Krvné skupiny

Jedným z prejavov vrodenej imunity človeka sú skupinové antigény, ktoré dávajú jedincovi imunologickú individualitu. Pretože reakcie vyvolané týmito antigénmi sú najzávažnejšie v červených krvinkách, takto boli aj objavené, nazývame ich krvnými skupinami.

Podstata systému vlastnosti krvných skupín je existencia dvoch zložiek, antigénu a protilátky. Antigény - aglutinogény - sú molekuly nachádzajúce sa na povrchovej membráne červených krviniek, protilátky - aglutiníny - sú prítomné v krvnej plazme. Aglutiníny zhlukujú červené krvinky - aglutinácia - iného človeka nesúce im zodpovedajúce aglutinogény.

Poznáme niekoľko systémov krvných skupín. Najdôležitejšie z nich sú:

AB0 systém link

AB0 systém človeka objavil KARL LANDSTEINER (1868-1943) začiatkom 20. storočia (Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu, 1930). Už predtým bolo známe, že transfúzia krvi je oveľa úspešnejšia, ak darovaná krv pochádza od blízkeho príbuzného, čo vyplýva z dedičného charakteru tohto znaku. Dedičnosť krvných skupín sa riadi klasickou mendelistickou dedičnosťou. Objavenie krvných skupín a možnosti ich jednoduchého testovania znamenalo pre medicínu veľký prínos a rozšírilo paletu darcov aj na nepríbuzných jedincov. Okrem AB0 systému sú pri krvnej tranfúzii dôležité aj iné skupiny, hlavne Rh-faktor.

U človeka sa na povrchu červených krviniek môžu nachádzať dva typy aglutinogénov: aglutinogén A a aglutinogén B. U jedného jedinca môžu byť prítomné oba typy alebo len jeden typ, prípadne červené krvinky nemusia obsahovať ani jeden z uvedených aglutinogénov. Protilátkou voči aglutinogénu A je aglutinín anti A, protilátkou proti aglutinogénu B je aglutinín anti B. V krvnej plazme jedného človeka nie sú aglutiníny proti vlastným aglutinogénom. Ak by došlo k styku červených krviniek s ich príslušným aglutinínom, nastane zhlukovanie - aglutinácia erytrocytov.

Aglutiníny AB0 systému sú tzv. prirodzené protilátky, ktoré sa vyskytujú v krvnej plazme bez toho, aby bola potrebná predchádzajúca imunizácia príslušným antigénom. Preto je reakcia na transfúziu krvi s nekompatibilnou skupinou okamžitá a fatálna. Naproti tomu, anti-Rh protilátky sú príkladom typickej koncepcie špecifickej imunizácie, kde na ich tvorbu je potrebný kontakt s Rh-pozitívnou krvou, preto aj reakcia imunitného systému nie je spočiatku vážna.
krvná skupinaaglutinogény (erytrocyty)aglutiníny (krvná plazma)výskyt u nás [%]*
AAanti B42
BBanti A18
ABA a B-8
0-anti A a anti B32
Tab. AB0 systém človeka

* približná distribúcia krvných skupín na Slovensku podľa Národnej transfúznej služby SR (r. 2009)

Rh faktor link

Okrem antigénov A, B je v červených krvinkách niektorých ľudí prítomný aj systém antigénov, ktorý nazývame Rh-systém. Názov pochádza z názvu opice Macacus rhesus, u ktorej bol prvýkrát pozorovaný. Ak je tento faktor v červených krvinkách prítomný, hovoríme, že krv je Rh-pozitívna (Rh+), čo je asi u 80-85% populácie. Ak tento faktor nie je v krvi prítomný, hovoríme, že krv je Rh-negatívna (Rh-).

Pri transfúzii je nutné rešpektovať aj Rh-faktor. Pacientovi s krvnou skupinou Rh-negatív nemožno podať krv Rh-pozitívnu. Telo pacienta nepozná Rh-faktor, ten je teda voči jeho organizmu antigénom, telo začne proti nemu vytvárať protilátky, ktoré spôsobia rozklad červených krviniek - hemolýzu. To sa môže stať nebezpečné pri opakovaných transfúziách alebo pri podaní väčšieho množstva krvi.

