Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Upravené dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2024. Biopedia.sk: Človek a životné prostredie. [cit. 2025-03-27]. Dostupné na internete: <https://biopedia.sk/ekologia/clovek-a-zivotne-prostredie>.
Človek, ktorý sa živil zberom plodov, lovom živočíchov pre svoju obživu, bol priamo súčasťou prírodného prostredia, teda z hľadiska ekológie mal postavenie predátora. V celom svojom vývoji sa človek prispôsoboval podmienkam prostredia ako ostatné živočíchy, ale na rozdiel od nich ich začal postupne aj aktívne meniť, prispôsobovať ich naopak svojim potrebám.
Rozsiahle odlesňovanie spojené s rozvojom poľnohospodárstva, remesiel a neskôr v súvislosti so začiatkami priemyselnej revolúcie, rozmiestňovania výrobných činností v krajine, jednostranné obrábanie a vysúšanie pôdy, bezohľadný lov niektorých živočíchov a náhodné rozširovanie rastlinných a živočíšnych druhov – tým všetkým sa výrazne menili prírodné ekosystémy a narúšala sa pôvodná ekologická rovnováha v rozsiahlych oblastiach Zeme, čo spôsobovalo ďalšie zvýšenie vodnej a veternej erózie, devastáciu krajiny, vyhubenie mnohých druhov rastlín a živočíchov.
Vplyvy človeka na okolité prostredie nie sú už väčšinou lokálneho (miestneho) rázu, ale nadobudli globálny, celosvetový charakter. Zrýchlilo sa čerpanie a využívanie prírodných zdrojov, rozmiestňovanie rôznych ľudských výtvorov a výrobkov v prostredí a hromadenie najrôznejších odpadov. Najväčším producentom odpadov je priemysel. V súvislosti s celkovou chemizáciou prostredia sa do prírody dostávajú látky nezapadajúce do ústalených biogeochemických cyklov.
Pokiaľ boli ľudské činnosti v súlade s ekologickými zákonitosťami, vznikala kultúrna krajina s produktívnymi ekosystémami, v ktorých sa ustálila nová ekologická rovnováha.
Životným prostredím človeka rozumieme všetko, s čím človek (jedinec, spoločenská skupina alebo celé ľudstvo) je alebo môže byť v relatívne bezprostrednom vzájomnom vzťahu.
Súčasné problémy vzťahu človeka a jeho životného prostredia sú logickým dôsledkom doterajšieho nerovnomerného vývoja ľudskej populácie a jej prístupu k využívaniu a ovplyvňovaniu prírody.
Je potrebné od seba odlišovať antropogénny vplyv človeka, ktorý predstavuje najmä priemyselnú činnosť, a antropický vplyv, čo je vplyv samotného človeka ako individua (napr. výrub lesa a pod.).
Problémy ovzdušia link
Nečistoty v ovzduší ovplyvňujú ľudské zdravie, spôsobujú úhyn živočíchov vo voľnej prírode, u hospodárskych zvierat sa prejavujú zníženou produkciou a spôsobujú úhyn včiel. Nečistoty v ovzduší pôsobia výrazne aj na urýchľovanie korózie, na rozpad stavebných hmôt, poškodzovanie náterov.
Do ovzdušia sa dostávajú plynné, kvapalné aj pevné látky; niektoré z nich môžu byť aj rádioaktívne. Nazývame ich emisie. Vzájomnými reakciami nečistôt v ovzduší vznikajú imisie. Vznikajú tak aj rôzne typy smogu.
Pevné emisie sú rôzne prachové častice, ktoré sa dostávajú do ovzdušia najmä z priemyselných podnikov, z elektrární atď.; spolu s prachom (zo stavebníctva, z veternej erózie a pod.) tvoria pevné látky v ovzduší. Tie najmä v niektorých veľkých mestách obmedzujú množstvo slnečného žiarenia dopadajúceho na povrch Zeme. Kategorizujú sa podľa veľkosti prachových častíc s priemerom menším ako 10, resp. 2,5 mikrometra (µm).
