Bazídiové huby

Kuriatko jedlé (Cantharellus cibarius) je veľmi chutná huba. Klobúk je v mladosti mierne klenutý, neskôr plochý a napokon lievikovito preliačený so zvlneným okrajom, žltý. Hlúbik je hrubý, valcovitý, smerom ku klobúku sa rozširuje tak, že prechádza plynule do klobúka. Kuriatko rastie v ihličnatých aj listnatých lesoch.

Hliva ustricová (Pleurotus ostreatus) je jedlá drevokazná huba. Klobúky sú v mladosti sklenuté s podvinutým okrajom, neskôr 5–25 cm široké, vejárovité, hladké a pružné, okraj sa stáva ostrým. Zafarbenie je široko premenlivé od belavej farby, sivomodravej až k sivohnedej alebo hnedé. Hlúbik je veľmi krátky. Dužina je čisto biela, veľmi pružná a šťavnatá, sfarbenie na reze sa nemení. Chuť má sladkastú a vôňu príjemne hubovú. Hlivu možno pestovať na slame v igelitových vreciach alebo na drevených klátikoch.

Muchotrávka červená (Amanita muscaria) je mierne jedovatá huba, ale nie je veľmi nebezpečná, lebo ju každý pozná. Klobúk je za mladi takmer guľatý, v dospelosti plochý, červený alebo červenooranžový, pokrytý belavými alebo žltkastými chrastami, ktoré predstavujú zvyšky plachtičky, po daždi zvyčajne miznú. Lupene sú biele. Hlúbik je valcovitý, hore zúžený, zakončený hľuzou, v hornej časti je veľký blanitý prsteň. Muchotrávka červená rastie v ihličnatých aj listnatých lesoch.

Muchotrávka zelená (Amanita phalloides) je smrteľne jedovatá huba. Plodnica je spočiatku obalená v plachtičke, ktorá sa rastom roztrháva a zostáva ako biela voľná pošva na báze hlúbika. Klobúk je v dospelosti celkom plochý, olivovo sivozelený, pri okraji bledší, lesklý. Lupene sú biele. Hlúbik je hore stenčený, biely, v hornej tretine má tenký ovisnutý prsteň. Muchotrávka zelená rastie častejšie v listnatých lesoch. Ďalšie smrteľne jedovaté druhy muchotrávok sú muchotrávka biela (Amanita verna), muchotrávka končistá (Amanita virosa), muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina).

Jedlé druhy muchotrávok sú muchotrávka cisárska (Amanita caesarea), muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens).

Bedľa vysoká (Macrolepiota procera) je výborná jedlá huba. Klobúk je za mladi vajcovitý, v dospelosti nápadne ľahký, v strede s hrboľom. Najprv je celý hnedý, neskôr sa pokožka rozpukáva na škridlicovité šupiny, medzi ktorými presvitá biela vatovitá dužina. Lupene sú biele. Hlúbik je hore stenčený, dolu hľuzovito zhrubnutý, v dospelosti dutý. Bedľa rastie na okrajoch listnatých aj ihličnatých lesov.

Plávka modrastá (Russula cyanoxantha) výborná jedlá huba, z plávok jedna z najlepších. Klobúk je za mladi guľovitý, v dospelosti plocho rozprestretý, v strede vtlačený, za vlhka slizký, čiernosivý, v strede bledší. Lupene sú biele. Hlúbik je tvrdý, biely, v dospelosti špongiovito vypchatý. Plávka rastie v listnatých aj ihličnatých lesoch.

Rýdzik pravý (Lactarius deliciosus) je najchutnejším druhom rýdzika. Klobúk je za mladi klenutý s podvihnutým okrajom, neskôr plochý, v strede vtlačený, v dospelosti až lievikovitý, tehlovooranžový, s tmavšími pásikmi. Lupene na otlačených miestach zozelenejú. Hlúbik je valcovitý, červenooranžový, za mladi pórovitý, neskôr dutý a krehký. Rýdzik rastie v ihličnatých lesoch, najmä pod mladými smrekmi.

