Ekológia ako vedná disciplína
Ekológia (gr. oikos = dom, hospodárenie; logos = veda) je pomerne mladá vedná disciplína, ktorej začiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa ERNST HAECKEL (1838-1919) v roku 1866 začal venovať vzťahom medzi organizmami a prostredím. Naplno sa táto veda rozvinula až po tom, čo CHARLES DARWIN (1809-1882) zverejnil svoju evolučnú teóriu, najmä myšlienky o prírodnom výbere a boji o život. Dnes sa táto veda chápe inak, ako v čase svojho vzniku, je rozšírená o skúmanie vzťahov medzi samotnými organizmami.
Zatiaľčo ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich prírodnom prostredí, environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia a je to antropocentrická veda. V ekológii teda napríklad pojem "ekologické znečistenie" nemá zmysel (malo by sa správne hovoriť o environmentálnom znečistení).
Základné rozdelenie ekológie:
- všeobecná ekológia - zaoberá sa základnými procesmi, kolobehmi, biomami
- špeciálna ekológia - študuje vybrané ekosystémy
- syntetická ekológia - krajinná ekológia, skúma zásahy technológií do prírody
- aplikovaná ekológia - rieši globálne problémy ochrany prírody, starostlivosti o človeka
- ekologická technológia - zaoberá sa problematikou recyklácie surovín
- ekologická osveta - vedie ľudí k ekologickému mysleniu
Podľa toho, čo presne skúma ekológia sa člení na niekoľko typov:
- autekológia - skúma jednotlivé druhy na úrovni jedinca
- demekológia - skúma populácie (súbor jedincov toho istého druhu)
- synekológia - skúma spoločenstvá, biocenózy
- krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajiny
- globálna ekológia - rieši ekologické otázky na celosvetovej úrovni
Používa sa aj rozdelenie na základe taxonomickej skupiny, ktorú ekológia skúma:
- ekológia hmyzu
- ekológia rastlín
- humánna ekológia