Z hľadiska modernej fylogenetiky (APG IV) predstavuje rad ružotvaré (Rosales) nesmierne pestrú a prekvapivú skupinu rastlín. Ak si pod týmto názvom predstavujete len ruže a ovocné stromy, moderná analýza DNA tento pohľad zásadne mení. Do tohto obrovského evolučného uzla vnútri fabidovej vetvy dnes prekvapivo patria aj pŕhľavy, chmeľ, konopa či figovníky. Hoci sa všetky tieto rastliny navonok diametrálne odlišujú, zdieľajú spoločného predka.
Čeľaď: Ružovité link
Čeľaď ružovité (Rosaceae) tvorí hospodársky jednu z najdôležitejších skupín pre výživu ľudstva. Zahŕňa opadavé a vždyzelené stromy, kry i byliny. Vyznačujú sa kvetnými časťami usporiadanými v násobkoch piatich. Ich absolútnou evolučnou výhodou je však tvorba obrovskej škály dužinatých plodov (malvice, kôstkovice, nažky), pomocou ktorých efektívne lákajú živočíchy na rozširovanie svojich semien (zoochória).
Ruža šípová (Rosa canina) je pratypom všetkých pestovaných kultivarov ruží. Tento tŕnitý ker dorastajúci do výšky 3 m kvitne bledoružovými až bielymi kvetmi. Jeho plodom je známa leskločervená šípka (čo je z botanického hľadiska plodstvo nažiek obalené zdužinateným kvetným lôžkom), ktorá je mimoriadne bohatá na vitamín C.
Nátržník husí (Potentilla anserina) je nenápadná trváca bylina s plazivými, zakoreňujúcimi sa stonkami a žltými kvetmi, ktorú bežne nájdeme rásť ako burinu pri cestách a potokoch.
Jahoda obyčajná (Fragaria vesca) ukrýva jedno veľké botanické prekvapenie. To, čo na jahode s obľubou konzumujeme a považujeme za plod, v skutočnosti plod vôbec nie je – ide o zdužinatené kvetné lôžko. Skutočnými plodmi jahody sú len tie drobné zrniečka (nažky), ktoré sú do tohto sladkého červeného lôžka husto vnorené.
Ostružina malinová (Rubus idaeus) je ker známy svojimi chutnými červenými plodmi – malinami. Plod je stavbou veľmi podobný černici, rozdiel je však v tom, že pri zbere sa malina ľahko stiahne a oddelí od bieleho kvetného lôžka, zatiaľ čo černica zostáva pevne prirastená.
Ostružina černicová (Rubus fruticosus) je silne pichľavý ker s oblúkovitými výhonkami, ktoré často zakoreňujú. Jeho plodstvom sú tmavé až čierne kôstkovice – černice.
Jabloň domáca (Malus domestica) patrí k našim najbežnejším ovocným stromom, dosahujúcim výšku do 10 m. Z jej bielych kvetov s ružovým nádychom sa vyvíja dužinatý plod – malvica (jablko).
Hruška obyčajná (Pyrus communis) je o niečo vyšší strom (až 15 m), ktorého typickým sladkým a dužinatým plodom je taktiež malvica, zvyčajne typického hruškovitého tvaru.
Dula podlhovastá (Cydonia oblonga) je strom pôvodom z Prednej Ázie. Poskytuje žlté a silne plstnaté malvice s výraznou arómou. V surovom stave sú pre vysoký obsah pektínov prakticky nejedlé, no vďaka nim sa dula ideálne hodí na spracovanie do marmelád a želé.
Slivka domáca (Prunus domestica) reprezentuje stromy, ktorých plodom je kôstkovica. Tento dužinatý plod má hladkú, modrú až fialovú šupku a ukrýva jednu sploštenú kôstku s bielym semenom.
Slivka trnková (Prunus spinosa), ľudovo trnka, je na rozdiel od klasickej slivky husto rozkonárený a silne tŕnitý ker. Kvitne bielymi voňavými kvetmi ešte pred vyrašením listov a jej modročierne oinovatené kôstkovice majú mimoriadne trpkú a kyslú chuť.
Čerešňa vtáčia (Prunus avium) dokáže dorásť až do úctyhodnej výšky 25 m. Jej plodom je menšia, často trpká červená kôstkovica, z ktorej boli vyšľachtené všetky naše veľké a sladké domáce odrody čerešní.
Marhuľa obyčajná (Prunus armeniaca) dorastá do 10 m a skoro na jar bohato kvitne bielymi až svetloružovými kvetmi. Plodom je žltooranžová kôstkovica s hladkou a tvrdou kôstkou.