Hemolytická choroba novorodencov (fetálna erytroblastóza) je spôsobená inkompatibilitou Rh systému Rh-negatívnej matky, v ktorej sa vyvíja Rh-pozitívny plod. Prvé tehotenstvo zväčša nepredstavuje problém, lebo placenta tvorí bariérou medzi krvou matky a plodu. Počas pôrodu však môže dôjst ku kontaktu krvi, následkom čoho sa matka voči Rh-faktoru imunizuje. IgG protilátky môžu prechádzať placentárnou bariérou a ohroziť dieťa v nasledujúcom tehotenstve. Ľahšia forma hemolýzy erytrocytov sa u novorodenca prejavuje tzv. novorodeneckou žltačkou, ťažší priebeh môže vážne poškodiť vývin plodu. Ako prevencia sa Rh-negatívnym matkám v indikovaných prípadoch podávajú vysoké dávky anti-Rh protilátok po pôrode, ktoré zničia Rh-pozitívne erytrocyty plodu ešte skôr, než sa matka stihne aktívne imunizovať.

Genetickú podstavu Rh-faktor systému tvorí niekoľkých génov a variantov (D/d, C/c, E/e) v silnej väzbe označenej ako haplotyp (napr. haplotyp DCe, haplotyp dCE a pod.). D sa označuje ako prítomnosť antigénu D, d jeho neprítomnosť. V prípade C, c, E, e sa jedná o 4 samostatné antigény. C voči c a E voči e sú vo vzťahu kodominancie (tzn. ak je prítomný heterozygot Cc, bunka obsahuje antigén C aj antigén c). Najviac imunogénny je antigén D, ktorý fakticky určuje celú Rh-kompatibilitu. Rh-pozitívna krv je teda taká, ktorá obsahuje antigén D, Rh-negatívna krv ho neobsahuje.

MN systém link

Podľa krvných aglutinogénov M a N sa rozdeľuje krv do troch skupín: M, N, MN. Tieto aglutinogény nemajú prirodzené aglutiníny. Poznanie týchto krvných faktorov sa využíva pri určovaní otcovstva a pri transfúziách.


Zopakuj si

1. U nás je najviac rozšírená krvná skupina
arrow_forward_ios
2. Krvná skupina AB má
arrow_forward_ios
3. Vyšetrovanie aglutinogénov červených krviniek sa používa v
arrow_forward_ios
4. U nás je najmenej rozšírená krvná skupina
arrow_forward_ios
5. Krvná skupina 0 má
arrow_forward_ios

Ďalšie články

Krv

Krv predstavuje zmes krvnej plazmy a krvných buniek - červených a bielych krviniek a krvných doštičiek, ktorá cirkuluje v cievach. Jej hlavnou úlohou je rozvoz živín, dýchacích plynov a regulačných molekúl - hormónov, vitamínov. Krv teplokrvných živočíchov zabezpečuje aj termoregulačnú funkciu. Krv tvorí 8-9% hmotnosti ľudského tela, čo predstavuje asi 5-6 l. Ženy majú v priemere asi o 10% krvi menej ako muži.

Miazgovo-cievna sústava

Miazgovo-cievny alebo lymfatický systém sa skladá z lymfatických ciev a vysoko špecializovaných lymfoidných orgánov a tkanív, vrátane detskej žľazy, sleziny a mandlí. Miazgová sústava odvádza z tkanív veľké molekuly alebo častice, ktoré nemôžu preniknúť stenou kapilár (bielkoviny, kvapôčky tukov), a časť lymfatického moku. Slezina je jedným z hlavných filtrov krvi. Jej úloha spočíva v zneškodňovaní prevažne červených krviniek, ale aj rôznych abnormálnych teliesok plávajúcich v krvnom prúde, preto hrá dôležitú úlohu pri zbavovaní tela škodlivých baktérií.

Imunitný systém

Obranyschopnosť organizmu je daná existenciou špeciálnych typov buniek a elementov (tzv. komplement), ktoré sa nachádzajú v krvi a tkanivovom moku, aby pátrali po cudzích bunkách alebo kontrolovali integritu vlastných buniek. Tieto bunky produkujú alebo sa sústreďujú v tzv. lymfatických orgánoch ako sú slezina, detská žľaza a lymfatické uzliny. Rozoznávame nešpecifickú, tzv. vrodenú imunitu, a špecifickú, tzv. získanú imunitu.

forward