Fabidová vetva - ružotvaré

  1. oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta)
    1. Pravé vetvy krytosemenných rastlín
      1. vetva: Pravé dvojklíčnolistové rastliny
        1. vetva: Superrosidy
          1. vetva: Rosidová vetva
            1. vetva: Fabidová vetva
              1. rad: Bôbotvaré (Fabales)
              2. rad: Ružotvaré (Rosales)
                1. čeľaď: Ružovité (Rosaceae)
                2. čeľaď: Morušovité (Moraceae)
                3. čeľaď: Pŕhľavovité (Urticaceae)
                4. čeľaď: Konopovité (Cannabaceae)
              3. rad: Bukotvaré (Fagales)
              4. rad: Tekvicotvaré (Cucurbitales)

Rad: Ružotvaré

Čeľaď: Ružovité

Ružovité (Rosaceae) je druhovo rozsiahla čeľaď, ktorú tvorí veľmi dôležitá skupina opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín. Listy ružovitých sú obyčajne striedavé a premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené. Kvety sú zvyčajne 5-lupienkovité. Plody sú rôzne - mechúriky, nažky, kôstkovice alebo malvice a z nich vzniknuté rôzne plodstvá (nažiek, kôstkovíc, mechúrikov, bobúľ).

Ako okrasný druh a pre plody bohaté na vitamín C sa pestuje ruža šípová (Rosa canina). Je to ker dosahujúci výšku až 3 m, s hojnými, každoročne vyrastajúcimi prútnatými konármi, na ktorých sú ostré nadol zahnuté tŕne, vajcovité, ostro pílovité listy a bledoružové, niekedy aj biele kvety. Plody sú vajcovité, spočiatku oranžovožlté, v čase zrelosti leskločervené šípky s tvrdými nažkami. Ruža šípová kvitne od júna do júla. Rastie hojne v hájoch i na stráňach, medzi krovím, pri cestách a plotoch. Ruža šípová je okrem iného pratypom všetkých pestovaných kultivarov ruží.

Nátržník husí (Potentilla anserina) je trváca bylina s krátkym rozkonáreným podzemkom. V uzloch plazivých zakoreňujúcich sa stoniek vyrastajú ružice nepárno perovito zložených, naspodku hodvábne bielo plstnatých listov a dlhostopkaté žlté kvety. Kvitne od mája do augusta. Rastie hojne pri cestách a potokoch.

Chutné ovocie nám dáva jahoda obyčajná (Fragaria vesca). Je to trváca bylina s rozkonáreným podzemkom. Z prízemnej ružice listov vyrastajú zakoreňujúce výhonky a priame, v hornej polovici chubodne rozkonárené, chlpaté kvetonosné byle. Listy sú dlhostopkaté, trojpočetné, so zúbkovaným okrajom. Súkvetím je okolíkovitý vrcholík, kvety sú biele. Doba kvitnutia od apríla až júna, niekedy zakvitne aj na jeseň. Plodom sú nažky vnorené do červeného dužinatého plodu. Jahoda je jednou z najobľúbenejších lesných plodín. Plody, resp. plodstvá divých jahôd zriedka dosahujú väčší priemer ako 2 cm. V množstve kultivarov je u nás jahoda známa a pestovaná už od 18. storočia.

Do tejto čeľade patria aj ostružiny. Ostružina černicová (Rubus fruticosus) je ker až vysoký 150 cm vysoký, pichľavý, s oblúkovitými, na konci plazivými, niekedy aj zakoreňujúcimi sa výhonkami, ktoré postupne drevnatejú. Má pestro žilkované listy, strapce bielych, niekedy aj ružovkastých kvetov a kôstkovicovité plodstvá, čierne černice. Kvitne od júna do júla. Rastie v lesoch, medzi krovím, aj pri plotoch a pod. Ostružina malinová (Rubus idaeus) je takisto ker, s rovnovážne sa plaziacimi koreňmi, z ktorých vyrastajú priame, prútovité, oinovatené jalové výhonky, ktoré sú lysé alebo jemne chlpaté, na spodku jemne ostnité. Tieto výhonky v nasledujúcom roku zdrevnatejú. Listy sú nepárno perovito zložené, 3-7-početné. Lístky majú vajcovitý tvar, sú nepravidelne ostro pílkovité, na rube bielo plstnaté. Kvety sú obojpohlavné, biele. Kvitne v máji až v júli. Plodom je červená malina, stavbou veľmi podobná černici, rozdiel je v tom, že plod nie je pevne prirastený k lôžku.

