Ekológia (gr. oikos = dom, prostredie, hospodárenie; logos = veda) je biologická vedná disciplína, ktorá skúma vzťahy medzi organizmami a prostredím, v ktorom žijú, ale aj vzťahy medzi organizmami navzájom.
Jej začiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia. Názov „ekológia“ zaviedol nemecký zoológ ERNST HAECKEL (1838–1919) v roku 1866. Naplno sa táto veda rozvinula až po tom, čo CHARLES DARWIN (1809–1882) zverejnil svoju evolučnú teóriu, najmä myšlienky o prírodnom výbere a boji o život. Dnes v nej prevláda interdisciplinárny prístup a chápe sa oveľa komplexnejšie ako v čase svojho vzniku.
Jazykové okienko: Zatiaľčo ekológia skúma objektívne vzťahy organizmov v ich prírodnom prostredí, environmentalistika je samostatná interdisciplinárna náuka, ktorá sa zaoberá ochranou životného prostredia človeka. Environmentalistika poznatky z ekológie len využíva a snaží sa navrhovať také postupy ľudských aktivít, ktoré by životné prostredie nezhoršovali. V prísne vedeckom poňatí ekológie teda pojem „ekologické znečistenie“ nedáva zmysel (správne by sa malo hovoriť o environmentálnom znečistení). Vzhľadom však na to, že prívlastok „ekologický“ je medzi ľudmi silno zakorenený, občas to aj nám ujde, a nevyhneme sa niektorým spojeniam, ktoré by pri použití slova „environmentálny“ pôsobili neprirodzene.
Základné rozdelenie ekológie link
Z hľadiska zamerania ekológiu rozdeľujeme na:
- všeobecná ekológia – zovšeobecňuje vzťahy v prírode, zaoberá sa základnými procesmi, kolobehmi a biomami
- špeciálna ekológia – študuje konkrétne vybrané ekosystémy
- syntetická ekológia – krajinná ekológia, skúma zásahy technológií do prírody
- aplikovaná ekológia – rieši globálne problémy, ochranu prírody a využíva ekologické poznatky v praxi
- ekologická technológia (technológia životného prostredia) – spadá pod ňu aj environmentalistika, odpadové hospodárstvo, monitoring vody a recyklácia surovín
- ekologická osveta – vedie ľudí k ekologickému mysleniu
Úrovne ekologického výskumu link
Podľa úrovne, na ktorej skúma vzťahy, sa ekológia člení na:
- autekológia – skúma vzťahy k prostrediu na úrovni jednotlivca (jedinca jedného druhu)
- demekológia (ekológia populácií) – skúma procesy prebiehajúce v populáciách (súbor jedincov toho istého druhu)
- synekológia (cenológia) – študuje zložité spoločenstvá (cenózy) a vzťahy medzi rôznymi druhmi navzájom
- krajinná ekológia – skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami celej krajiny
- globálna ekológia – rieši ekologické otázky na celosvetovej úrovni (biosféra)
Rozdelenie podľa taxonomickej skupiny link
Keďže obsahová náplň je veľmi široká, ekológovia sa špecializujú na rôzne taxonomické skupiny, napríklad na:
- ekológia živočíchov (napr. ekológia hmyzu)
- ekológia rastlín
- ekológia mikroorganizmov
- humánna ekológia (ekológia človeka)
