakteru tohto znaku. Dedičnosť krvných skupín sa riadi klasickou mendelistickou dedičnosťou. Objavenie krvných skupín a možnosti ich jednoduchého testovania znamenalo pre medicínu veľký prínos a rozšírilo paletu darcov aj na nepríbuzných jedincov. Okrem AB0 systému sú pri krvnej tranfúzii dôležité aj iné skupiny, hlavne Rh-faktor.

U človeka sa na povrchu červených krviniek môžu nachádzať dva typy aglutinogénov: aglutinogén A a aglutinogén B. U jedného jedinca môžu byť prítomné oba typy alebo len jeden typ, prípadne červené krvinky nemusia obsahovať ani jeden z uvedených aglutinogénov. Protilátkou voči aglutinogénu A je aglutinín anti A, protilátkou proti aglutinogénu B je aglutinín anti B. V krvnej plazme jedného človeka nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom. Ak by došlo k styku červených krviniek s ich príslušným aglutinínom, nastane zhlukovanie – aglutinácia erytrocytov.

Vedeli ste, že...?Aglutiníny AB0 systému sú tzv. prirodzené protilátky, ktoré sa vyskytujú v krvnej plazme bez toho, aby bola potrebná predchádzajúca imunizácia príslušným antigénom. Preto je reakcia na transfúziu krvi s nekompatibilnou skupinou okamžitá a fatálna. Naproti tomu, anti-Rh protilátky sú príkladom typickej koncepcie špecifickej imunizácie, kde na ich tvorbu je potrebný kontakt s Rh-pozitívnou krvou, preto aj reakcia imunitného systému nie je spočiatku vážna.
krvná skupinaaglutinogény (erytrocyty)aglutiníny (krvná plazma)výskyt u nás [%]*
AAanti B47
BBanti A8,5
ABA a B-3,5
0-anti A a anti B41
Tab. AB0 systém človeka

* približná distribúcia krvných skupín na Slovensku podľa Národnej transfúznej služby SR

V príkladoch ku genetike krvných skupín spravidla vystupujú 3 typy alel s označením A alebo IA, B alebo IB, i alebo 0.

Rh faktor link

Okrem antigénov A, B je v červených krvinkách niektorých ľudí prítomný aj systém antigénov, ktorý nazývame Rh-systém. Názov pochádza z názvu opice Macacus rhesus, u ktorej bol prvýkrát pozorovaný. Ak je tento faktor v červených krvinkách prítomný, hovoríme, že krv je Rh-pozitívna (Rh+), čo je asi u 80–85% populácie. Ak tento faktor nie je v krvi prítomný, hovoríme, že krv je Rh-negatívna (Rh-).

Pri transfúzii je nutné rešpektovať aj Rh-faktor. Pacientovi s krvnou skupinou Rh-negatív nemožno podať krv Rh-pozitívnu. Telo pacienta nepozná Rh-faktor, ten je teda voči jeho organizmu antigénom, telo začne proti nemu vytvárať protilátky, ktoré spôsobia rozklad červených krviniek – hemolýzu. To sa môže stať nebezpečné pri opakovaných transfúziách alebo pri podaní väčšieho množstva krvi.

Hemolytická choroba novorodencov (fetálna erytroblastóza) je spôsobená inkompatibilitou Rh systému Rh-negatívnej matky, v ktorej sa vyvíja Rh-pozitívny plod. Prvé tehotenstvo zväčša nepredstavuje problém, lebo placenta tvorí bariérou medzi krvou matky a plodu. Počas pôrodu však môže dôjst ku kontaktu krvi, následkom čoho sa matka voči Rh-faktoru imunizuje. IgG protilátky môžu prechádzať placentárnou bariérou a ohroziť dieťa v nasledujúcom tehotenstve. Ľahšia forma hemolýzy erytrocytov sa u novorodenca prejavuje tzv. novorodeneckou žltačkou, ťažší priebeh môže vážne poškodiť vývin plodu. Ako prevencia sa Rh-negatívnym matkám v indikovaných prípadoch podávajú vysoké dávky anti-Rh protilátok po pôrode, ktoré zničia Rh-pozitívne erytrocyty plodu ešte skôr, než sa matka stihne aktívne imunizovať.