Plynné znečistenie ovzdušia spôsobuje predovšetkým oxid siričitý (SO2), ktorý je najrozšírenejšou nečistotou. Z ovzdušia sa vymýva pri dažďových zrážkach, ktoré sú potom kyslé, okysľujú vodu aj pôdu, čo je veľmi nepriaznivý jav z hľadiska ekologickej rovnováhy. Problémom sú aj ťažké kovy, najmä zlúčeniny olova (Pb) vo forme oxidov, uhličitanov a chloridov, ktoré sú toxické. V dôsledku zvyšujúceho sa množstvo oxidu uhličitého (CO2), ktorý má veľký vplyv na podnebie, lebo pôsobí v atmosfére ako vrstva skla, dochádza k tzv. skleníkovému efektu.
Nasleduje tabuľka s limitnými koncentráciami znečisťujúcich pevných a plynných látok v ovzduší na Slovensku, rozdelená podľa obdobia a maximálneho povoleného počtu prekročení (Zdroje: 1) Smernica EÚ 2008/50/EC o kvalite okolitého ovzdušia, 2) SHMÚ a kvalita ovzdušia):
| Znečisťujúca látka | Krátka charakteristika | Limitná koncentrácia | Obdobie | Povolené prekročenia ročne |
|---|---|---|---|---|
| Polietavý prach (PM10) | Jemné častice, ktoré môžu preniknúť do pľúc a spôsobiť respiračné problémy. | 50 µg/m³ | 24 hodín | 35 |
| 40 µg/m³ | 1 rok | n/a | ||
| Polietavý prach (PM2.5) | Menšie častice prenikajúce hlbšie do pľúc s vážnymi zdravotnými dopadmi. | 20 µg/m³ | 1 rok | n/a |
| Oxid uhoľnatý (CO) | Toxický plyn viažuci sa na hemoglobín, znižuje prenos kyslíka v krvi. | 10 mg/m³ | 8 hodín | n/a |
| Oxid siričitý (SO2) | Plyn dráždiaci dýchacie cesty a oči, zvyšujúci riziko ochorení dýchacích ciest. | 350 µg/m³ | 1 hodina | 24 |
| 125 µg/m³ | 24 hodín | 3 | ||
| Oxid dusičitý (NO2) | Dráždivý plyn spôsobujúci zúženie dýchacích ciest, najmä nebezpečný pre astmatikov. | 200 µg/m³ | 1 hodina | 18 |
| 40 µg/m³ | 1 rok | n/a | ||
| Prízemný ozón (O3) | Silný oxidant s akútnymi a chronickými účinkami na dýchacie cesty. | 120 µg/m³ | 8 hodín | 25 dní za 3 roky |
| Olovo (Pb) | Ťažký kov spôsobujúci poruchy krvotvorby a pokles inteligencie. | 0,5 µg/m³ | 1 rok | n/a |
| Benzén (C6H6) | Karcinogénny uhľovodík poškodzujúci tvorbu červených krviniek a imunitný systém. | 5 µg/m³ | 1 rok | n/a |
| Arzén (As) | Toxický kov spôsobujúci chronické otravy a rakovinu pri dlhodobej expozícii. | 6 ng/m³ | 1 rok | n/a |
| Kadmium (Cd) | Toxický kov akumulujúci sa v organizme, spôsobuje poškodenie pľúc a obličiek. | 5 ng/m³ | 1 rok | n/a |
| Nikel (Ni) | Karcinogénny kov spôsobujúci alergie a poškodenie pľúc. | 20 ng/m³ | 1 rok | n/a |
Znečišťovanie vôd link
Moria sú ohrozované najmä znečisťovaním ropnými produktami pri lodnej doprave, pri ťažbe ropy, pri hávariách tankérov. Veľké rieky ústiace do mora predstavujú väčšinou veľmi znečistené stoky prenášajúce rôzne, často toxické nečistoty, ako zlúčeniny ťažkých kovov, ďalej saponáty, pesticídy a ich zvyšky a pod.
