Z fylogenetického hľadiska uzatvára prehľad jednoklíčnolistových rastlín rad lipnicotvaré (Poales). Táto skupina patrí do takzvanej commelinidovej vetvy a okrem samotných tráv zahŕňa aj ďalšie známe čeľade, ktoré zvyčajne rastú na vlhších a zamokrených stanovištiach. Patria sem napríklad šachorovité (Cyperaceae), sitinovité (Juncaceae) alebo pálkovité (Typhaceae) známe svojimi hnedými súkvetiami pripomínajúcimi cigaru.
Čeľaď: Lipnicovité link
Hospodársky najvýznamnejšou skupinou celej rastlinnej ríše je čeľaď lipnicovité (Poaceae). Patria sem všetky trávy a z nich odvodené kultúrne obilniny, ktoré tvoria základ obživy ľudstva. Prešli jedinečným evolučným vývojom a sú dokonale prispôsobené na opelenie vetrom (anemogamia) a na život v otvorených spoločenstvách (lúky, stepi, savany).
- stonka a listy – typická dutá olistená stonka tráv je spevnená kolienkami (uzlami) a nazýva sa steblo (listy sú rozlíšené na čepeľ a pošvu pevne objímajúcu stonku, pričom na ich rozhraní sa často nachádza blanitý jazýček a ušká)
- kvety a opelenie – kvety sú silne redukované a nenápadné, s peľnicami visiacimi na dlhých tenkých nitkách, ktoré produkujú ľahké a suché peľové zrná prispôsobené na prenos vetrom
- súkvetia – základnou jednotkou súkvetia je klások, pričom tieto klásky sa ďalej združujú do väčších zložených súkvetí, ktorými sú klas, metlina alebo šúľok
- plod a semeno – plodom je suchý nepukavý jednosemenný plod zvaný zrno (karyopsa), pri ktorom je oplodie pevne zrastené s osemením. V zrne sa nachádza veľký škrobovitý endosperm a jediný klíčny list embrya je výrazný a nazýva sa skutelum (štítok)
Pýr plazivý (Elymus repens, syn. Agropyron repens) je bežná lúčna tráva a zároveň mimoriadne odolná burina našich záhrad. Dokáže sa efektívne vegetatívne rozmnožovať pomocou plazivých podzemkov, z ktorých vyrastajú priame kolienkaté steblá zakončené dvojradovým klasom.
Lipnica hájna (Poa nemoralis) patrí medzi hojne zastúpené eurázijské lúčne trávy. Tvorí riedke alebo husté trsy s hladkými steblami a jej súkvetím je voľná podlhovastá metlina.
Kostrava horská (Festuca drymeja) je trváca tráva rozšírená v horách strednej a južnej Európy. Vyznačuje sa masívnou byľou a dlhými čiarkovito kopijovitými listami s rozloženou ovisnutou metlinou.
Smlz trsťovitý (Calamagrostis arundinacea) rastie vo forme vyšších trsov s plazivým podzemkom. Listové čepele sú na líci sivozelené a na rube tmavozelené, s drsnými okrajmi.
Mednička jednokvetá (Melica uniflora) obľubuje lesné prostredie a tvorí veľké jasne zelené trsy. Jej tenké steblá nesú chudobnú kláskovitú metlinu, ktorej konáriky nesú vždy len po jednom až troch jednokvetých kláskoch hnedofialovej farby.
Trsť obyčajná (Phragmites australis) je naša bežná vlhkomilná tráva rastúca v hustých porastoch na brehoch vodných plôch. Od väčšiny lúčnych druhov sa odlišuje svojou mohutnosťou, bežne dorastá do výšky až 3 m.
Jačmeň myší (Hordeum murinum) je bylina rastúca najmä na narušených ruderálnych stanovištiach. Jeho klasy pripomínajú poľnohospodársky jačmeň, geneticky sa s ním však nekríži.
Mnohoštet valcovitý (Aegilops cylindrica) obľubuje suché pastviny a okraje viníc. Z pohľadu rastlinnej genetiky má obrovský význam, pretože nesie prirodzené gény rezistencie voči hubovým škodcom. Keďže sa s ním kultúrne pšenice dokážu krížiť, slúži ako dôležitý zdroj pre šľachtenie odolnejších odrôd.
