Ekológia ako vedná disciplína

Ekológia (gr. oikos = dom, hospodárenie; logos = veda) je pomerne mladá vedná disciplína, ktorej začiatky siahajú do druhej polovice 19. storočia, keď sa ERNST HAECKEL (1838-1919) v roku 1866 začal venovať vzťahom medzi organizmami a prostredím. Naplno sa táto veda rozvinula až po tom, čo CHARLES DARWIN (1809-1882) zverejnil svoju evolučnú teóriu, najmä myšlienky o prírodnom výbere a boji o život. Dnes sa táto veda chápe inak, ako v čase svojho vzniku, je rozšírená o skúmanie vzťahov medzi samotnými organizmami.

Zatiaľčo ekológia skúma vzťahy medzi organizmami v ich prírodnom prostredí, environmentalistika sa zaoberá ochranou životného prostredia a je to antropocentrická veda. V ekológii teda napríklad pojem "ekologické znečistenie" nemá zmysel (malo by sa správne hovoriť o environmentálnom znečistení).

Základné rozdelenie ekológie:

  • všeobecná ekológia - zaoberá sa základnými procesmi, kolobehmi, biomami
  • špeciálna ekológia - študuje vybrané ekosystémy
  • syntetická ekológia - krajinná ekológia, skúma zásahy technológií do prírody
  • aplikovaná ekológia - rieši globálne problémy ochrany prírody, starostlivosti o človeka
  • ekologická technológia - zaoberá sa problematikou recyklácie surovín
  • ekologická osveta - vedie ľudí k ekologickému mysleniu

Podľa toho, čo presne skúma ekológia sa člení na niekoľko typov:

  • autekológia - skúma jednotlivé druhy na úrovni jedinca
  • demekológia - skúma populácie (súbor jedincov toho istého druhu)
  • synekológia - skúma spoločenstvá, biocenózy
  • krajinná ekológia - skúma interakcie medzi jednotlivými zložkami krajiny
  • globálna ekológia - rieši ekologické otázky na celosvetovej úrovni

Používa sa aj rozdelenie na základe taxonomickej skupiny, ktorú ekológia skúma:

  • ekológia hmyzu
  • ekológia rastlín
  • humánna ekológia