Znečisťovanie morí ohrozuje celosvetovú produkciu kyslíka, spôsobuje zníženie rybolovu, znehodnocovanie morského pobrežia na rekreáciu a život ľudí, hynutie morských živočíchov a rastlín.
Do vodných tokov sa vypúšťajú odpadové vody z priemyslu, z poľnohospodárskej výroby a z miest. Nečistotami sú napr. ropné produkty, saponáty, rozličné kaly, toxické látky, ale aj silážne šťavy, močovka a iné organické látky, ktoré často prenášajú aj zárodky infekcií, a cudzopasníky.
Vo vodných tokoch sa sleduje akosť vody a zisťuje sa najmä kyslíkový režim, základné chemické zloženie a obsah zvláštnych látok. Pre každý z týchto ukazovateľov sú stanovené normy a výsledkom je zaradenie čistoty vodného toku do stupnice.
Podzemné vody sú znečisťované z prehnojovanej pôdy, pri ropných haváriách a vplyvom znečistených vodných tokov. Znečistenie spodných vôd je zvyčajne veľmi dlhodobé, na niekoľko desiatok až stoviek rokov.
Akosť vody link
Akosť vody označuje kvalitu vody, ktorá je klasifikovaná na základe jej fyzikálnych, chemických a biologických vlastností. Táto klasifikácia je dôležitá pre určenie vhodnosti vody na rôzne účely, ako sú pitné účely, rekreácia, priemysel alebo chov rýb. Akosť vody sa rozdeľuje do piatich tried, pričom každá trieda má špecifické charakteristiky a využitie.
V nasledujúcej tabuľke sú uvedené triedy kvality vody spolu s ich hodnotením, farebným označením a možnými spôsobmi využitia. (Zdroje: 1) Štatistický úrad SR, 2) Pavol Gajdoš, 3.D, https://www.gjar-po.sk/~gajdos8d/dokumenty/voda.pdf)
| Trieda kvality vody | Hodnotenie kvality vody | Farebné označenie na mape | Použitie |
|---|---|---|---|
| I. trieda | veľmi čistá voda | svetlomodrá | vodárenské účely, potravinársky priemysel, rekreačné využitie, chov rýb, krajinotvorná funkcia |
| II. trieda | čistá voda | tmavomodrá | vodárenské účely, chov rýb, vodné športy, krajinotvorná funkcia |
| III. trieda | znečistená voda | zelená | úžitková voda, malá krajinotvorná funkcia |
| IV. trieda | silno znečistená voda | žltá | obmedzené účely |
| V. trieda | veľmi silno znečistená voda | červená | žiadne účely |
Eutrofizácia vody link
Vodné toky sú ohrozené aj tzv. druhotným znečistením. Spôsobujú ho látky, ktoré sami nespôsobujú znečistenie (napr. sacharidy), ale zapríčiňujú veľké rozmnožovanie mikroorganizmov. Vysoký obsah dusíka a fosforu vo vode vedie k eutrofizácii vody. V prvej fáze nadbytku živín dochádza k premnoženiu vodných rastlín (najmä rias a siníc), voda zozelenie, zarastá. Obmedzuje sa výmena plynov medzi vodou a ovzduším, z vody sa postupne stráca kyslík. Odumreté rastliny klesajú ku dnu, kde stúpa podiel hnilobných procesov, uvoľňuje sa amoniak, sulfán a pod.
Ohrozovanie pôdy link
Pôda je v úzkom vzťahu k ovzdušiu a k vode, s ktorými spoločne vytvára neoddeliteľný systém. Preto je ohrozovaná každým znečisťovaním ovzdušia a vody. Kyslý dážď okysľuje pôdu, a tým sa menia jej vlastnosti, vyplavuje sa viac vápnika, horčíka, draslíka, ničia sa pôdne organizmy a pôda sa menej prevzdušňuje.