Ovocné stromy

Jabloň domáca (Malus domestica) dorastá do výšky 10 m. Listy sú vajcovité až široko elipsovité, dlhé do 12 cm, široké 7,5 cm, zúbkaté, žltkastozelené, neskôr na hornej strane tmavozelené, obyčajne chĺpkaté, najmä na spodnej strane. Kvety majú priemer do 5 cm, sú biele s ružovým nádychom, vyrastajú v chocholíkoch. Plod je veľmi premenlivý, okrúhly, sladký alebo kyslý, jedlý, s priemerom do 10 cm i viac, zelený až žltý s premenlivou červenou kresbou, až úplne červený.

Hruška obyčajná (Pyrus communis) dosahuje výšku 15 m. Listy sú vajcovité až elipsovité, dlhé do 10 cm, široké 5 cm, pri báze zaoblené až srdcovité, na vrchole zúžené do hrotu, zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer do 4 cm, sú biele, vyrastajú v súkvetiach. Plod je okrúhly až hruškovitý, dužinatý, sladký, jedlý, zelenkastý až červenohnedý alebo žltý, niekedy s červeným nádychom, dlhý do 10 cm.

Slivka domáca (Prunus domestica) dosahuje výšku 10 m. Listy sú elipsovité až obrátene vajcovité, dlhé do 7,5 cm, široké 5 cm, s krátkym hrotom, tupo zúbkaté, na hornej strane matné, tmavozelené, na spodnej plstnaté, obyčajne na bezostnatých výhonkoch. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú biele, vyrastajú jednotlivo alebo v súkvetiach. Plod je okrúhly až vajcovitý, dužinatý, chuť ostrá až sladká, jedlý, žltý, červený alebo fialový, dlhý do 7,5 cm, s hladkou šupkou, obsahuje jednu sploštenú kôstku s bielym semenom.

Slivka trnková (Prunus spinosa) je ker vysoký 1-3 m, hustý, so stŕňovatenými bočnými konármi, drobnými obrátenovajcovitými listami a bielymi voňavými kvetmi, ktoré sa rozkvitajú skôr ako sa rozvinú listy. Plody sú guľaté, modročierne oinovatené kôstkovice, kyslej chuti. Trnka rastie na slnečných krovinatých stráňach a rúbaniskách, pri cestách a na skalnatých miestach.

Čerešňa vtáčia (Prunus avium) dosahuje výšku 25 m. Listy sú elipsovité až podlhovasté, dlhé do 15 cm, široké 6 cm, zúžené do hrotu, ostro zúbkaté, v mladosti bronzové, neskôr na vrchnej strane matné, tmavozelené. Kvety majú priemer 3 cm, sú biele, vyrastajú v okolíkoch, tesne pred olistením alebo spolu s listami. Plod je okrúhla, trpká alebo sladká jedlá červená kôstkovica s priemerom asi 1 cm. Tento druh je známy pod menom divá čerešňa. Domáce čerešne sú väčšie a sladšie.

Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca, syn. Armeniaca vulgaris) dorastá do výšky 10 m. Listy sú široko vajcovité až okrúhle, dlhé do 10 cm, široké 6 cm, obyčajne so zaoblenou bázou, strmo sa zužujú do hrotu, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety majú priemer 2,5 cm, sú svetloružové alebo biele, vyrastajú zvyčajne jednotlivo, skôr než sa vyvinú listy. Plod je okrúhly, dužinatý, jedlý, žltý, niekedy s červeným nádychom, s jednou tvrdou, hladkou kôstkou s jedlým, bielym semenom.