Bambus obyčajný (Bambusa vulgaris) je najväčšou trávou na svete s výškou až 20 m a hrúbkou stebiel 4–10 cm. Kmeň drevnatie uložkami lignínu a oxidu kremičitého, avšak sekundárne nehrubne. Rastlina sa vyznačuje extrémne rýchlym rastom, v optimálnych podmienkach môže narásť o niekoľko centimetrov za deň.
Hospodársky významné obilniny link
Obilniny sú hospodársky významné druhy lipnicovitých rastlín pestované kvôli zrnu. Mnohé majú jarné aj zimné varianty (jariny a oziminy).
Pšenica letná (Triticum aestivum) je naša najtypickejšia a celosvetovo najvýznamnejšia obilnina. Pochádza z Malej Ázie. Po genetickej stránke je to alohexaploid, ktorý spontánne vznikol dvomi nasledujúcimi medzidruhovými kríženiami. Najprv sa divá diploidná pšenica Triticum urartu skrížila s diploidným mnohoštetom špaldovitým (Aegilops speltoides), čím vznikla tetraploidná pšenica dvojzrnová (Triticum turgidum). Následne došlo k ďalšiemu medzidruhovému kríženiu medzi pšenicou dvojzrnovou a diploidným mnohoštetom Tauschovým (Aegilops tauschii), čím vznikla hexaploidná pšenica špaldová (Triticum spelta). Pšenica špaldová nemá vymlátiteľné zrná. Jej genetickou mutáciou vznikla neskôr vymlátiteľná pšenica letná.
Ovos siaty (Avena sativa) sa vyznačuje súkvetím, ktoré netvorí typický klas, ale riedku previsnutú metlinu pozostávajúcu z dvojkvetých kláskov. Zo zŕn ovsa sa okrem múky pripravujú známe ovsené vločky.
Jačmeň siaty (Hordeum vulgare) je diploidná samoopelivá obilnina. Jej klas je typický veľmi dlhými osťami. Zrno môže byť v závislosti od odrody nahé alebo plevnaté a využíva sa na kŕmne účely, chlebovinu, ale aj v sladovníctve pri výrobe piva.
Raž siata (Secale cereale) je cudzoopelivá obilnina s mohutnejším koreňovým systémom a dlhou vegetačnou dobou. Využíva sa na výrobu tmavého ražného chleba, kávovín a destilátov.
Kukurica siata (Zea mays) má svoj pôvod v Strednej Amerike. V porovnaní s inými obilninami je jednodomá s oddelenými súkvetiami: samčie kvety tvoria vrcholovú metlinu, kým samičie súkvetie tvorí šúľok uložený v pazuche listu a chránený obalovými lístkami. Opeľuje sa vetrom. Približne 1% svetovej produkcie tvorí pukancová kukurica, ktorá má menšie zrná s mäkkým škrobovým jadrom a tvrdšou šupkou.
Kukurica je významnou modelovou rastlinou v genetike. Rôznofarebné zrná (napríklad žlté, fialové a tmavé usporiadané náhodne v jedinom klase) viedli k objavu takzvaných transponibilných elementov (skákajúcich génov). Tieto sekvencie DNA dokážu meniť svoju pozíciu v genóme, čím náhodne vypínajú a zapínajú gény zodpovedné za tvorbu pigmentov.
Ryža siata (Oryza sativa) je vlhkomilná jednoročná obilnina pestovaná primárne na zaplavených plantážach v tropickej a subtropickej Ázii, kde tvorí hlavnú zložku obživy. Jej steblá sa rozvetvujú do metlinového súkvetia zloženého z jednokvetých kláskov.
Čeľaď: Broméliovité link
Čeľaď broméliovité (Bromeliaceae) tvoria prevažne tropické trváce byliny. Medzi jej zástupcami je bežný výskyt sukulentných a epifytických foriem. Dužinaté listy bývajú usporiadané do prízemnej alebo vrcholovej ružice. Kvety sú najčastejšie trojpočetné a tvoria klasy alebo hlávky.
Ananásovník chocholatý (Ananas comosus) pochádza z Južnej Ameriky. Jeho stonka je extrémne krátka a vyrastá z nej ružica dlhých kožovitých listov. V období kvitnutia stonka na vrchole zmohutnie, vytvorí žltočervené kvety a nad nimi ďalšiu korunu menších listov. Po odkvitnutí steny semenníkov, okvetia a listene zrastú a zdužnatejú do jedného celku, čím vzniká typické dužinaté plodstvo – ananás.