Podpňovka obyčajná (Armillaria mellea) je drevokazná huba – rastlinný patogén, ktorý spôsobuje hnilobu koreňov a produkuje plodnice okolo bázy infikovaných stromov. Prítomnosť hniloby koreňov a rast plodníc na dreve (najmä na tvrdých drevinách) sú typické znaky drevokazných húb, ktoré napádajú a rozkladajú drevné tkanivo stromov, čo vedie k ich oslabeniu a často k smrti.

Pečiarka poľná (Agaricus camprestris), ľudovo šampiňón, je výborná jedlá huba vhodná na akúkoľvek úpravu. Klobúk je spočiatku guľovitý, v dospelosti plochý, hodvábne vláknitý. Lupene sú za mladi ružové, v dospelosti čiernohnedé. Hlúbik je valcovitý, hrubý, biely, v hornej tretine má biely blanitý prsteň. Pečiarka je typická huba lúk a pasienkov.

Nepochybne najznámejším druhom je hríb dubový (Boletus aestivalis), ľudovo dubák. Klobúk je za mladi polguľovitý, v dospelosti plocho rozprestretý. Rúrky sú najprv biele, neskôr žltozelené. Hlúbik je takmer súdkovitý, v dospelosti valcovitý. Dubák rastie v listnatých a zmiešaných lesoch.

Kozák brezový (Leccinum scabrum) rastie najčastejšie pod rozličnými druhmi briez. Klobúk je najprv polguľovito klenutý, neskôr zvoncovito klenutý, žltohnedý až tmavohnedý, za vlhka slizký. Rúrky sú belavé až krémové. Hlúbik je valcovitý, hore stenčený, pokrytý odstávajúcimi sivočernastými šupinkami.

Kozák osikový (Leccinum aurantiacum), alias janík, rastie najčastejšie pod osikami v lese aj mimo lesa. Klobúk je najprv takmer guľovitý, neskôr klenutý, červenooranžový, za vlhka mierne slizký. Rúrky sú belavé až sivasté s olivovým odtieňom. Hlúbik je za mladi bruškatý, neskôr valcovitý, pokrytý šupinkami.

Zo suchohríbov sú u nás najbežnejšie suchohríb plstnatý (Xerocomus subtomentosus) a suchohríb žltomäsový (Xerocomus chrysenteron). Oba druhy sú chutné jedlé huby. Suchohríb žltomäsový je však menej hodnotný, lebo má mäkkú a rýchlo hnijúcu dužinu, ktorá býva často napadnutá larvami hmyzu. Klobúk tohto druhu je sivohnedý s olivovým odtieňom, za suchého počasia rozpukaný na políčka. Suchohríb plstnatý má klobúk matný, olivovohnedý, za sucha je tiež rozpukaný. Hlúbiky obidvoch druhov sú valcovité, dolu stenčené, žlté až červenohnedé.

Medzi jedovaté "pórovité" huby patrí hríb satanský (Boletus satanas). Klobúk je belavý, často so zelenkastým odtieňom. Rúrky sú najprv žlté, neskôr karmínovočervené. Jedovatosť hríba satanského je kvôli svojmu pomenovaniu často preceňovaná na úkor iných, nebezpečnejších jedovatých húb. Nezapríčiňuje smrteľné otravy.

Najznámejšie druhy, ktoré spôsobujú škody na obilninách sú sneť pšenicová (Ustilago tritici), sneť jačmeňová (Ustilago hordei), sneť ovsová (Ustilago avenae) a sneť kukuricová (Ustilago maydis).

Najznámejším druhom je hrdza trávna (Puccicia graminis), ktorá sa vyskytuje každoročne na obilninách ako prášivé hrdzavé ložiská. Tieto sa objavujú od júna na pošvách a steblách obilnín ako letné ložiská.