Vedeli ste, že...?Genetickú podstavu Rh-faktor systému tvorí niekoľkých génov a variantov (D/d, C/c, E/e) v silnej väzbe označenej ako haplotyp (napr. haplotyp DCe, haplotyp dCE a pod.). D sa označuje ako prítomnosť antigénu D, d jeho neprítomnosť. V prípade C, c, E, e sa jedná o 4 samostatné antigény. C voči c a E voči e sú vo vzťahu kodominancie (tzn. ak je prítomný heterozygot Cc, bunka obsahuje antigén C aj antigén c). Najviac imunogénny je antigén D, ktorý fakticky určuje celú Rh-kompatibilitu. Rh-pozitívna krv je teda taká, ktorá obsahuje antigén D, Rh-negatívna krv ho neobsahuje.
V príkladoch ku genetike krvných skupín spravidla vystupujú len 2 typy alel s označením Rh+ a Rh-, pričom alela Rh+ je dominantná voči Rh-.

MN systém link

Podľa krvných aglutinogénov M a N sa rozdeľuje krv do troch skupín: M, N, MN. Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Poznanie týchto krvných faktorov sa využíva pri určovaní otcovstva a pri transfúziách.


Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Pohybová sústava

Pohybová sústava

V ľudskom tele sa nachádza asi 600 svalov. Svaly za účasti kostí umožňujú pohyb. Svaly sa upínajú na kosti pomocou šliach. Niektoré svaly sa upínajú aj do kože (napr. niektoré mimické svaly tváre). Okrem kostrových svalov, ktoré sú ovládateľné vôľou, poznáme aj voľou neovládateľné hladké svaly, nachádzajúce sa v stene niektorých orgánov. Srdcový sval tvorí samostatnú skupinu svalov. Primárnym podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch, ktorý sa vo forme nervového signálu šíri nervovými dráhami a končí nervovosvalovou platničkou.

Srdcovo-cievna sústava

Srdcovo-cievna sústava

Krvný obeh zabezpečuje zásobovanie všetkých častí tela krvou. Tvoria ho srdce a krvné cievy - tepny, žily a vlásočnice. Srdce, ako ústredný orgán srdcovo-cievnej sústavy, zabezpečujú nepretržitú cirkuláciu krvi. Rozlišujeme malý krvný obeh, ktorým sa zo srdca odvádza odkysličená krv do pľúc a naspäť sa vracia krv okysličená, a veľký, tzv. telový obeh, ktorý pumpuje do tela okysličenú krv a vracia sa späť krv odkysličená.

Krv

Krv

Krv predstavuje zmes krvnej plazmy a krvných buniek - červených a bielych krviniek a krvných doštičiek, ktorá cirkuluje v cievach. Jej hlavnou úlohou je rozvoz živín, dýchacích plynov a regulačných molekúl - hormónov, vitamínov. Krv teplokrvných živočíchov zabezpečuje aj termoregulačnú funkciu. Krv tvorí 8-9% hmotnosti ľudského tela, čo predstavuje asi 5-6 l. Ženy majú v priemere asi o 10% krvi menej ako muži.

Miazgovo-cievna sústava

Miazgovo-cievna sústava

Miazgovo-cievny alebo lymfatický systém sa skladá z lymfatických ciev a vysoko špecializovaných lymfoidných orgánov a tkanív, vrátane detskej žľazy, sleziny a mandlí. Miazgová sústava odvádza z tkanív veľké molekuly alebo častice, ktoré nemôžu preniknúť stenou kapilár (bielkoviny, kvapôčky tukov), a časť lymfatického moku. Slezina je jedným z hlavných filtrov krvi. Jej úloha spočíva v zneškodňovaní prevažne červených krviniek, ale aj rôznych abnormálnych teliesok plávajúcich v krvnom prúde, preto hrá dôležitú úlohu pri zbavovaní tela škodlivých baktérií.

Imunitný systém

Imunitný systém

Obranyschopnosť organizmu je daná existenciou špeciálnych typov buniek a elementov (tzv. komplement), ktoré sa nachádzajú v krvi a tkanivovom moku, aby pátrali po cudzích bunkách alebo kontrolovali integritu vlastných buniek. Tieto bunky produkujú alebo sa sústreďujú v tzv. lymfatických orgánoch ako sú slezina, detská žľaza a lymfatické uzliny. Rozoznávame nešpecifickú, tzv. vrodenú imunitu, a špecifickú, tzv. získanú imunitu.

Dýchacia sústava

Dýchacia sústava

Dýchacia sústava človeka zabezpečuje výmenu plynov medzi vonkajším a vnútorným prostredím. Samotná výmena prebieha v drobných pľúcnych mechúrikoch v pľúcnom tkanive, kde do krvi vstupuje vzdušný kyslík a vystupuje oxid uhličitý - produkt bunkového metabilizmu. Súčasťou dýchacej sústavy sú okrem pľúc aj dýchacie cesty - ústna a nosová dutina, hrtan, priedušnica a priedušky.

forward