Broskyňa obyčajná (Prunus persica) produkuje veľké, jemne plstnaté kôstkovice, v ktorých sa nachádza typicky zbrázdená kôstka s hlbokými jamkami. Hladkou odrodou (bez chĺpkov na šupke) je známa nektarinka (Prunus persica var. nectarina).
Mandľa obyčajná (Prunus dulcis) je teplomilný ker alebo menší strom, ktorého plody sa podobajú na slivky, no ich obal (endokarp) je šedozelený a chĺpkatý. Existujú odrody so sladkými, ale aj horkými semenami. Horkosť spôsobuje alkaloid amygdalín, ktorý je prudko jedovatý, pretože sa v ľudskom tele rozkladá na nebezpečné kyanidy. Pečením alebo pražením semien sa však táto toxicita výrazne znižuje.
Čeľaď: Morušovité link
Čeľaď morušovité (Moraceae) reprezentujú zväčša tropické dreviny so striedavými listami premenlivého tvaru (jav známy ako heterofýlia). Pre ich pletivá je typická prítomnosť mliečnic. Kvety sú jednopohlavné a vytvárajú zložité súkvetia, z ktorých následne vznikajú dužinaté súplodia (akoby zrastené viaceré plody dokopy).
Moruša biela (Morus alba) je ázijský strom, ktorý sa preslávil najmä vďaka výrobe hodvábu – jej listami sa totiž exkluzívne živia húsenice motýľa priadky morušovej (Bombyx mori). Plodom je biele sladké súplodie. Moruša čierna (Morus nigra) je veľmi príbuzný strom, ktorý sa u nás zvykne pestovať pre svoje výrazné tmavočervené až čierne, mimoriadne chutné súplodia.
Figovník obyčajný (Ficus carica) je subtropický druh so zaujímavou biológiou rozmnožovania. Jeho súkvetie tvorí pohárovitý uzavretý útvar, v ktorom sú kvety schované vo vnútri. Jeho opelenie preto nedokáže zabezpečiť vietor ani bežný hmyz – evolučne sa prispôsobil tak, že ho dokáže opeliť výlučne jediný drobný druh osičky, hrčiarka figová (Blastophaga psenes), ktorá do tohto uzavretého súkvetia preniká. Po opelení vzniká známe sladké súplodie – figa.
Čeľaď: Pŕhľavovité link
Zástupcovia čeľade pŕhľavovité (Urticaceae) sú u nás výlučne byliny so zelenkastými, vetroopelivými kvetmi zoskupenými do hustých strapcovitých súkvetí. Na rozdiel od mnohých iných ružotvarých rastlín úplne postrádajú mliečnice.
Pŕhľava dvojdomá (Urtica dioica) disponuje geniálnym obranným mechanizmom. Jej stonky a listy sú pokryté pŕhlivými trichómami (chĺpkami), ktorých bunková stena obsahuje oxid kremičitý. Vďaka nemu sú tieto chĺpky krehké a lámavé ako sklo. Pri najmenšom dotyku sa hrot odlomí, ostrá hrana poraní pokožku a do rany sa okamžite vyleje chemický kokteil – zmes histamínu a acetylcholínu, čo spôsobí prudké pálenie a svrbenie kože. Ďalšou zaujímavosťou je jej rozmnožovanie – tyčinky v samčích kvetoch po dozretí doslova explodujú a prudko vymršťujú peľ do okolia. Mimochodom, termíny „žihľava“ a „žihľavovité“ sú z hľadiska slovenskej odbornej terminológie nespisovné.
Čeľaď: Konopovité link
Čeľaď konopovité (Cannabaceae) zahŕňa dvojdomé, zväčša vetroopelivé byliny, ktorých spoločným znakom je absencia mliečnic. Majú však obrovský hospodársky a farmakologický význam.
Konopa siata (Cannabis sativa) je vysoká, zvyčajne jednoročná rastlina s dlaňovito zloženými listami. Samčie jedince zvyknú dozrievať skôr a sú štíhlejšie. Tradične sa pestuje ako mimoriadne kvalitná textilná plodina pre svoje pevné lykové vlákna a pre semená bohaté na oleje.
Chmeľ obyčajný (Humulus lupulus) je trváca, drsne chlpatá liana rastúca bežne v lužných lesoch. Ako poľnohospodárska plodina sa pestuje na chmeľniciach výlučne pre svoje samičie súkvetia – šištice. Tie obsahujú špecifické alkaloidy (humulon a lupulon), ktoré majú silné antibiotické účinky a dodávajú pivu jeho typickú horkosť a trvanlivosť.