Broskyňa obyčajná (Prunus persica, syn. Persica vulgaris) dosahuje výšku 8 m. Listy sú úzko elipsovité až kopijovité, dlhé do 15 cm, široké 4 cm, štíhlym hrotom na vrchole, jemne zúbkaté, lesklé, tmavozelené. Kvety sú široké do 4 cm, svetloružové až tmavoružové alebo červené, niekedy biele, vyrastajú jednotlivo alebo v pároch. Plod je okrúhly, dužinatý, sladký, jedlý, obyčajne oranžovožltý s červenou kresbou, priemer do 7,5 cm, obsahuje zbrázdenú kôstku s hlbokými jamkami a bielym semenom. Plody s hladkou a jemne olejovitou šupkou, známe ako nektarinky, dáva odroda Prunus persica var. nectarina.

Mandľa obyčajná (Prunus dulcis, syn. Amygdalus communis) pochádza z krajín Stredného Východu a severnej Afriky, obľubuje teda teplejšie podnebie. Je to ker alebo menší strom so striedavými krátko stopkatými podlhovastými až kopijovitými listami. Kvety sú ružovkasté alebo červené, stoja po dvoch alebo troch na krátkych stopkách. Rozvíjajú sa pred listami. Plody sa svojim tvarom podobajú na slivky, rozdiel je v tom, že endokarp je šedozelený, chĺpkatý a zvraštený. Existujú odrody s horkými (P. dulcis var. amara) a sladkými semenami (P. dulcis var. dulcis). Horkosť spôsobuje alkaloid amygdalín, ktorý je jedovatý, pretože sa v tele rozkladá na kyanidy. Pečením alebo pražením semien sa ich toxicita znižuje.

Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) pochádza z Prednej Ázie. Je to strom alebo ker s plstnatými konármi. Listy sú striedavé, vajcovité. Kvety sú pomerne veľké, ružové, voňavé, vyrastajú jednotlivo na krátkych stopkách. U nás sa pestuje pre plody (malvice), ktoré sú žlté, plstnaté, s výraznou vôňou. V surovom stave sú však nejedlé, pretože obsahujú veľa pektínov. Najčastejšie sa zavárajú alebo spracúvajú na marmelády a želé. Využívajú sa aj semená, ktoré obsahujú veľa slizovitých látok.

Čeľaď: Morušovité

Morušovité (Moraceae) sú zväčša tropické dreviny so striedavnými listami premenlivého tvaru (tzv. heterofýlia). Ich pletivá obsahujú nečlánkované mliečnice. Kvety sú jednopohlavné, buď na tom istom jedincovi alebo na samostatných jedincoch (samčie a samičie stromy). Tvoria najčastejšie vrcholíkovité súkvetie alebo charakteristicky miskovito rozšírené vreteno súkvetia, čím vzniká tzv. súkvetný koláč s kvetmi na vrchnej strane, alebo sa "miska" prehĺbi do pohárovitého alebo hruškovitého tvaru s kvetmi vo vnútri (napr. figovník). Plodom sú nažky alebo bobule.

Moruša biela (Morus alba) a moruša čierna (Morus nigra) sú naši najtypickejší zástupcovia, ktorí pochádzajú z Ázie. Ich listami sa živia húsenice motýľa priadky morušovej (Bombyx mori). Plod, resp. súplodie je biele (m. biela) alebo čierne (m. čierna). Jeho dužinatá časť vznikla zdužnatením okvetia.

Figovník obyčajný (Ficus carica) je subtropický druh, ktorý pochádza zo Stredomoria. Listy sú tmavozelené, členité, opadavé. Mliečnice produkujú dráždivý latex. Úžitkovou časťou je sladké súplodie, ktoré sa k nám dováža buď sušené ale kandizované. Jeho oplodnenie zabezpečuje len jeden druh osičky - hrčiarka figová (Blastophaga psenes, syn. B. grossorum).

Čeľaď: Pŕhľavovité

Pŕhľavovité (Urticaceae) sú zvyčajne jednoročné alebo trváce jedno- a dvojdomé byliny, zriedkavo dreviny. Listy sú striedavé alebo protistojné s prílistkami. Nemajú mliečnice. Kvety sú jednopohlavné so zelenkastým okvetím, vetroopelivé, zväčša zoskupené v hustých vrcholíkovitých súkvetiach. Plodom je nažka. Sú to prevažne tropické rastliny, z ktorých u nás rastú len zástupcovia rodov pŕhľava (Urtica) a múrovník (Parietaria).

Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica). Je to trváca bylina s plazivým rozkonáreným podzemkom. Má 30-100 cm vysokú, zväčša jednoduchú stonku s protistojnými, stopkatými, podlhovastými, končistými listami so zúbkatým okrajom a malé zelené kvety v dlhých metlinách. Na stonke i na listoch sú jedovaté pálivé chĺpky, ktoré obsahujú acetylcholín a histamín. Napriek svojmu druhovému pomenovanie je pŕhľava väčšinou dvojdomá, ale môže byť aj jednodomá - existujú aj tzv. mnohomanželné typy so samičími, samčími aj obojpohlavnými kvetmi na tom istom exemplári. V samčom kvete sú tyčinky, ktoré pri rozkvitnutí prudko vymršťujú peľ, čo ide pozorovať aj voľným okom. Pŕhľava rastie hojne pri plotoch, na rumoviskách, medzi krovím a na voľnej pôde.

Pomenovanie žihľava a žihľavovité je nespisovné!

Čeľaď: Konopovité

Konopovité (Cannabaceae) sú dvojdomé byliny. Listy sú striedavé alebo protistojné s neopadavými prílistkami. Nemajú mliečnice. Jednopohlavné kvety tvoria vrcholíkovité súkvetia, sú vetroopelivé. Plodom je nažka.

Z čeľade je známa predovšetkým konopa siata (Cannabis sativa), ľudovo konope. Je to jednoročná alebo dvojročná rastlina. Koreň je vzhľadom na nadzemnú časť pomerne slabo vyvinutý. Stonka dosahuje výšku 0,3 až 6 m, je priama, holá alebo chlpatá, väčšinou 4-6-hranná, vetvená. Listy sú dlhé zúbkaté, pri báze stonky sú protistojné, vyššie striedavé, na okrajoch pílkovité, dlho zašpicatené. Na vrchnej strane sú tmavé až šedozelené. Samčie rastliny sú menšie, štíhlejšie, majú svetlejšie listy a dozrievajú o 4-6 týždňov skôr ako rastliny samičie. Konopa siata bola v minulosti dôležitá textilná plodina, v súčasnosti sa hodne využívajú aj jej narkotické účinky, ktoré spôsobuje viacero látok, tzv. kanabinoidov.

Najviac aktívnej látky THC má odroda konopa indická - Cannabis sativa var. indica (syn. Cannabis indica). Droga z konopy indickej sa vyskytuje v dvoch základných formách, marihuana a hašiš. V prvom prípade sa jedná o časti samičej rastliny, predovšetkým okvetie (1-12% THC), v druhom o vlastnú miazgu s účinnými látkami okolo 40%. Marihuana sa najčastejšie fajčí. Pri akútnej intoxikácii dochádza k poruche pozornosti, zníženiu postrehu, zhoršeniu zrakového vnímania a poruche motorickej koordinácie. Objavuje sa pocit eufórie, ktorý môže byť naopak vystriedaný pocitom strachu. Dlhodobé fajčenie vedie k významným poruchám krátkodobej pamäti, citovému ochabnutiu, ľahostajnosti, príp. psychickej závislosti (fyzickej nie).

Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je trváca bylina s rozkonáreným plazivým podzemkom. Byle dorastajú do výšky 3-6 m, pokrývajú ich drsné háčikovité chĺpky. Listy sú stopkaté, protistojné i striedavé, dlanito 3-5-laločnaté, so srdcovitou bázou a pílkovitým okrajom. Horné listy sú obyčajne bez lalokov. Samčie kvety sú uložené v strapchoch, samičie tvoria vajcovitú šišku s bledozelenými šupinami. Doba kviknutia je od mája do júla. Chmeľ je u nás pomerne hojný, rastie v lužných lesoch a na brehoch riek a potokov. Je to nitrofilný druh. Je dôležitou technickou plodinou, používa sa ako prísada do piva a dodáva mu horkastú chuť. Pestuje sa v chmeľniciach.