V pôde sa hromadia z emisií aj niektoré kovy (vanád, arzén, olovo, kadmium) a pesticídy a spôsobujú ich toxicitu. Ohrozením pôdy sú aj ropovody, z ktorých môže pri haváriách unikať do pôdy ich obsah. Pri obohacovaní pôdy priemyselnými hnojivami môže dochádzať k prehnojovaniu. Iba priemyselné hnojivá neudržia úrodnosť pôdy a ich veľmi veľké dávky spôsobujú zasoľovanie pôdy. Nevyhnutné sú preto aj organické maštaľné hnojivá, z ktorých sa vytvára humus.
Vážnym ohrozením pôdy na celom svete je vodná a veterná erózia. Erózia pôdy sa urýchľuje orbou po spádnici, cestami, odstraňovaním mačiny (časť trávnika s vrstvou zeme), nesprávnymi osevnými postupmi a veľkým zväčšovaním lánov bez ochrany lesov alebo krovín.
Okrem kvality pôdy je vážne ohrozovaný aj rozsah pôdy. Budovanie sídlisk, ciest, priemyselných a poľnohospodárskych podnikov a ťažba nerastných surovín vyžaduje často veľké plochy pôdy, a to aj úrodnej pôdy. Pôda predstavuje nenahraditeľný prírodný zdroj na získavanie potravy; úbytky ornej pôdy je preto nevyhnutné radikálne obmedziť a znehodnotenú pôdy vracať rôznymi spôsobmi rekultivácie na poľnohospodárske využitie.
Civilizačné choroby link
Civilizačné choroby sú skupinou ochorení, ktoré sa stali rozšírenými v dôsledku moderného spôsobu života a environmentálnych zmien. Tieto choroby majú komplexné príčiny, zahŕňajúce nezdravý životný štýl, znečistenie životného prostredia a genetické predispozície.
Kardiovaskulárne ochorenia, ako sú srdcové infarkty a mŕtvice, sú jednou z hlavných príčin úmrtí v rozvinutých krajinách. Vznikajú najmä v dôsledku nezdravého životného štýlu, ktorý zahŕňa stravu bohatú na nasýtené tuky a cukry, nedostatok fyzickej aktivity a fajčenie. Okrem toho, znečistenie ovzdušia prispieva k rozvoju týchto chorôb, keďže jemné prachové častice (PM10 a PM2.5) môžu spôsobovať zápaly ciev, čo vedie k ateroskleróze.
Cukrovka typu 2 je ďalším významným problémom, ktorý sa zvyšuje spolu s obezitou. Obezita je často výsledkom nadmerného príjmu kalórií a nedostatku pohybu, čo je podporené dostupnosťou lacných a nezdravých potravín. Tento stav je zhoršený aj znečistením ovzdušia, ktoré môže ovplyvňovať metabolizmus glukózy a zvyšovať inzulínovú rezistenciu.
Chronické respiračné ochorenia, ako je astma a chronická obštrukčná choroba pľúc (CHOCHP), sú úzko spojené so znečistením ovzdušia, najmä s emisiami z dopravy a priemyslu. Dlhodobé vystavenie znečisťujúcim látkam vedie k poškodeniu pľúcneho tkaniva a znižuje schopnosť pľúc absorbovať kyslík, čo môže viesť k dýchacím ťažkostiam a zníženej kvalite života.
Rakovina je ochorenie, ktoré môže mať mnoho príčin, vrátane genetických predispozícií, ale environmentálne faktory, ako je vystavenie karcinogénom v prostredí, zohrávajú významnú úlohu. Chemikálie, ktoré sa nachádzajú v znečistenom ovzduší, vode alebo pôde, môžu poškodiť DNA a spustiť procesy vedúce k vzniku rakovinových buniek.
Moderný spôsob života tiež prispieva k mentálnym poruchám, ako sú depresia a úzkostné poruchy. Stres, sociálna izolácia, vysoké pracovné nároky a rýchle tempo života môžu mať negatívny vplyv na duševné zdravie. Okrem toho sa ukazuje, že znečistenie ovzdušia môže ovplyvňovať neurochemické procesy v mozgu, čo zvyšuje riziko vzniku týchto porúch.
